Keď vyberiete nové CD skupiny Korn z krabičky, objaví sa pod ním fotografia, z ktorej sa na pozerajú členovia skupiny cez ozdobný rám (pseudo)gotického okna.
Keď vyberiete nové CD skupiny Korn z krabičky, objaví sa pod ním fotografia, z ktorej sa na pozerajú členovia skupiny cez ozdobný rám (pseudo)gotického okna. Vcelku vtipná symbolika a náhodné iste nie sú ani orientálne prvky zakomponované v tomto architektonickom fragmente. Zobrazení muzikanti si totiž nenechajú ujsť príležitosť uplatniť útržky, v danom kontexte, satansky vyznievajúcej orientálnej melodiky v skladbe Break Some F...king Off. Čo ešte charakterizuje ich novú platňu? Obidvaja gitaristi James "Munky" Shaffer a Brian "Head" Welch (už dávnejšie) rozšírili počet strún na svojich nástrojoch ešte o jednu smerom nadol. Ich gitary - Ibanez model Stevie Vai - tvrdia fundament muziky už od basového A. Skreslené tóny gitár sú v riffoch často zdvojené v unisóne s kovovo znejúcou basgitarou. A nie len hojne používané podladené gitary symbolizujú všeobecné sympatie skupiny Korn k veciam dejúcim sa pod úrovňou bežného zorného a sluchového poľa. Koho reprosústava disponuje dostatočným rozsahom, ten zistí, že aj zvukový majster a producent nahrávky, Frank Filipetti, sa miestami (napr. v závere Counting On Me) rozhodol prebudiť stojaté vlnenia driemajúce v kútoch našich posluchových miestností. Hudba Korn sa nás tak svojimi vibráciami dotýka takmer fyzicky. Je temná a tvrdá. Reaguje na reálnu agresivitu odohrávajúcu sa v súčasnosti, alebo ide o reminiscenciu na zneužívanie v detstve, s ktorým má spevák Jonathan Davies osobné skúsenosti. V skladbe Play Me (feat. Nas) zaznie aj biely rap, ako dnes už celkom prirodzený výrazový prostriedok metalových skupín post-grungeovej éry. Do ich základnej výbavy patrí aj ovládanie techniky hrdelného spevu, ktorú však Korn uplatňuje iba príležitostne (Alive). Rytmika uctieva zažité pravidlá, podobné ako tie, ktoré dnes uplatňuje príbuzne znejúca Metallica – trashovité frázy ako keby zakopávali o relatívne ticho pulzujúce medzi ich explóziami; prízvučná býva často prvá doba; používajú sa netypické metrá... Čo ešte? Niet tu priestor pre zbytočné sóla a efekty majú iba doplnkový charakter. Často používaným trikom je dynamický a výrazový kontrast medzi slohou a refrénom. Takáto hudba nie je určená pre každého, CD Take a Look In The Mirror však obsahuje viac melodiky, než by sa na prvé počutie mohlo zdať. Schopnosť napísať pesničku, ktorá dokáže uniesť samú seba aj bez pomoci štýlových barličiek, nie je daná každému. Jomathan Davis a jeho kolegovia si pritom udržiavajú spontánnosť a ani na svojom piatom CD neskĺznu do poplatnej komercie. Korn nie je popkorn! CD dohrá, ale ticho ktoré po ňom ostane je iba dočasné. Po falošnom konci a dlhšej pauze na konci prekvapí ešte bonus v podobe koncertnej verzie trash-valčíka When Will This End, ktorý z baladického úvodu na tri doby vtipne vygraduje až k samopalovým dávkam rytmického bubna á-la purpleovskej klasiky Child In Time. Každá doba má právo na podpis v čase a Korn svojou hudbou charakterizuje súčasnosť vcelku výstižne.
Vydavateľstvo: Sony music/Epic 2004
Celkový čas: 56:50
01. Right Now
02. Break Some Off
03. Counting On Me
04. Here It Comes Again
05. Deep Inside
06. Did My Time
07. Everything Ive Known
08. Play Me (featuring Nas)
09. Alive
10. Lets Do This Now
11. Im Done
12. Yall Want A Single
13. When Will This End
14. Hidden Track: One (Live)
Zdroj: TS MusicServer
