Pôvodne som chcel písať recenziu na nový album mojich obľúbencov Ghost, až keď sa mi poriadne dostane pod kožu, ale v tomto prípade by to mohlo trvať veľmi dlho, a preto nemá význam to ďalej odkladať.
Skeletá je vonku už niekoľko týždňov a za ten čas sa stala číslom jedna vo viacerých prestížnych rebríčkoch, vrátane Billboard 200, kde sa tento úspech podaril dosiahnuť hard rockovej kapele prvýkrát po viac ako štyroch rokoch. Naposledy to boli AC/DC s albumom Power Up (2020). Otázka je, či kvalita zodpovedá kvantitatívnym úspechom.
Súd ako zlomový moment
Kto ešte náhodou nevie, o čom je Ghost, tak aspoň v skratke vysvetlím, že ide o hard rockovú kapelu, ktorej aktuálne velí Papa V Perpetua a predstavujú niečo ako temný protipól ku klasickej katolíckej cirkvi. Čo album a turné, to nový Papa a počas prvých troch cyklov sa im úspešne darilo aj tajiť identitu jednotlivých členov.
Zdroj: Ghost
Všetko sa zmenilo, keď sa Nameless Ghouls, čiže hudobný doprovod spievajúceho Papu, rozhodli svojho predstaveného zažalovať o podiely na zisku. Odvtedy je známe, že za všetkým stojí Tobias Forge a aj keď súd nakoniec rozhodol v jeho prospech a uznal, že po celý čas išlo o one man show s najatými hudobníkmi, tak to zároveň bolo aj prehrou, pretože projekt stratil veľkú časť svojho čara, ktorým bola práve tá tajomnosť.
A nielen to, pretože obdobie pred súdnym procesom bolo podľa mňa aj po kreatívnej stránke ich najsilnejším. Od úžasného a prekvapivého debutu Opus Eponymous (2010), cez ultra temného nasledovníka Infesstisumam (2013) až po skutočný masterpiece, ktorým je album Meliora (2015), sa Ghost stále zlepšovali po všetkých stránkach. Súdny proces všetko ako keby reštartoval a ďalšia tvorba už kvalitu prvých albumov nedosahovala. Výnimkou je asi len minialbum Seven Inches Of Satanic Panic (2019). Netvrdím, že Prequelle (2018) a Impera (2022, recenzia) sú zlé albumy, to ani náhodou, len to už proste nie je to, čo to bývalo.
Tento istý problém mám zatiaľ aj s novinkou Skeletá, možno ešte väčší. Prequelle aj Impera na mňa neskôr dozreli a dnes už nemám problém si ich vypočuť od začiatku do konca a skladby si naozaj užiť. Skeletá ma zatiaľ necháva chladným a aj po dvoch týždňoch mám problém album dopočúvať do konca.
Prvý zverejnený singel Satanized naznačoval, že sa bude pokračovať tam, kde sa skončilo, čo je viac-menej pravda. Keď prišla Lachryma, tak som sa vyslovene tešil, pretože v sebe spájala surovosť ranej tvorby s pompéznosťou a farebnosťou predchádzajúcich dvoch albumov, inšpirovanými 80. rokmi, a nevedel som sa dočkať celej nahrávky.
Prvé pochybnosti sa vynorili so zverejnením posledného singla Piecefield, ktorý album otvára. Úvod mali Ghost na všetkých albumoch veľmi silný a napriek tomu, že táto skladba je asi najslabším začiatkom v ich histórii, tak si nakoniec ku mne našla cestu. Zvláštne je, že všetky spomínané single, ktoré boli zverejnené ešte pred vydaním albumu, sú prvými troma skladbami na doske a zo zvyšných siedmich už by sme ďalší hľadali ťažšie. Štvrtá v poradí je balada Guiding Lights, ktorá celkom dobre rozbehnutý flow úplne stopne a až do konca sa ho nepodarí znova nakopnúť.
Zo stoličky ma dvihla ešte možno Cenotaph s vyslovene pozitívnym a až prekvapivo veselým vajbom, glam rocková Missilia Amori s refrénom doslova vystrihnutým z najružovejšej dekády alebo Marks Of The Evil One, ktorá by sa nestratila ani v časoch najlepšieho obdobia kapely. Spolu s Lachryma a predposlednou skladbou Umbra ich považujem za vrcholy albumu.
Opäť sa v žiadnom prípade nejedná o vyslovene zlú nahrávku. Skladby sú chytľavé, produkcia je špičková, aj keď možno v porovnaní s predchodcami trošku ochudobnená o pompéznosť, ktorá sa k tvorbe inšpirovanej 80. rokmi výborne hodila, ale Meliora proste nastavila latku hrozne vysoko.
Nechcem spochybňovať rozhodnutie súdu, ale občas mi napadne, či skutočne išlo od začiatku o one man show. Tobias Forge sám uznal spoluautorstvo pri niektorých skladbách jednému z Ghoulov. Možno preto, že Martin Persner bol jediným z partie, čo ho nežaloval, ale asi to bolo hlavne tým, že dávnejšie spolu hrali v kapele Magna Carta Cartel, ktorej tvorba je presne v duchu prvých troch albumov Ghost. Persner síce označil Tobiasa za skladateľského génia a že by si určite vedel poradiť aj bez neho, s čím sa dá súhlasiť, ale Persnerov vplyv tam skrátka cítiť je.
Skončiť na vrchole alebo ísť ďalej?
Tobias Forge nie je len výborný autor, ale aj marketér. Imaginárny svet okolo kapely, ktorý sa mu podarilo za tie roky vytvoriť, je veľmi dobe fungujúci a obdivuhodný biznis plán. Čísla predajnosti a vypredané športové haly na práve prebiehajúcom turné hovoria za všetko. Už dávnejšie sa vyjadril, že "ak chceš vypredávať štadióny, musíš hrať štadiónovú hudbu" a presne v tomto duchu je aj aktuálny album. Štadiónový rock v plnej paráde, aj keď za cenu podliezania vysoko nastavenej latky.
Čo bude s Ghost ďalej, je vo hviezdach, ale Tobias Forge v niekoľkých rozhovoroch naznačil, že nevylučuje koniec tejto maskovanej jazdy a ďalšej tvorbe by sa venoval v civile, nie ako hlava temnej cirvi Papa V Perpetua. Možno si je sám vedomý, že originálne nápady na túto tému mu troška dochádzajú a radšej to uťať v najlepšom, keď je na vrchole, ako nechať celý projekt upadať a kopírovať fungujúce vzorce do nekonečna. O to triumfálnejší by bol prípadný comeback.
Ghost – Skeletá
(2025, Loma Vista)
- Peacefield
- Lachryma
- Satanized
- Guiding Lights
- De Profundis Borealis
- Cenotaph
- Missilia Amori
- Marks of the Evil One
- Umbra
- Excelsis
Autor: Tomáš Ďanišovič
Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2025" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
