Pár "superkapiel", pozostávajúcich z českých a slovenských umelcov, sme tu už mali. Výsledok väčšinou býval veľmi príjemný a rovnaké je to aj v prípade nedávno vzniknutej a čerstvo debutujúcej formácie Tugriki. Po boku šarmantnej českej speváčky Doroty Barovej v nej vystupujú členovia domácich Chiki Liki Tu-a a Korben Dallas.
Nadštandardne fungujúca alternatíva
Pár týždňov predtým vypustili do sveta dva videoklipy naznačujúce, že čeština a slovenčina budú na albume v pomere 1:1, no ešte zaujímavejším a podstatnejším zístením bol fakt, že podvedome očakávaných stôp po materských formáciách je v hudbe Tugriki až prekvapivo málo. Tvorba štvorice je originálnou zmesou rocku, šansónu, melancholického popu a decentnej avantgardy. Dorota tvrdí, že chlapci v nej prebudili rockerku, napriek tomu sa zaslúžila o prínos jemnejších prvkov, čo v konečnom dôsledku znamená vznik jednej z ďalších nových tvárí všeobjímajúcej alternatívy. Tentoraz však s puncom atraktívnej medzištátnej spolupráce, ktorá v tomto teritóriu dlhšiu dobu chýbala.
Tugriki majú výhodu, že môžu zaujať poslucháčov na oboch stranách hraníc. Dôležitým predpokladom sú české a slovenské texty, z ktorých jasne počuť, že nie je možné vyzdvihnúť ani jeden z jazykov. Piesne sú napísané citlivo, elegantne, vkusne, dokonca až intímne, z čoho má človek niekedy až nepríjemné pocity. Verše sú ozajstné, prifarbené hádam len vtedy, ak si to vyžaduje kontext či forma, ale i vtedy sa k slovu dostanú skôr krásne metafory než polopatistické frázy. Lukáš Fila (basová gitara) dokazuje, že nápadov má neúrekom a vie napísať básne, sediace i nežnejšiemu spevu. Z jeho pera vyšlo až sedem príspevkov, o dva sa zaslúžil bubeník Igor "Ozo" Guttler (bicie) a jedným textom prispela Mi Vejnarová.
Nejednoznačné pocity šťastia
Dorota na oplátku predstavuje svoj nesporný talent v originálnom frázovaní, odporujúcom zabehnutým schémam. Jej farba hlasu je mimoriadne podmanivá, ba priam vyzýva k maximálnemu sústredeniu, aby sa zážitok ešte umocnil. Výšky zvláda s noblesou a ak k tomu pridá i jemný violončelový sprievod (Ptej se), je ťažké odolať. Slovenské položky vie intonačne uchopiť snáď ešte autentickejšie, takže jej uveríte prvé a posledné, dokonca i to, že odchýlky od tónov sú vlastne zámerom. Okrem zmieneného vizuálu V kuchyni chytí za srdce nihilistické Pole ("ale nedeje sa nič, nič"), ponurosť piesne Kríza naopak spoľahlivo vyváži Jaseň, pohládzajúci dušu.
Lukáš a Ozo platia za slušnú rytmiku, navyše prekvapujú ešte prepracovanejšou a výraznejšou hrou než v domovskej kapele (obzvlášť lahôdkové sú niektoré basové figúry). Posledným členom kvarteta je Ľubo Petruška (gitara), ktorého riffy už dávno nadobudli nenapodobiteľný výraz. Bezpečne ho identifikujete aj v Tugriki, no tentoraz nad "crazy" chúťkami prevažuje expresívny, civilný prejav, pretkaný až na pár samozrejmých výnimiek (Všechno je fajn) melancholickejším nádychom. Ako príklad stačí uviesť záverečný Jaseň, ponorený v záplave nejednoznačných pocitov. Smútok splýva s radosťou najprirodzenejším spôsobom, rovnako ako hudobné myšlienky všetkých zúčastnených, ktorí si porozumeli až neuveriteľne rýchlo.
Napriek štvrťstoročiu od rozdelenia federácie totiž obe krajiny totiž minimálne po hudobnej stránke ladia vynikajúco a zostáva len dúfať, že Tugriki nie je jednorazová spolupráca. Debutový album naznačuje, že hudobníci, hoci angažovaní v domovských kapelách, majú dostatok nápadov. Nechýba im inovatívnosť, pohlcujúca atmosféra, silné výpovede a muzikantsky presvedčivé výkony, neraz odlišné od tých, na aké sú fanúšikovia zvyknutí. Táto záležitosť má skrátka schopnosť prežiť, bez ohľadu na premenlivé požiadavky trhu.
Tugriki - Tugriki
(Supraphon, 2018)
1. Všechno je fajn
2. Sama
3. Ptej se
4. Buňky
5. V kuchyni
6. Kríza
7. Pole
8. Už päť rokov
9. Kdo z nás dvou?
10. Jaseň
Vypočujte si celý album na Deezeri:
Rozhovor: Urobiť niečo, čo nebude nikto čakať
O albume a kapele Tugriki si môžete viac prečítať aj v rozhovore s Lukášom Filom a Dorotou Barovou, ktorý redakcii Hudba.sk poskytli na zverejnenie manažérka skupiny Linda Vallová a vydavateľstvo Supraphon.
Váš názov je podľa mongolskej meny. Ako ste k tomu prišli?
Lukáš: Vznikol úplne náhodou. Stáli sme pred štúdiom a Ozo, náš bubeník, mi radil, že by som si mal kúpiť nové auto. Hneď mi aj jedno ukázal. Pýtal som sa ho, koľko by stálo, a on povedal, že asi tak päť tugrikov. Nikto z nás ostatných to slovo predtým nepočul, ale veľmi nás pobavilo, a začali sme ho používať. Až potom sme si povedali, že by to vlastne bol aj pekný názov.
Ako ste sa stretli? Na prvý pohľad to vyzerá, akoby Korben Dallas chceli len vymeniť speváka za speváčku.
Lukáš: Tak to si pamätám úplne presne! (Dorkin smiech) V lete sme mali hrať na akcii Mosty - Gesharim. To je také stretnutie interpretov z rôznych krajín Vyšehradskej štvorky. A spýtali sa nás, či si nemôžeme nájsť nejakého Poliaka alebo Maďara, ktorý by si s nami zahral. Ozo má veľmi rád Tara Fuki a už veľmi dávno nám odporúčal, aby sme si ich vypočuli. Takže som si to vypočul a zaujala ma ich polština. Pri ponuke na Mosty - Gesharim som si na to spomenul a povedal som si, či je tá speváčka naozaj Poľka. Tak som začal pátrať a ukázalo sa, že nie je. Neskôr v lete sme hrali v Prahe v Stromovke a Dorka sa prišla pozrieť na koncert. Bolo škaredé počasie, búrka, pršalo, ale aj tak bola nadšená. Tam sme si padli do oka.
Dorota: A to sme sa tam naozaj stretli úplne prvýkrát.
Nápad je ale jedna vec a realizácia druhá. Navyše sú obidve strany pomerne dosť muzikantsky vyťažené.
Lukáš: Keď sa ukázalo, že Korben Dallas bude mať polročnú pauzu, pretože spevák Juro má druhé dieťa a chce sa venovať rodine, okamžite nám napadla Dorka. Uvedomili sme si, že na to budeme mať čas, a že kľudne môžeme urobiť niečo, čo nebude nikto čakať.
Plánovali ste? Hovorili ste dopredu o tom, čo si kto od toho sľubuje a čomu sa určite chcete vyhnúť?
Dorota: Nie. Vôbec. Len sme si skrátka spolu chceli zahrať a vyskúšať, či by to mohlo fungovať. Potom mi Lukáš začal posielať texty, ja som na ne vyrábala nejaké demáče a pomerne dlho sme hľadali prvý možný termín stretnutia. Tam to z nás doslova vytrysklo a presvedčili sme sa, že to určite stojí za to niečo spolu skúsiť.
Lukáš: Plán naozaj nebol žiadny. Bola len chuť niečo spolu skúsiť. Pôvodne bola predstava, že spolu budeme len hrať a pokiaľ sa podarí urobiť nejaké nové skladby, tak ich asi doplníme niečím od našich ďalších kapiel, možno zaradíme aj niečo prevzaté. O nejakom albume sme v tej dobe vôbec neuvažovali, pretože ešte nebolo ani jasné, či si budeme hudobne rozumieť.
Dorota: Lenže sme za prvé tri dni spoločného hrania mali nahrané základy šestich nových skladieb.
