Popri Jimim Hendrixovi je práve Jeff Beck jedeným z najrešpektovanejších rockových gitaristov v histórii tohto žánru. Na rozdiel od Hendrixa, ktorý už nejaví veľké známky vitality, a prípadne aj od Pagea a Claptona, ktorí sú síce ešte živí, ale to podstatné, čím sa zapísali do dejín, už zrejme majú za sebou, Jeff Beck už takmer štyri desaťročia napreduje a neustále sa snaží byť „up-to-date“.

Popri Jimim Hendrixovi je práve Jeff Beck jedeným z najrešpektovanejších rockových gitaristov v histórii tohto žánru. Na rozdiel od Hendrixa, ktorý už nejaví veľké známky vitality, a prípadne aj od Pagea a Claptona, ktorí sú síce ešte živí, ale to podstatné, čím sa zapísali do dejín, už zrejme majú za sebou, Jeff Beck už takmer štyri desaťročia napreduje a neustále sa snaží byť „up-to-date“. Svojimi albumami sa priznáva k žánrom, ktoré aktuálne hýbu hudobným dianím, pričom nikdy neprestáva byť ani sám sebou. Odhliadnuc od jeho blusrockových začiatkov v Yardbirds, či popovému koketovaniu pri spolupráci s Rodom Stewardom, podpísal sa na tom najlepšom čo v sedemdesiatych rokoch prinieslo obdobie jazzrocku (Blow By Blow, Wired), či „shrederské“ osemdesiate roky, koncom ktorých vytrel zrak gitarovým virtuózom a technickým ekvilibristom, Satrianimu a Vaiovi, keď koncom dekády vydal svoj nadupaný Guitar Shop. Potom sa opäť „zakuklil“, aby z kokónu po dlhšej odmlke vzlietol, tento raz ako motýľ s krídlami zdobenými výrazným fluoreskujúcim vzorom, pripomínajúcim farebný vkus návštevníkov klubov a techno parties.
Roku 1999 sa Beck po prvý krát prihlásil o slovo s albumom, kde hlavnú rolu popri jeho gitare nezohrali živí hudobníci, ale producent, programátori a štúdiová technika. Po tomto prelomovom CD s názvom Who Else! nasledoval o necelé dva roky ďalší album v podobnom duchu, You Had It Coming. Na ňom naviac pripomenul, pomocou svojej filigránskej techniky a schopnosti narábania s mikrotonálnou intonáciou, aj svoj vzťah k prírodným zvukom a world music.
Trilógiu elektronických albumov gitarového virtuóza zatiaľ uzatvára tretím CD so strohým názvom Jeff. Na aktuálnom CD hrá Jeff často podobným spôsobom, akým sa, ako najvýraznejší hosťujúci inštrumentalista, zapísal na albume bývalého leadra Pink Floyd Rogera Watersa, Amused To Death, akurát s tým rozdielom, že ex-floydovské plochy tu nahradili programované štruktúry a loopy v duchu Appolo 440. Svoju inšpiráciu vtipkárstvom týchto majstrov gitarového samplovania potvrdil Jeff Beck aj tým, že si elektronických astronautov z korábu Appolo 440 prizval k spolupráci na dvoch skladbách, Grease Monkey a Hot Rod Honeymoon. Spomedzi ďalších hostí sa na CD Jeff počuteľne presadili najmä vokalisti, vrátane Nancy Sorrell, pozoruhodnej tiež ako spoluautorky.
Vzhľadom k poloimprovizovanému vzniku väčšiny skladieb, kde úlohou Jeffa Becka je postarať sa predovšetkým o emócie, pričom rutinnú drinu majú na starosti aranžéri a programátori, je význam ďalších spoluautorov na vzniku albumu o to výraznejších. V prvom rade je potrebné spomenúť zásluhy producenta Andyho Wrighta, ktorý sa podieľal už na predošlom Beckovom elektronickom projekte.
Čo sa týka spôsobu gitarovej hry, nezostáva Beck ani tu svojej povesti nič dlžný. Tón, ktorý je schopný vyčariť zo svojho Stratocastra má doslova vokálne kvality a expresivitu. Na tento recept je okrem šikovných rúk potrebný najmä oheň v duši. Jeho dynamika hry je veľmi široká. Okrem efektívneho burácania sa dokáže pohrávať s čistým zvukom i pri hlasitostiach hlboko pod úrovňou O dB. Často pracuje mimo územia ohraničeného pražcami – vyťahuje struny, používa tremolo páku i techniku slide, niekedy i všetko naraz, no nikdy pritom neuviazne v zbytočnej spleti prechodných tónov.
Narába prirodzene znejúcim spôsobom s pomerne komplikovanými temporytmami a pomocou svojho nástroja upúta pozornosť na to podstatné v skladbe, že poslucháč na prvý krát ani nemusí zaregistrovať, kedy sa naprogramované rytmy zmenili vo vláčne harmónie symfonického orchestra. Duch praotca všetkých žánrov – blues – sa pritom nenápadné vznáša na pozadí celého projektu. Kam sa Jeff Beck uberie najbližšie nevedno. Možno sa už práve opäť zakukľuje, alebo v prítmí svojej garáže ladí motory veteránov a na hudbu najbližších desať rokov ani nepomyslí. Každopádne, až mu jeho gitara začne chýbať, oplatí sa zbystriť pozornosť.

Zdroj: TS MusicServer