Rok 2015 bude mať v neskorších kronikách slovenskej hudby prívlastok "návratový". Po dlhých rokoch sa kapelám Nocadeň, Lavagance, Chiki Liki Tu-a, Le Payaco aj Puding pani Elvisovej konečne podarilo dať dokopy nové, a zároveň kvalitné albumy ("pajáci" ten svoj ešte nevydali, ale my im veríme). Pre Košičanov sídliacich v Bratislave je novinka napriek 20-ročnej existencii len štvrtým oficiálnym počinom.

Na vekmi otrepanej fráze o tom, že kvalita vyžaduje čas, zrejme niečo bude. A nemusíme prihadzovať ani tú s trpezlivosťou a ružami, veď kým sa Puding pani Elvisovej etablovali na scéne, potĺkali sa šoubiznisom celých 10 rokov. Očakávania fanúšikov po vydaní prvých troch štúdioviek výrazne vzrástli, dnes však môžeme pokojne povedať, že čakanie na nasledovníka albumu Π (Pí, 2010) stálo za to. Tektonická platňa v súlade s jej geologickým názvom znamená pomerne veľký posun v tvorbe.

Mladí chemici už nie sú takí mladí ako pred piatimi rokmi, na druhej strane im však pribudli skúsenosti a zrelšie uvažovanie. Ich nákazlivý elektro/indie pop je vďaka tomu prepracovanejší a profesionálnejší. Stačí si porovnať inštrumentálne kusy. Kým staršie Ďobkanie pôsobilo trochu naivne, novinka Pohár víťazov pohárov v Ouagadougou napriek neskutočne znejúcemu názvu víťazí serióznejšími aranžmánmi. Zvyšných desať kúskov je výborne otextovaných, preto si viaceré z nich vyžadujú podrobnejšiu "pitvu".

Z kolísky civilizácie ku kamošom odvedľa

Do kategórie "historických" songov sa zaraďujú Spev Sirén a Mezopotámia, tá prvá však snáď len názvom, pretože prítomnosť výrazov ako márnica, hrudný kôš či termofor ju ukotvuje v súčasnosti. Slivkin neodolateľný spev navodzuje lákanie Sirén, podporené krásnym ženským zborom. Mezopotámia je doposiaľ najepickejším kusom v tvorbe PPE s úchvatným textom o prvej civilizácii, parádne trilkujúcim vibrafónom, takmer orientálnym aranžmánom a zasnenou atmosférou.


Presným opakom je vianočná návšteva Košíc s basgitarovým motívom Antistres, kde má Slivka priestor pozdraviť členov rodiny a kamarátov a nedajú sa zahanbiť ani chalani, spomínajúci na čarovné chvíle pri pive v obľúbených mestských častiach (Barca, Šaca, Furča) a na festivaloch v okolitých dedinách (Čaňa). V posledných rokoch sa stalo nepísanou módou oslovovať Silvie menom Sisi (Sisa), z čoho si speváčka trefne strieľa v singli Sisisisi. Ešte lepšie v ňom však strieľa (a triafa) do hekticky roztancovanej hudby (neznášam, keď ma šéfko volá Sisi, do každej správy má dá na CC, si si si si nie som istá, či som ráno všetko vypla stisla zhasla bránu zamkla, tvárim sa, že stíham).

Chýbajú vyložené hity, o to viac je nápaditosti 

Na vlnách si mužská väčšina kapely (Pino, Viliam, Miloš a Dalibor) vystačí bez Slivkinej pomoci, rovnako aj vtedy, keď sa jeden z členov ocitne v Basovej pasci a prosí ostatných, aby mu z nej pomohli von. Práve v tejto skladbe je asi najviac cítiť vplyv najnovšieho člena Dalibora Kociána, pre ktorého je to prvý album v PPE. Pod pseudonymom Stroon tvorí experimentálnu elektroniku plnú rozorvaných a temných emócií, podľa ostatných kolegov však v kapele "spudingovatel" a jeho hra na vibrafóne má skôr hrejivý charakter. Práve tento nový prvok je jedným z najvýraznejších "tektonických pohybov" prinášajúcich posun vo zvuku Pudingu pani Elvisovej, ktorý dozrel bez toho, aby sa z neho stratila typická hravosť.


Kto by nemal rád udalosti, kde sa podáva všetko zadarmo? Zrejme to bolo hlavným motívom piesne Vernisáž, kde je obliatie sa vínom povolené, dokonca až spoločensky žiadúce, k tomu drobný zákusok a záležitosť je vybavená. Čo na tom, že vystavované obrazy 99 percent ľudí sabotuje. Pod výrazom Freelance si predstavujem slobodné povolanie, čo je ideálny status väčšiny umelcov. Ako však bolo spomenuté, Slivka má aj šéfa, takže zatiaľ sa jej tento beztiažový stav asi nepodarilo dosiahnuť. Pesnička je odľahčená, snívanie príjemné, no nie je to hit do rádií.

Celkovo Pudingáčom na platni chýba hitový potenciál. Niektoré staršie skladby ako Mladí chemici alebo Gramatika mali veľmi chytľavé refrény a hoci ich dramaturgovia komerčných rádií "neobjavili", nepochybne išlo o hity, koncertné tutovky v pravom slova zmysle. Na Tektonickej platni nič podobné nájsť nedokážem. Netvrdím, že ide o slabinu. Platňa posúva tvorbu PPE do nových sfér využitím nových zvukov, aranžmánov, beatov, melódií (a vibrafónu). 

Nie je možné s istotou povedať, či je Tektonická platňa najlepším počinom PPE. Oproti predošlým je skrátka iný - kompaktnejší, vyzretejší, napriek trademarkovej ľahkosti a štipke recesie serióznejší, so skvelými textami a bohatou zvukovou paletou. Bratislavským Košičanom sa podarilo vytvoriť fantastického pokračovateľa ich tvorby s charakteristickým zvukom, v ktorom sa úspešne vyhýbajú stagnácii. Prajem im k 20. výročiu všetko najlepšie a množstvo rovnako kvalitných platní ako je tá Tektonická.


Puding pani Elvisovej - Tektonická platňa
(2015, PPE)

1. Prúdy láv
2. Mezopotámia
3. Pohár víťazov pohárov v Ouagadougou
4. Sisisisi
5. Spev Sirén
6. Basová pasca
7. Vernisáž
8. Freelance
9. Na vlnách
10. Antistres
11. Biela

Počúvajte celý album na Deezeri:



- informácie o službe Deezer -

Album si môže vypočuť a podporiť kúpou aj na Bandcampe. Pre milovníkov platní kapela chystá aj vinylové vydanie.

Autor: Marek Danko
Foto: Peter Korček

Súvisiaci interpreti: Puding Pani Elvisovej