Otvorilo vám to nejaké nové dvere? K inej hudbe, než akú robíte so svojími ďalšími kapelami?
Dorota: Ja si to s rockermi užívam... (smiech) Inak som s nimi veľmi nehrala a ten feeling ma baví.
Lukáš: A čeština...
Dorota: Čeština a slovenčina pochopiteľne tiež. I keď s Kuzmich Orchestra máme niekoľko českých pesničiek, no nie v takom rozsahu ako tu, to sú pre mňa nové zážitky.
Lukáš: Pre mňa je to zmena ešte väčšia. S Jurom z Korben Dallas hráme spoločne už od štrnástich rokov. Nikdy som so žiadnym iným spevákom, nieto ešte speváčkou nehral. Takže pre mňa to bol úplný krok do neznáma. Aspoňže časť kolektívu boli domáci! (smiech) Navyše začať písať texty v ženskom rode a vo finále niektoré ešte prekladať do češtiny - to pre mňa boli úplne nové súvislosti.
Ako vnímate spoluprácu teraz s odstupom? Ide o novú kapelu, ktorá bude ďalej činná, alebo je to len jednorazový projekt, keď ste vydali album, odohráte k nemu sériu koncertov a potom sa zase všetci rozídete k svojim aktivitám?
Dorota: Pôvodne asi taká predstava bola, ale teraz, po tom, ako sa všetko podarilo a ako to začalo fungovať, by asi bola škoda zostať len pri albume a pár koncertoch. Naozaj sa to ukáže, keď odohráme turné.
A dá sa to skĺbiť s ďalšími kapelami? Dorka hrá aj s Anetou Langerovou...
... Ktorá však - a bola to úplná náhoda - oznámila pauzu v tom istom čase ako Juraj. Ale aj po nej to myslím bude možné. Asi bude trochu zložitejšia logistika, chlapci budú mať dve kapely, ale ja som už na organizáciu hrania podľa google kalendára celkom zvyknutá.
Aj preto ste album vydali tak rýchlo, a ešte skôr ako vôbec prišlo ku koncertom?
Dorota: Už prvú skúšku sme mali rovno v štúdiu a čo sa nám páčilo, to sme rovno nahrali. A keď nám to tak išlo, logicky sme sa začali baviť aj o albume.
Lukáš: Boli sme pripravení, že si ho vydáme sami. Ale k môjmu prekvapeniu nám zo Supraphonu povedali, že sa im to páči a že by do toho šli. Čo dodnes považujem za veľmi velkorysé a stále čakám, že sa niekedy objaví ten pravdivý príbeh, prečo sa to stalo... (smiech) A je pravda, že tá rýchlosť bola neobyčajná. V podstate pár týždňov po tom, čo sme sa dohodli a následne odovzdali nahrávku, bol album vonku.
Zdroj: Anna GekreptenO čom sú vaše pesničky? Majú spoločnú tému?
Lukáš: (s prehnane vážnym výrazom) Je to alternatívny pop o živote modernej ženy.
Dorota: Super! Novinár sa v tebe nezaprie. Pravda je, že som dostala viac textov a z nich si vyberala.
Lukáš: A opäť v tom nebol žiaden plán - tá zjednocujúca niť časom prirodzene vyplynula. Bol to organický proces.
Čo na vaše skladby hovorí frontman Korben Dallas Juraj Benetin? (bude krstným otcom albumu, pozn. red.)
Lukáš: Reagoval až prekvapivo dobre. Myslím, že tomu fandí. Mám v pláne mu dať cédečko a donútiť ho k "recenzii". Navyše neviem ako on, ale ja predpokladám, že to bude mať pozitívny dopad aj na Korben Dallas - budeme viac rozohraní, s novými skúsenosťami, a možno aj novými fanúšikmi.
Dorota, ako sa ti spievajú Lukášove texty?
Dorota: Je to dosť nezvyčajné. Ale skúsenosť so zhudobňovaním napríklad cudzej poézie už z minulosti mám. A je to inšpiratívne. Tie slová niekam smerujú, samé si pýtajú náladu. Je to úplne iné ako sadnúť sa k nástroju a začať vymýšlať nejaký hudobný motív s úplne čistou hlavou, bez vonkajších vplyvov. Lukáš mi ich posielal naozaj veľa, tak som si mohla vybrať a svoj príbeh som si tam vždy našla.
Lukáš: Viacmenej nie je to nejaká dogma, že texty musia byť odo mňa. Ak Dorka príde, že mala ťažký víkend a napísala dvadsať textov a určite ich musíme zhudobniť, tak si povieme "super", a ideme nahrávať.
Dorota: Dva texty napísal aj bubeník Ozo a jeden od Miši Vejnarovej som vytiahla "zo šuflíka".
Ako veľmi se chystáte koncertovať?
Dorota: Vlastne ma až prekvapilo - pri tom, ako narýchlo všetko vznikalo - koľko koncertov sa už na jar a leto podarilo dohodnúť a koľko ich nakoniec budeme mať. Krst bude 21. apríla v bratislavskej Novej Cvernovke.
Lukáš: Snažíme se riešiť veci postupne. Album máme hotový, takže teraz sú dôležité koncerty. Aby sme ich odohrali čo najlepšie, aby boli poslucháči spokojní, my z toho budeme mať radosť... O tom, ako budeme postupovať potom, budeme premýšľať, keď to bude aktuálne.
Hovorí sa o vás ako o "superskupine". Nie je to trochu nadnesené?
Lukáš: Samozrejme, že je to trochu mediálna barlička. Ale na druhej strane už naozaj niečo za sebou máme, tak prečo to nevyužiť? Navyše máme pred očami ako varovanie ten najhorší moment, ktorý sa každej superskupine môže stať - teda, že nakoniec vôbec neznie ako kompaktná skupina a vlastne ani nemusí byť super. Napadá mi prirovnanie k futbalovému mužstvu: To, že sa podarí doňho zohnať tie najväčšie hviezdy, ešte neznamená, že bude výsledkom skvelý tím. Preto naša interná ambícia je znieť kompaktne a aby nám to spoločne fungovalo.
Uvažujete v hraniciach toho, kam sa s Tugriki chcete zaradiť? Či viac k menšinovým poslucháčom alebo naopak skúsiť obohatiť popovú scénu o niečo nové?
Lukáš: Tažko povedať, ako to vnímajú iní, ale mám dojem, že s Korben Dallas sa nám podarilo oboje. Môžeme hrať na alternatívnom festivale aj na čisto rockovom, môžeme hrať na námestí, dostali sme alternatívne ceny a robili hudbu pre televízny seriál určený pre prime time. Aj preto môžeme hrať v Prahe v Jazz Docku, a zároveň ísť na turné ako predkapela Lucie. Možno je spoločným kľúčom robiť hudbu tak, aby sme jej verili predovšetkým my sami.
Dorota: Určite sú muzikanti, ktorí dopredu premýšľajú, pre koho chcú hrať a ako má ich hudba znieť, aby bola úspešná. Ja som toto ale nikdy neriešila. A preto sme hrali s Tara Fuki na vážno-hudobných aj alternatívnych festivaloch, v rockovom klube aj v kostole. Všade to znie trošku inak a vždy prídu iní ludia. Od mladých punkáčov až po serióznych dôchodcov - a to je presne to, čo ma na hudbe baví.
Pripúšťate si aj možnosť neúspechu?
Dorota: Pre mňa to už teraz bol tak silný impulz a toľko nových zážitkov, že aj keby to bolo jediné, tak to bude stáť za to.
Lukáš: Presne tak. Samozrejme, že nás zaujíma, ako budú reagovať poslucháči, či budú na naše koncerty chodiť, ale to dôležité už zle dopadnúť ani nemôže. Okrem toho, ja mám skúsenosť z Korben Dallas, kde nás prvý úspech, tak ako ho väčšina ľudí vníma, stretol až po tridsiatke. Predtým sme si tak brnkali, občas aj pre päť ľudí... Pamätám si, ako sa raz prišiel pozrieť môj otec a keď som sa ho pýtal, ako sa mu to páčilo, tak povedal, že mu z toho naskočil opar. Takže keď si dnes ľudia púšťajú naše pesničky, stále ma to skôr udivuje, než by som s tým nejak dopredu počítal.
Dorota: Ja mám každopádne zatiaľ vo svojom okolí ohlasy len kladné.
Lukáš: Áno. Dokonca aj mojej manželke sa to páči!
Autor recenzie: Marek Danko
Rozhovor: generic interview - Supraphon
Foto: Anna Gekrepten
