Hlavná stránka

>

Magazín

>

Recenzie

>

Nový album Fleet Foxes je spoľahlivým objatím, ktoré svet v roku 2020 tak potrebuje

Fleet Foxes - Shore

19.11.2020 - 12:30 | Matej Kráľ

Hmla, na zemi mokro, ráno prestupuje šeď. Nastupujem do metra plného neznámych postáv, ktorým vzali rúška z tvárí aj zvyšok z toho mála emócií, ktoré si v ňom pred pandémiou vymieňali. Slúchadlá do uší, Spotify, Shore, play. Nie je to prvýkrát, čo si album púšťam. Ale priestor okolo znova naberá farby a myšlienky pomaličky strácajú iritujúci podtón.


Večer ma na sociálnej sieti chytí príspevok o albume s komentárom "Rok 2020 je zachránený!" a ja sa nemôžem neusmievať. Fleet Foxes sa po značne experimentálnom, až abstraktne znejúcom albume Crack-Up z roku 2017 vracajú k priamočiarejšiemu indie folku, a robia to dobre. Shore dýcha pokojnou atmosférou zmierenia a dodáva pozitívnu energiu.

Aj keď na predchádzajúcich albumoch sa vo väčšej či menšej miere podieľal i zvyšok koncertnej pätice, najmä gitarista Skyler Skjelset, teraz sa v centre príbehu nachádza výhradne frontman, skladateľ Robin Pecknold. Hudobné nápady si začal zbierať prakticky hneď po vydaní predošlej platne a aktívne ich nahrával od septembra 2019 za pomoci hudobnej techničky a držiteľky Grammy, Beatriz Artola, známej zo spoluprác s Adele, The Kills či s The Weekendom. 


Lockdown podnetov

Pecknold sa už dávno fanúšikom zveril, že nie je žiadny extrovert a mimo hudby a rodiny nemá prakticky žiadnych priateľov. Novú vlnu úzkostí a obáv z nedokončenia albumu priniesla pandémia a prísny lockdown v Greenwich Village, kde sa práve nachádzal. Nad harmóniami, akordovými progresiami a celkovo zvukom strávil celé týždne, kreatívna kríza sa však naplno prejavila v neschopnosti napísať dobrý text. Chýbal mu subjekt, niečo, čomu by sa oplatilo venovať verše, ale objavila sa aj paranoidná obava, či si album vôbec nájde miesto v stále komplikovanejších schémach tohto sveta a v hudobne stále náročnejšej spoločnosti.

Balans prinieslo uvoľnenie. Pecknold strávil mesiac cestovaním po Portugalsku a nakopli ho tiež výjazdy do prírody, najmä na pobrežie, k jazeru Minnewaska, či do Catskill Mountains. Až tu začal písať texty, s ktorými sa cítil komfortne. Miesto si v nich našli obavy aj radosti, strach z mimoriadne rýchlej transformácie sveta, ale aj vďačnosť. V kontexte pandémie Pecknold naplno prehodnotil a vložil do textov, čo znamená patriť do privilegovanej skupiny obyvateľstva a aká dôležitá je komunita. Podľa vlastných slov chcel zložiť album, ktorý by stál mimo času tohto sveta, v akomsi medzipriestore.


Videosingel Can I Believe You je najväčší "earworm" albumu, už od prvého počutia prakticky neubehol deň, aby som si na tú frázu nespomenul. Skladba je postavená na vokáloch skompilovaných z viac ako štyroch stoviek hlasových nahrávok, ktoré poslali Pecknoldovi fanúšikovia na Instagrame. Najvýraznejší vokál patrí Uwade Akhere, študentke, ktorú si Pecknold vybral na základe coveru jeho staršej piesne Mykonos. Jej nežný spev sa objaví aj v skladbách Shore a v úvodnej Wading in Waist-Hight Water, ktorá nás do albumu vťahuje atmosférou tvorenou minimalistickým akustickým znením a šumom prílivu v pozadí.

