Jeho typické, zemiakovite rozsypané prechody na bicích má v ušiach asi každý. Spievať sme ho mohli počuť nielen slávne skladby With A Little Help Of My Friends a Yellow Submarine, ale jeho sýty hlas s neveľkým rozsahom a mierne kolísavou intonáciou sa sporadicky objavoval na viacerých albumoch Beatles.
Po rozpade domovskej kapely sa mu viac-menej darilo prekonať alkoholickú sebadeštrukciu a neprepadnúť do rašeliniska dejín umenia. Príležitostne zabŕdol i do hereckého prostredia, fotografoval a na insitnej úrovni sa venoval aj výtvarnému umeniu.
V každej dekáde vydal niekoľko sólových albumov nevalnej úrovne, no v deväťdesiatych rokoch akoby chytil druhý dych. Výsledkom boli, okrem iných, najmä dve nápadité platne, Time Take Time (1992) a I Wanna Be A Santa Claus (1999).
Hoci sa Ringo prejavoval i autorsky, nikdy nie v takej intenzite ako na CD Ringo Rama, ktoré si (s malou pomocou priateľov) napísal prakticky celé sám. Jeho hudobný rukopis tu zo všetkého najviac pripomína Paula McCartneyho, no i ďalších členov či nasledovníkov FAB (slávnej štvorky). Ringo pôsobí príjemne uvoľneným dojmom ako spevák aj skladateľ a hoci inštrumentácia album často až prekvapivo pritvrdí, lennonovskú štipľavú iróniu a útočnú agresivitu by sme tu hľadali len ťažko. Tie mali totiž najmä osobnostný, nehudobný charakter, ktorý pozitívne pôsobiacemu Ringovi súčasnosti zrejme nie je blízky.
Jeho nové CD sa iste bude páčiť najmä ctiteľom starej školy, tak ako ju v poslednej dobe, okrem spomínaného McCertneyho, prezentovali napríklad Jeff Lyne, George Harrisson či Tom Petty.
Okrem stálej zostavy Ringových štúdiových spoluhráčov sa tu mihnú i zaujímaví hostia ako Eric Clapton, David Gilmour, alebo Willie Nelson. Všetci zapadnú do celku homogénne a bez problémov so zbytočným zdôrazňovaním vlastného ega. Všetky aranžmány nesú stopy profesionálneho, vypísaného rukopisu. Jeho autori sa vedia prostredníctvom svojich nástrojov vyjadrovať súčasne stručne a veľkolepo, účinne a nenápadne. V zvuku kapely prevládajú rockové elektrické gitary, ale uplatní sa tu aj množstvo ďalších nástrojov a nástrojových skupín.
Na výslednom tvare má zásadný podiel producent, spoluhráč a spoluautor väčšiny materiálu, Mark Hudson. A čo konkrétne sa ozve, keď sa laserový lúč zahryzne do drážok Ringovej Ramy?
Hneď úvodná skladba Eye To Eye prekvapí razantným rockovým nasadením kapely a jednoduchým, súčasne znejúcim nosným groovom. Jednoduchá Missouri Loves Company v odpočinkovom tempe zaujme Gilmourovou gitarou a travisovským banjom v závere.
Instant Amnesia je opäť rocková kompozícia vo valivom 6/8 metre. Napriek pomerne zložitému pôdorysu pesničky, rôznym inštrumentálnym vsuvkám, vrátane jazzovémo intermezza s kontrabasom a vibrafónom, skladbe nechýba nápad a vo výraze pôsobí kompaktným dojmom.
Memphis In Your Mind je zase svižným „trojakordovým“ odľahčením s menším nákladom hudobných nápadov. V texte sa spomínajú modré semišové topánky.
S piesňou Never Without You prichádza opäť uvoľnenie, tentoraz takmer v štýle country. Leslie efekt v pozadí evokuje Octopuses Garden a iné skladby zo slávnej LP Abbey Road.
V poradí šiesta skladba, Imagine Me There, je príkladnou ukážkou košatého usporiadania nápadov a zvukov v štýle Electric Light Orchestra. Kúsok patriaci k vrcholom albumu.
I Think Therefore I Rock N Roll opäť vnesie trochu života na tanečný parket. Na rozdiel od predchádzajúcej Imagine Me There, stačí šťastnú sedmičku, preplnenú odkazmi na rock´n´roll, počuť podstatne menej krát. Zásluhu má na tom aj jej lepkavý refrén, ktorý poteší ihneď, ale pri nadmernom požívaní sa ho možno rýchlo prejesť.
Tripping On My Own plní v silnej konkurencii tak trocha fukciu výplne. Aj tu ale pozornosť zaujme niekoľko detailov, napríklad veselý melodický motív v závere skladby Melódia Write One For Me prichádza s Rigovou objednávkou peknej piesne u fiktívneho skladateľa a chytľavým zborovým refrénom, ktorý je však kultivovanejší a menej vtieravý než v predminulej skladbe.
Love First, Ask Questions Later, budovateľská oslava lásky s indickým sitárovým motívom a uvoľňujúcim refrénom poteší, i keď k špičkám hippiesáckej klasiky ju asi nikto radiť nebude. Valčíček pred falošným záverom a opäť kadencia a refrén.
Záverečné skladby Elizabeth Reigns a English Garden (s citáciou Wings) nás prenesú do atmosféry albumov akými boli Rubber Soul, Sgt Pepper či White. Príjemný závan tradičných anglických dvorov a uličiek.
Bonusom na záver je krátka I Really Love Her, milý popevok, ktorého výnimočnosť spočíva v tom, že Ringo tu spieva a hrá na všetky nástroje úplne sám. Nebyť informácie v booklete, asi len málokto by si tohto faktu všimol. Hoci prizma večného šaša, ktorá Ringovi prischla od čias beatlesáckych filmov Help a Hard Day´s Night, nás núti pozerať sa na jeho hudobné (rozumej spevácke a skladateľské) výkony tak trocha cez prsty, prijímať jeho nový projekt iba so zhovievavou nostalgiou by bola zaslepenosť.
Asi iba málokto z tuzemských profesionálov by sa mohol porovnávať s výsledným efektom Ringovej Ramy. Ide totiž o ukážku profesionálnej práce, kde sú všetky ingrediencie v perfektnej rovnováhe, skladateľská bezradnosť sa nezvýrazňuje zbytočnými zložitosťami, naopak, všetko je tu perfektne čitateľné – nápady, farby aj chute. Neslobodno zabudnúť ani na najvýraznejšiu Ringovu devízu – decentný, no o to blahodárnejší zmysel pre humor a schopnosť odovzdať ďalej pozitívny pocit z pobytu na tomto svete.
Životnosť? Toť otázka! Každopádne, nikomu tu nešlo o pätnásť minút slávy ani tučný mešec peňazí. A myslím si, že úprimnosť v hudbe by sa dala poznať, aj keby nebolo jasné o akú VIP za mikrofónom sa práve jedná. Úprimnosť svieti na diaľku, pretože ešte stále je jej v globalizovanej popmusic nie viac ako šafránu.
Vydavateľstvo: Universal 2003 (50 min)
Zdroj: TS MusicServer
