V archeológii statoční bádatelia darwinovského vyznania neustále pátrajú po chýbajúcom článku medzi opicou a človekom. Dnes, s odstupom času a s určitým ironickým nadhľadom sa dá konštatovať, že v podstatne kratšej histórii popmusic takýto spojovací článok predstavuje skupina The Jam.

 V archeológii statoční bádatelia darwinovského vyznania neustále pátrajú po chýbajúcom článku medzi opicou a človekom. Dnes, s odstupom času a s určitým ironickým nadhľadom sa dá konštatovať, že v podstatne kratšej histórii popmusic takýto spojovací článok predstavuje skupina The Jam.
Dvojdiskový DVD komplet je svedkom celého deja uzatvorenej kapitoly tejto trojice energiou hýriacich hudobníkov. The Jam začali svoju kariéru na pokraji zlatej éry pompéznych hard-rockových, art-rockových a iných, notoricky umeleckých kapiel. Patrili však ku generácii rebelov a pankáčov, akými v svojej dobe boli napríklad Sex Pistols, Elvis Costello, The Clash a ďalší, ktorí vrátili späť na zem prebujnené a rozkošatené hudobné formy vo vlastnom egu utopených dinosaurov. The Jam boli jedným z typických článkov, ktoré spojili toto obdobie s inteligentným popom neskoršej doby (The Smiths, Joy Division, The Cure atd.) Tak, ako The Jam vedeli, kedy majú prísť, vedeli aj, kedy je čas odísť.
Keď roku 1982, na vianočnom koncerte vo Wembley, zakladateľ skupiny John Weller rozpúšťal svoj tým, ktorý bol v tej dobe prakticky na vrchole popularity, okomentoval svoje počínanie nasledovne: „Cítim, že sme dosiahli všetko, čoho sme boli ako skupina schopní.“
The Jam si vyslúžili svoj rešpekt možno viac za svoj jednoznačný postoj a za pôsobenie, pri ktorom si zachovali vlastnú tvár, než za skutočný hudobný prínos. Ich pesničky boli ostré, s priamym, staccatovitým rytmom, jednoduchými až úsečnými melódiami a ironickými, inteligentne spochybňujúcimi textami. Hlavnému spevákovi (a autorovi) Paulovi Wellerovi výdatne svojím hlasom sekundoval spievajúci basgitarista Bruce Foxton, čím ich jednoduché, na rytmickom „beglajte“ založené aranžmány nadobúdali podobu hotového celku, kde nielen že nič neprevyšuje, ale ani nechýba. Aj keď kapele fúkal do plachiet vietor punku a novej vlny, jej členovia sa nestavali chrbtom ani k podnetom z minulosti. Popri klasickom rock´n´rolle bola pre nich asi najvýraznejšou inšpiráciou skupina The Who.
Na DVD sú zachytené viaceré koncertné a televízne vystúpenia skupiny, ako aj vyše tucta ich videokipov. Uzatvorenú kapitolu ich pôsobenia rámcuje stopa s dejinami The Jam zhrnutými chronologicky v bodoch podľa rokov. Nahrávky sú po zvukovej stránke spracované nanovo, vrátane simulácie 5.1 priestorového zvuku. Napriek tomu, že hodnoty, ktoré kapela vyznávala sú z ich hudby zrejmé, obrazové stvárnenie – najmä televízne záznamy zhromaždené na oboch diskoch – nie sú nepodobné zväzáckym organizovaným zábavám v niekdajších Televíznych kluboch mladých. Zub času zapracoval bez ohľadu na hranice definované železnou oponou. Čo bolo kedysi „cool“ javí sa dnes ako mierne „out“ a celá situácia pripomína citát z kapucínskej hrobky, kde sa pri niekoľko sto ročných pozostatkoch mníchov skvie nápis: „To čo ste dnes vy, boli sme i my. To čo sme dnes my, budete i vy!“

Vydavateľstvo: Interscope / Universal, 2003
Celkový čas: 235 min. (2-diskové DVD)
Zvuk: 5.1, 2.0
Obraz: 4:3

Zdroj: TS MusicServer