Rád by som upozornil na ešte jeden bravúrny moment. Nachádza sa približne v strede piesne Youngs Man's Game. Dynamická rockovejšia poloha skladby sa mierne pootvorí, aby nechala vyniknúť kratučkú, no krásne-podmanivú a dôraznú spevovú linku, v ktorej sa Pecknold o spev delí s deťmi hudobníka Hamiltona Leithausera.


Celým albumom sa nesú rezké bicie patterny. Ich autorom, rovnako ako autorom ostatných rytmických a perkusívnych partov, je Christopher Bear, bubeník a "groovemaker" z brooklynskej indie-rockovej zostavy Grizzly Bear. Štúdio Electro-Wox producenta Woodyho Jacksona Pecknoldovi poskytlo inventár najrôznejších gitár a ďalších špecifických nástrojov. Bear sa tam dosýta vybláznil na všelijakých kongách, taiko bubnoch aj na exotických drevených blokoch Mahayana.

Nahrávalo sa však aj na kultových kúskoch hudobnej histórie. V piesňach sa napríklad objaví vibrafón, ktorý znie na albume Pet Sounds od Beach Boys, či bicia súprava samotného Franka Sinatru. Odkazov na Pecknoldove hudobné inšpirácie je na albume viacero. V Cradling Mother, Cradling Woman napríklad začujeme hlas Briana Wilsona práve z Beach Boys, do ktorých sa Pecknold zamiloval už ako tínedžer.


Saudade!

V skladbe Sunblind, v ktorej zase počuť vokál pesničkára Kevina Morbyho, sa Pecknold zamýšľa nad hudobnými hrdinami, ktorí vyprofilovali jeho hudobný vkus a spôsoby, a ktorí už viac nie sú medzi nami. Patrí k nim producent Richard Swift, folker John Prine, pesničkárka Judee Sill, ale aj legendy ako Jimi Hendrix či Bill Withers. Vzdáva im hold, uvažuje nad šírkou a hĺbkou vplyvu, ktorý po sebe zanechali, a obracia to späť na seba. Fascinuje ho, ako môže každý človek dosiahnuť nesmrteľnosť prostredníctvom skutkov, na ktoré ostatní spomínajú.

Na to voľne nadväzuje pieseň Jara, ktorá kriesi spomienky na čilského učiteľa, dramatika, hudobníka, národného obroditeľa a občianskeho aktivistu Victora Jaru, ktorého, ako mnohých iných, umučil Pinochetov režim. Očakávali by ste možno smutnú skladbu plnú molových akordov, ale opak je pravdou! To preto, že pieseň je povzbudením venovaným Jarovým priateľom, doteraz angažovaným v boji proti politickým krivdám. 


Ani názov Shore nie je náhodou, ale spomienkou na traumatizujúci zážitok, keď Pecknolda v roku 2017 pri surfovaní v Kalifornii zachytil zablúdený prúd. Úľava z toho, že sa nakoniec dostal na breh, rozhodla, že vďaka za možnosť zostať naďalej nažive bude jedným z motívom jeho ďalšieho albumu.  

Krása, zhudobnená vášeň a túžba, pokoj, nasýtenosť aranžmánov, nápaditosť v melódiách, detailne premyslené významové vrstvy a ani jeden vágny song. A to ich obsahuje album dokopy pätnásť. Shore je objatie, ktoré povzbudí a na moment odoženie všetky hrôzy roka 2020. Shore je prijatie, zmierenie aj vďačnosť. Shore je Saudade - horkosladký hlboký duševný stav plný cnenia, nostalgie a nádeje zároveň. Album ako stvorený na záver jesene.


Fleet Foxes - Shore
(2020, Anti-)

1. Wading in Waist-High Water
2. Sunblind
3. Can I Believe You
4. Jara 
5. Featherweight
6. A Long Way Past the Past 
7. For a Week or Two
8. Maestranza
9. Young Man's Game
10. I'm Not My Season
11. Quiet Air / Gioia
12. Going-to-the-Sun Road
13. Thymia
14. Cradling Mother, Cradling Woman
15. Shore

Vypočujte si celý album sprevádzaný atmosférickým road movie režisérky Kersti Jan Werdal:


Autor: Matej Kráľ
Foto: artwork


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
30 1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31 1 2 3

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti