Pulzujúca povaha sveta i povznášajúca vyrovnanosť a stálosť v počine Štefana Szabóa: clouds and pulses

Štefan Szabó, 2024Zdroj: archív hudobníka

Najnovšia séria diel skladateľa, improvizátora a dramaturga festivalu experimentálnej a improvizovanej hudby n:ear Štefana Szabóa nás prenesie do tradičných sakrálnych priestorov dvoch kostolov Gemera a Malohontu no výsledkom je netradičný zážitok. Základom diela sú kompozície skomponované pre jednomanuálový orgán z roku 1818 nachádzajúci sa v gotickom kostole zo 14. storočia v Kraskove a zložitejší, dvojmanuálový umiestnený v rímskokatolíckom kostole v Rimavskej Sobote, autorovom rodnom meste.

Prvým impulzom pre vznik diela bolo stretnutie autora so svojím spolužiakom zo stredoškolských čias, ktorý je v súčasnosti organistom spomenutého rimavskosobotského kostola. Štafanovi Szabóovi sa tak naskytla možnosť vyskúšať si špecifickú farebnosť a možnosti práce s organom, čo ho podnietilo ku skomponovaniu cyklu skladieb.

Dielo otvára krátka Kyrie, po ktorej nasledujú v pravidelnom rytme sa striedajúce skladby nazvané clouds a pulses predstavujúce dve kontrastné hudobné prístupy v rámci diela. Clouds, v preklade oblak, predstavuje v autorovom ponímaní stabilitu, predvídateľnosť či trvácnosť. Skladby majú na prvé počutie ambientný až abstraktný charakter, ale je v nich zároveň cítiť premyslený kompozičný prístup využívajúcu možnosti pomalej zmeny registrov pomocou ich postupného vyťahovania.

Druhá skupina skladieb označených ako pulses je vystavaná na pulzujúcom charaktere ručne pumpovaného mechového zariadenia organu kostola v Kraskove. Práve mech je srdcom každého orgánu, no jeho prevádzka býva bežne poslucháčovi skrytá. Keď Arvo Pärt vo svojej slávnej skladbe Annum per annum vypína motor čerpajúci vzduch do organu a necháva ho odznieť až do ticha, má za cieľ potlačiť akýkoľvek odkaz na to, čo poslucháč predtým počul.

V pulses Štefana Szaboá ale počujeme vŕzganie a praskanie starého mechanického zariadenia, ako i kolísajúci tlak vzduchu. Skladby, v ktorých je cítiť, aké namáhavé je celý kolos hudobného nástroja udržať v chode, predstavujú symbolickú antitézu k povznášajúcej spirituálnosti zvyšku diela. Napätie, ktoré tým autor vytvára v sebe obsahuje prvky vnútorného prepojenia a koherencie. Akoby sa v nich odrážala ľudská potreba duchovnej vertikály na jednej strane i praktickej, pri zemi sa držiacej horizontály na strane druhej.

Dielo tým vhodne reaguje aj na sakralitu a históriu oboch priestorov, čo je ďalšou charakteristikou diela. Autor svojím site-specific prístupom vnáša do hry konkrétne miesta podtrhnuté titulnou fotografiou albumu zobrazujúcej odpadnutý kus omietky na stene kostola - ako inak v tvare oblaku. Tento prístup pripomenie tvorbu francúzskeho ambientného dua Saåad, konkrétne ich počin Verdaillon, v ktorom invenčne pracujú s historickou architektúrou a organom v kostola Notre-Dame de la Dalbad v meste Toulouse. Sériu skladieb zakončuje krátka coda. Ide o miniatúrnu kompozíciu napísanú pre organ a detský syntetizátor, ktorá je autorom postupne dekonštruovaná a zvuk organu z nej postupne mizne.

Štefan Szabó vytvoril zaujímavé dielo, ktoré aj v záplave experimentov a noviniek budí pozornosť. I keď je určené skôr pre poučenejšie publikom ktoré sa nebojí experimentovania, má čo ponúknuť aj širšiemu okruhu poslucháčov. Nekonvenčné spracovanie témy predovšetkým, silnú atmosféru, ale aj prácu s organom i sakrálnymi priestormi pochádzajúcimi z časov, keď úsilie o spirituálnu reflexiu reality boli súčasťou kultúry i bežného života.

Štefan Szabó - clouds and pulses
(Ma Records, 2024)