Hlavná stránka

>

Magazín

>

Recenzie

>

Ospalý Pohyb mení temnú realitu na krásu. Na ďalší silný album mu stačil rok

Ospalý Pohyb - Úzkosť a rozklad

Ospalý Pohyb - Úzkosť a rozklad 15.06.2017 - 12:00 | Marek Danko

Experimentálna formácia Ospalý Pohyb vydala vlani po 22 rokoch vydarený album Ø a už sa hlási opäť s jeho nasledovníkom v podobe platne Úzkosť a rozklad. Mohlo by sa zdať, že krátky časový odstup pôjde na úkor kvality, kapela však vydáva nápadmi rovnocenný počin. Štvorica dokazuje, že prísnou selekciou vie ustáť tvorivý pretlak a dáva zo seba to najlepšie.


Ospalý Pohyb vydal v 90. rokoch tri platne, na ktorých si vybudoval pesničkovým minimalizmom, výbušnými hlukovými plochami a experimentovaním poznačený rukopis. Na štvrtej platni z roku 2016 absentovala noise zložka, zvyšné dva prvky ako zdravé jadro však zostali. Piesne sa niesli v duchu obľúbeného termínu chill, avšak dotiahnutého do extrému pomalým tempom a zvukovými bizarnosťami. Tie boli typické aj pre texty, pri ktorých človek dlho premýšľal, či to vôbec kapela môže myslieť vážne alebo len dokáže urobiť šikovnú recesiu.  

Pomalý, ospalý, ale predsa len posun

Na minuloročnom albume asi najviac šokoval fakt, že sa v súčasnosti vôbec niekomu chce nahrať to, čo nikdy nebude mať masový dopad a pre milovníkov zvukových inovácií môže pôsobiť staromódne. Pritom kapela fantasticky dokázala, že témy úzkosti, sociálnej izolácie a duševnej rozpoltenosti sú dnes rovnako aktuálne ako v 90-tych rokoch. A darí sa to i s aktuálnym dielkom Úzkosť a rozklad, ktoré sa môže porovnávať s akýmkoľvek kúskom z jej diskografie. Jasne rozpoznateľný rukopis vyzrieva, navyše páni v rokoch majú v rukáve ukryté nejedno vzrušujúce prekvapenie.



Obavy, že po roku nie je možné prísť s kvalitnými nápadmi, sa po vypočutí 45-minútového nosiča drvia na prach. Ospalý Pohyb slimačím tempom posúva svoj výraz a robí ho príťažlivejším. V porovnaní s Ø pôsobí novinka sviežejšie, čo dokazuje napr. parádne klusajúca My Floody Florentine (narážka na slávnych Írov?). Káva a koniec sveta prekvapí starými noise náznakmi a They are Fallin' má zakomponovaných pár priemyselných zvukov, ktoré napriek pískaniu nezavadzajú a dodávajú piesni solídny industriálny charakter.

Pre kapelu neodmysliteľné downtempo/ambient kúsky (stačí menovať omračujúco silný titul Jedna kocka), ktoré človeka ukladajú do meditatívno-horizontálnej polohy a pôsobia ako soundtrack k dokumentárnym filmom, zostávajú v logickej väčšine, ale i tie majú nádych čohosi čerstvejšieho než tomu bolo minulý rok. Základom zostáva elektronika, niekde zabiehajúca po analógovú inšpiráciu až do 80. rokov, treba si však uvedomiť, že niektoré postupy sú ešte i dnes typické pre renomovaných skladateľov vážnej či filmovej hudby.



Zohranejší a spätí do vynikajúceho celku

Hybnú syntetizátorovú silu predstavuje dvojica Martin BurlasPeter Zagar, ktorých dosť často zvykne "vyrušiť" gitara Pavla Hubináka. V jeho hre sa stierajú hranice medzi škripotom a zvukom, jemne plávajúcim v priestore (Modré ohne), čo pôžitok ešte znásobuje. Platí to aj pre bicie podklady Daniela Baláža, ktoré nálady skladieb vystihujú presvedčivo. Ako keby to štvorici po minuloročnej "generálke" tentoraz lepšie sadlo a znejú oveľa kompaktnejšie, čo je však aj zásluhou lepšej dramaturgie albumu.

Texty sú ako vždy plné bizarných a abstraktných obrazov, kapela však zaznamenala nepatrný posun smerom k väčšej zrozumiteľnosti a adresnosti slov. Deprimujúce témy sú spracované s nadhľadom a bystrosťou, verše na seba nadväzujú prirodzenejšie. Kvarteto navyše neopustil zmysel pre kvalitnú recesiu - aj text Zabili zajačika si vyžaduje obrovskú fantáziu. Apatický Burlasov prednes sa takmer po celý čas drží v rovnako hlbokej tónine, ale v lyrickejších momentoch (Čoho sa zachytím) má charakter na pomery Ospalého Pohybu až veľmi variabilného spevu.



Album Úzkosť a rozklad je dôkazom, že skupina nespí na reliktných vavrínoch a nádherne reflektuje situáciu, v ktorej sa po politicky a spoločensky turbulentnom roku 2016 nachádza jedinec i kolektív. Výsledkom sú pôsobivé skladby, v ktorých ostrieľaní hudobníci nekompromisne experimentujú so zvukom, a zároveň liečia hlboké rany. Navonok banálne texty zobrazujú menej veselé aspekty života, sú však napísané s nadhľadom a inteligenciou, ktorú vyžadujú aj od poslucháča.

Dobrou správou je, že v publiku počas výborných, silnou atmosférou podčiarknutých koncertov nie sú len pamätníci "prvej éry" kapely. Experimentálne pesničkové formy budú pre náročnejších hudobných bádateľov lákavé vždy a Ospalý Pohyb od svojho návratu pravidelne potvrdzuje, že jeho tvorba je aktuálna pre akúkoľvek generáciu. 

Ospalý pohyb - Úzkosť a rozklad
(Deadred Records, 2017)

1. Za dverami
2. My Floody Florentine
3. They are Fallin'
4. Modré ohne
5. Mráz
6. Čoho sa zachytím
7. Jedna kocka
8. Káva a koniec sveta
9. Zabili zajačika
10. Pleseň

Album môžete počúvať na Bandcampe, Deezeri a ďalších streamingových službách.

Záznam z koncertu/krstu v A4 (10.6.2017):



Autor: Marek Danko      
Foto: Peter Hajdin


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
25 26 27 28 29 30 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31 1 2 3 4 5

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti