Tolstoys sú momentálne najexportnejšia slovenská indie kapela. Jediné, čo im chýba(lo), je The Buzz

Tolstoys - The Buzz, 2025Zdroj: Caroline Mackintosh

Krok k medzinárodnému úspechu spravila formácia už v minulosti. Ich trvalou adresou sa stal Berlín a pôvodne čisto slovenskú zostavu doplnili novozélandský producent a bubeník Drew Deal a berlínska gitaristka Pauline Grabe. Rozbehnutá bola aj spolupráca so zahraničným vydavateľstvom. Tá napokon stroskotala a vlaňajší album No Limit to Love si Tolstoys vydávali vo vlastnej réžii. Napriek tomu sa im na medzinárodnej scéne podarilo niečo nevídané.

Zahrali si na festivale Glastonbury ako prvá, a zatiaľ jediná, slovenská skupina. A akoby už to nebol poriadny triumf, budúci týždeň si to zopakujú na slávnej Worthy Farm znova, a to rovno štyrikrát. Otázkou teda je, čo je to niečo, čo stále skupine chýba k tomu, aby sme mohli hovoriť o trvalom medzinárodnom úspechu?

Nie je to o nedostatku talentu či originality a už vôbec nie o nedostatočnej snahe. Častokrát ovplyvní úspech kapely nevysvetliteľná iskra, ktorá v správny moment preskočí. Medzi Tolstoys a fanúšikmi indie scény síce iskry intenzívne preskakujú na koncertoch, no napriek tomu sa zdá, akoby s každým albumom začínali odznova v síce príjemne intímnych, ale na ich kvality stále malých klubových priestoroch.

Možno si za to môžu tak trocha aj sami. Do minulého roka totiž každý ich album predstavoval pomerne výrazný prerod, ktorý nemusí byť stráviteľný pre každého, kto si ich obľúbil na začiatku. Až pri počúvaní novinky The Buzz je cítiť, že kapela pokračuje v smerovaní, ktoré začala objavovať na minuloročnej nahrávke No Limit to Love. A možno k väčšiemu úspechu chýbal práve ten buzz – rozruch, ktorý im mnohí ich slovenskí poslucháči už roky tak vrúcne želajú.

Zmierenie s nedokonalosťou

Názov najnovšieho albumu naznačuje, že aj Tolstoys sú na rozruch okolo seba pripravení. Členovia skupiny však jeho pomenovanie vysvetľujú iným príbehom. Počas nahrávania nechcene zachytili zvuk bzučiaceho komba, ktoré napokon inšpirovalo nielen názov albumu a vznik rovnomennej najkratšej skladby The Buzz, ale aj samotný prístup k tvorbe štúdiovky. Tolstoys sa zmierili s nedostatkami a všetko ponechali v pôvodných verziách presne tak, ako to nahrali. Spolu, akoby len trávili čas v skúšobni pred koncertom.

Poslucháčom tak dopriali pocit, že stoja vedľa nich a môžu cítiť atmosféru prítomného okamihu. Ak pri počúvaní ich prvých dvoch albumov (Botanika, 2017 a Mirror Me, 2022) mohol mať poslucháč pociť akéhosi chladu až sterility nahrávok, na novinke už jednoznačne kraľuje autenticita a v dnešnej dobe čoraz vzácnejšia a príťažlivejšia nedokonalosť. Pri niekom inom by možno zaváňala amaterizmom, no u Tolstoys sa nikto nad nečistými zvukovými kulisami nepozastaví. Už od minuloročného albumu je totiž zrejmé, že sa vo zvuku psychedélie šesťdesiatych rokov našli. Zároveň pred individuálnymi muzikantskými výkonmi uprednostňujú kolektívny výsledok.

Výnimočnú kapelovú atmosféru zachytil už pilotný bluesový singel Ringing Tone, ku ktorému Tolstoys zverejnili aj videoklip natočený v berlínskom štúdiu Sundown Studios. Celá pieseň bola hotová veľmi rýchlo a je ukážkou ľahkosti, s akou celá nahrávka vznikala bez ohľadu na to, či sa vlní v afrických rytmoch, country, prechádza rockovou psychedéliou či nachádza útechu v melancholickom folku.

V piesni Love Life speváčka Ela Tolstová bez melanchólie nastavuje láske limity. S kontrastnou veselosťou v hlase spieva o tom, že už nie je malé dievčatko a odmieta sa zamilovať, pretože jej milostný život už má dosť. S rovnakým hudobným motívom sa pohráva aj nasledujúca intštrumentálka Had Enough, ktorej výsledok ale diktuje gitara, vťahujúc ju do temnejších vôd psychedélie, aby ste sa o malý okamih neskôr cítili ako na improvizovanom jam sessions v priestoroch pod malým stageom letného festivalu, kde skladba vyvrcholí v bláznivom tempe.

Najvýraznejšiu stopu albumu nachádzame už v piesni číslo štyri, ktorá nesie názov Queen Of The Island. Jej éterický charakter a snová atmosféra, ktorú dokážu Tolstoys naservírovať s ohromným citom, je ostrovom pokoja, nielen v rámci albumu. Je miestom, kde sa ako poslucháč cítim naozaj príjemne.

Podobnú nehu ucítite aj v piesni Know When You Know, aj keď zavádzajúci úvod vytvára inú predstavu. V závere albumu ma z konceptu povedaného vyhadzuje pieseň What Heaven Means, pretože výrazne zápasí o pomyselné prvenstvo v rebríčku najsilnejších piesní albumu. Podarilo sa v nej skĺbiť ľudské teplo, nehu, zmyselnosť a narastajúcu energiu, ktorá sa v závere znova upokojila a nastolila uvoľnenie, ale zanechala po sebe príjemné napätie.

Boys Love, naopak, poteší hlbšou polohou hlasu, ktorú Ela okúsi a dovolí svojmu "nástroju" použiť jeho silu. To všetko s minimalistickým hudobným sprievodom, ktorý mu dáva možnosť vyniknúť, ale aj tak si ho budete pamätať, ako chuť či vôňu, ktorú si v nosíte v podvedomí a viete sa k nej vrátiť.

Zdanlivo jediná pieseň v materinskom jazyku má názov Čáry Máry a je ukážkou toho, že ak by skupina nemala medzinárodné ambície, aj v slovenčine by znela dostatočne zaujímavo. No a prečo zdanlivo jediná? Pretože zopár ukrytých veršov v rodnom jazyku Ely Tolstovej nájdeme aj v piesni African Sun. Hlboké, opakujúce sa vyznanie lásky pretína vložený verš v materinskom jazyku, ktorý razom odkláňa pieseň folklórnym smerom, kým sa znova nevráti k pôvodnej atmosfére.

Najvýraznejšie sa Tolstoys odviazali v piesni Let The Love In, ktorej dopriali najvýraznejšiu dynamiku, viachlasné spevy a skutočne neučesaný zvuk a všetok okolitý ruch. Jej záver sa ako v ozvenách vracia späť, akoby sa skupina držala hesla – "opakujme to, dokým nás to baví". Ale baví to tak dlho aj poslucháča? Záleží od vkusu a možno i momentálnej nálady, ale je dobre, že kapela robí veci intuitívne a nekalkuluje.

Príjemné tempo si udržiava Truth or Dare, ktorá nestihne stratiť pozornosť, basová linka udržiava poslucháča v strehu po celý čas. Čaro má aj taký obyčajný zvuk tamburíny, ktorá sem-tam príjemne zazvoní. A to sú tie veci, ktoré Tolstoys robiť vedia. Vyčariť zvuk jednoduchými nástrojmi tak, aby to malo zmysel a hodnotu.

Kapela svoj štvrtý štúdiový album predstaví aj naživo. A nemusíte sa báť, pomalý ale istý vzostup po pomyselnom schodisku medzinárodného uznania a úspechu nepripraví našinca o možnosť byť pri tom. Tolstoys na jeseň vyrazia na turné Blízzko tour a hoci ho na Slovensku budú hostiť iba tri kultúrne priestory, malo by to stáť za to. Skupina sľubuje špeciálny koncertný setlist a v Bratislave si priaznivci uvádzania novej hudby do života prídu na svoje dvojnásobne. V Zrkadlovom háji v bratislavskej Petržalke bude album The Buzz oficiálne pokrstený. Lístky na slovenské októbrové koncerty v Bratislave, Žiline a Košiciach sú v predaji v sieti Predpredaj.sk.

Tolstoys – The Buzz
(Friendship Records, 2025)