Hlavná stránka

>

Magazín

>

Recenzie

>

Geišberg a Špiner albumom Na modrej planéte upozorňujú na krehkosť bytia

Martin Geišberg - Na modrej planéte

21.10.2019 - 11:00 | Miroslava Rabčanová

Projekt Sandonoriko dvojice hudobníkov Martina Geišberga a Daniela Špinera vydal začiatkom septembra svoj druhý pesničkový album Na modrej planéte. Po dvoch rokoch od debutovej platne V jabloňovom kraji sa spojili s eklektickou skupinou Balkansambel, čím nové piesne získali tanečnejší charakter.


Obaja sú muzikanti a zároveň pochádzajú z divadelného prostredia. Ako hudobníci si počas svojej kariéry vyskúšali nemalé množstvo spoluprác s rôznymi interpretmi z mainstreamu i mimo neho. Pred piatimi rokmi prišiel ten vzácny moment, kedy zistili, že im to spolu môže fungovať. Mimo stredného prúdu, mimo rozhlasových staníc a veľkých koncertných sál. Komorne, improvizačne a zároveň pútavo.

Spoločné fungovanie zachutilo nielen im, ale zjavne aj poslucháčom, pre ktorých to robia. Inak by po niečo vyše dvoch rokoch neprišli s novým albumom Na modrej planéte, ktorý je predovšetkým oslavou hudobnej improvizácie. To je tá jeho veselšia stránka. Tá druhá, ktorá sa opiera o obsah textov, je už výrazne hĺbavejšia a pokiaľ nie ste k životu okolo seba ľahostajní, donúti vás zamyslieť sa.

Poetika so silným odkazom

Mnohé z textov Martina Geišberga v sebe nesú silné, priamočiare odkazy na dnešné, v mnohých smeroch pohnuté časy. O tom hneď v úvode presvedčí skladba Štrikovali štyri kone, v ktorej Martin spieva o uponáhľanej dobe, v ktorej sa zabúda na tie podstatné hodnoty života ako je bezpečná náruč milovanej osoby. Nad klimatickými zmenami a planétou preplnenou mamonou a smogom sa zamýšľa v piesni Na majetok je to. Ironický podtón prináša skladba O čosi skôr, ktorá napriek veselému aranžmánu a úsmevu v spevákovom hlase, ktorý je skôr výsmechom, nie je obsahovo vôbec veselou záležitosťou. Skôr nastaveným zrkadlom, v ktorom nájdete možno svoju tvár, možno odraz niekoho z vášho okolia.

Silný moment prináša pieseň Kto neokúsil, ktorá pohladí jemnou melódiu a silnou emóciou. Tej dodá na sile aj symbióza hlasov speváčky kapely Balkansambel Lucie Korenej a Martina Geišberga. V rýchlo plynúcom čase poslucháča na chvíľu zastaví balada Grétka, prostredníctvom ktorej bude nútený byť iba tu a teraz, pohltený jej silou, ktorá sa naplno rozvinie v pôsobivom inštrumentálnom závere.



Po zhmotnenom smútku následne platňa ponúkne v piesni Ronia absolútny pokoj, odovzdanie sa prírode, pocit znovuzrodenia a očistenia sa od všetkých tých negatívnych pocitov, ktorých trpkú príchuť poslucháč ochutná počas zamýšľania sa nad neutíchajúcim volaním našej planéty o pomoc. Aby však nezostal ukolísaný a nedochádzal od albumu s pocitom, že sa všetko na dobré obrátilo, uzatvára ho skladba Na čo sa podobám,ktorá ho vráti do kolobehu otázok a hľadania odpovedí. "Akú to hladíš tvár, o ktorej nevieme. Aj keď ju nosíš rád, tak sám, najlepšie v posteli, s pyžamom skladáš ju, krásne sme dospeli," spieva v nej Geišberg.

Improvizácia v speve aj v hudbe

Album Na modrej planéte nie je kúskom, na ktorom budete obdivovať kvality speváka. Sťažka budete hľadať nikde nekončiaci rozsah a dokonale zvládnutú techniku. Pre toho, kto sa s tvorbou Martina Geišberga stretáva prvýkrát, môže byť toto zistenie slabinou albumu. No ak dá desiatke piesní napriek tomu šancu, možno sa po pár vypočutiach pristihne pri tom, že ho to už nevyrušuje. Presahy z divadla sú v prejave Geišberga citeľné, miestami rušivé, ale nie náhodné. Sú prejavom autenticity, ktorú sa spevák nesnažil v štúdiu upratať.

Neupratane spočiatku pôsobia aj samotné skladby, ktoré prekvapia svojou rôznorodou minutážou, ktorá sa pohybuje od dvoch (O čosi skôr) do takmer desiatich minút (Voda), mixom hudobných nástrojov s výrazným zastúpením tých dychových ako flauta, klarinet, trúbka, tuba, bulharský kaval či rumunský kaval, živelnosťou aj snovou atmosférou. Celý tento chaos ešte viac zvýrazní spojenie s kapelou Balkansabel, ktorá pochádza z iného hudobného kúta ako folkové pesničkárstvo dvojice Geišberg-Špiner. Napriek tomu našli vkusný prienik. Nie naprieč celou platňou, ale vo vybraných piesňach. V tých, kde sa tak nestalo, dominujú čisté kompozície postavené na gitare, klávesoch a akordeóne. A nič viac im netreba.



Podnetný booklet komunikujúci s obsahom

Čo ma však oslovilo na prvú, bez pochybností a potrebného času na vstrebanie, je booklet albumu. Má v sebe kúzlo zachytávajúce podstatu tohto nosiča. Odhaľuje krehkosť prírody okolo nás, jej silu šíriť pokoj a dobro. Fotografie zhotovené samotným Martinom Geišbergom nabádajú vidieť modrú planétu jeho očami. Do toho sú zasadené úryvky niektorých textov a celý dojem umocňujú pôsobivé slová jeho zosnulého otca Mariána Geišberga, prihovárajúce sa poslucháčom, ktorí majú svoju modrú planétu vo vlastných rukách.

"Si dieťa vesmíru, si jeho plod. Aj on sa mení. Zmršťuje sa, rozpína, rodí sa a zaniká. V ňom modrá planéta je iba jedna z mnohých epizód... / Usmej sa človeče. Veľmi ti to svedčí. Tvoj úsmev je vesmír, Tvoj úsmev je láska, je dobro, je pochopenie, je poznanie. O to poznanie šlo celý čas Tvojho bytia, aj keď prichádza úplne nakoniec."

Pustiť si tento album iba raz a už sa k nemu nevrátiť by bolo chybou. Nestihnete vdýchnuť jeho odkaz a nepodarí sa vám postrehnúť všetky jeho harmónie, porozpletať všetky spletité inotaje a nejednoznačné metafory. Tento materiál, hoci na prvý pohľad pôsobí skromne a bez veľkých ambícií, potrebuje čas. Až potom je možné oceniť jeho krehkosť a hudobný prínos.

Martin Geišberg - Na modrej planéte

(Slnko Records, 2019)

1. Štrikovali štyri kone
2. Na majetok je to
3. Afrika
4. Nany
5. O čosi skôr
6. Kto neokúsil
7. Voda
8. Grétka
9. Ronia
10. Na čo sa podobám

Vypočujte si celý album Na modrej planéte na Deezeri:



Autorka: Miroslava Rabčanová
Foto: archív Martina Geišberga - koláž Hudba.sk


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
28 29 30 31 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 1

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti