Existujú ženy víchrice, pochmúrne rieky, bludičky, motýle. A keď zavriete oči a vnímate ich zvuky, nemá vaša predstavivosť konca kraja. Akosi asi tí, čo sú od malička nevidiaci, predstavujú Joan Baezovú? Odkedy som po prvýkrát počul jej hlas z albumového debutu v ľudových baladách, žiaden iný hlas do mňa nevniesol toľko dôvery, milosti a dobrotivosti.
Akosi asi tí, čo sú od malička nevidiaci, predstavujú Joan Baezovú? Odkedy som po prvýkrát počul jej hlas z albumového debutu v ľudových baladách, žiaden iný hlas do mňa nevniesol toľko dôvery, milosti a dobrotivosti.
Tvár jej majiteľky je možno krajší, jej tanečné pohyby možno vábivejšie a jej intelekt pestrejší než hlas sám, napriek tomu je soprán Baezovej aj po štyridsiatich rokoch jej najväčšou istotou. A to zatiaľ stále rozprávame len o gitarovo jasnom teplom vanutí, tak anjelsky blízkemu zvuku španielskej gitary – intonačná čistota a spevnosť tejto dylanovskej „pani z nížin“ akoby svojou samozrejmosťou odpudzovali akýkoľvek komentár. To všetko ešte nezaručuje pôsobivosť každého albumu Baezovej. Prostredná z troch dcér mexického vedca dostala ako druhú prirodzenosť do kolísky statočnú solidaritu. Proti vietnamskej vojne, proti okupácii Československa, puču Jaruzalského prevratu v Chile, americkej vojnovej službe atď. – skoro predemonštrovala život i talent. Niekedy jej to popularitu zvýšilo, ale väčšinou skôr zrazilo. Aj dnes, keď chce hudbu klásť na prvé miesto, ide jej skôr o porozumenie poslucháčov než o čisté umenie.
Taký je aj album Dark Chords On A Big Guitar, ktorý vydáva po šiestich dlhých rokoch a ktorý je jasným a pádnym dôkazom toho, že Joan Baezová si svoje miesto na vrchole folk-rockového žánru udržala. Už vydanie albumu po tak dlhej dobe je samo o sebe udalosťou. Ale ináč je to album naviac jeden z najvydarenejších, aký kedy táto žijúca legenda pesničkárskeho neba, večná idealistka a prvá dáma protest songu v posledných desaťročiach realizovala. Cinkanie akustických gitár, kontrabas, ale aj pekne pritvrdená elektrická gitara, svieži spev bez zbytočných manierou, nadčasový folk-rockový zvuk a živosť i zemitosť sú neodmysliteľnými sprievodnými znakmi. A do spevníku vnútorných výpovedí o neveselom svete si Joan tentoraz vybrala takmer výhradne piesne od generácii mladších autorov, napríklad Ryana Adamsa (In My Time Of Need), Joea Henryho (King´s Highway), niekdajšej frontmanky 10.000 Maniacs Natalie Merchant (mrazivý, sugestívny blues Motherland) či Gilliana Welcha (výborná Caleb Meyer, pravdepodobne vrchol albumu). Súčasný svet síce popisuje ich slovami, ale vidí svojimi očami, a tak dodáva piesňam nový rozmer, nové posolstvo. A to nie len iba váhou svojej osobnosti, i keď i to by úplne stačilo, ale tiež interpretáciou.
Myslím, že zmieňovať sa o tom, že dôkladne vyseparované pesničky utvárajú žiadúcu mozaiku, je úplne zbytočné. Samozrejme, na každom drahokame sa nájde aj jeden kaz. Pre mňa je týmto kazom ukolísané prepolitizované lamentovanie v záverečnej Christmas In Washington, ktoré márne pokúša navodiť ducha Woodyho Guthrieho. Ale album ako celok? Jednoznačne priezračný!
TRACKLIST (44:23):
1. Sleeper
2. In My Time Of Need
3. Rosemary Moore
4. Caleb Meyer
5. Motherland
6. Wings
7. Rexroth´s Daughter
8. Elvis Presley Blues
9. King´s Highway
10. Christmas In Washington
Vydavateľstvo: SANCTUARY/BMG/2004
Zdroj: TS MusicServer
