Patti Smith predstavuje v svojej tvorbe a prístupe niečo ako most medzi sedemdesiatymi rokmi a súčasnosťou. Už na prvý pohľad je jasné, že sa nejedná o nejakú krehkú „hipisácku“ kvetinku.

Patti Smith predstavuje v svojej tvorbe a prístupe niečo ako most medzi sedemdesiatymi rokmi a súčasnosťou. Už na prvý pohľad je jasné, že sa nejedná o nejakú krehkú „hipisácku“ kvetinku. Ide skôr o rebelku a pankáčku prvej generácie, ktorá pravdepodobne nikdy netvrdila že pred nami neexistuje žiadna budúcnosť, zato určitá časť jej pesničiek na každom albume bola vždy dostatočne nabrúsená. I keď by Patti so svojím šamanským umením navodiť temnú až hrozivú atmosféru schovala do vrecka nejednu black-, či nu-metalovú skupinu s ich pár nacvičenými akordmi a pózami, ľahkosť a prehľad s ktorými táto rocková veteránka dokáže vyvolať v poslucháčoch patričné emócie nepochádzajú ani zďaleka iba z jej skladateľských schopností, či z poloimprovizovaných aranžérskych schopností kapely.
Hudba bola pre Patti vždy iba prostriedkom a jej zariekačské schopnosti majú skôr herecké a literárne zázemie. I to však je „iba“ forma a do temných zákutí jej duše by sa asi neoddalo púšťať sa ani s jaskyniarskou baterkou na čele. Možno práve hudba dáva Patti Smith dobrý ventil na to, aby desy ktoré sa v nej rodia mohla vyventilovať a dokázala tak prežiť sama so sebou. Tak či onak, Patti Smith predstavuje autoritu nezávisle na čase a meniacich sa štýloch.
Hoci jej nový album Trampin´ znie podobne neučesane ako pred 15-20 rokmi, jedná sa zatiaľ o jednu z najsilnejších a najnabitejších platní tohto roka. Možno že búrlivé časy, ktorých je jej rodná Amerika nemalým strojcom (viď skladba Radio Baghdad), vyprovokovali v senzitívnej Patti nové tvorivé sily, možno že jednoducho chytá druhý dych, ale Trampin´ je nahrávka v ktorá iste predstavuje jeden z vrcholov v jej kariére. Kapela hrá presne tak ako to Patti k svojmu prejavu potrebuje – tam kde treba drsne, naturálne, bez zbytočných príkras a evidentne z presvedčenia, nie len kvôli prachom. Patti spieva svojím temným, emotívnym altom zdobeným tremolom. Pri každom slove je jasné, že nie len osobitá farba a muzikálne predpoklady, ale hlavne to čo je za nimi, otvárajú pre túto originálnu speváčku brány do nášho vnútra.
Patti bola odjakživa predstaviteľkou skôr mestského životného štýlu, ale v hudbe sa nájdu aj detaily navádzajúce na alternatívny život s prírodou/v prírode (skladba Trampin´ je leitmotívom). Celý album sa vlastne nesie v duchu kontrastu – čierno-biely obal, apokalyptické skladby, ktoré striedajú balady. Z celej platne je cítiť prirodzenosť a kto by chcel hľadať aj nejaké humanitné posolstvo, iste si ho nájde. Kto oň ale záujem nejaví, toho netreba presviedčať. Ber alebo nechaj tak! Na čo však prídeš sám, to už ti nikto nevezme. Patti, aj po rokoch – klobúk dole!

Vydavateľstvo: Sony Music/Columbia, 2004
Celkový čas: 63:41
Link: www.pattismith.net

Zdroj: TS MusicServer