Mená hlavných protagonistov albumu, ktorými sú okrem Sone Horňákovej aj pokrvní hudobní bratia Igor „Ajdži“ Sabo a Martin Zajko, aka Slide & Udu, sú pre dnešnú strednú generáciu poslucháčov dostatočnou zárukou zvládnutého remesla.

Mená hlavných protagonistov albumu, ktorými sú okrem Sone Horňákovej aj pokrvní hudobní bratia Igor „Ajdži“ Sabo a Martin Zajko, aka Slide &# Udu, sú pre dnešnú strednú generáciu poslucháčov dostatočnou zárukou zvládnutého remesla. Tak vyzretých a originálnych spevákov ako je Soňa nie je na Slovensku veľa, čo v inštrumentalistickom rozmere platí i pre Ajdžiho a Martina. Tí si na dôvažok do trnavského štúdia J prizvali výpomoc v podobe majstra basového tónu Martina Gašpara. Výsledok potvrdil, že nekompromisná cesta, ktorú si Soňa zvolila, sa oplatila (a pri jej nárokoch to nebola malá investícia – časová, finančná ani osobná).

Všetko pôsobí jednoducho a plynie hladko, čo dosiahnuť býva niekedy to najťažšie. Na interpretačnej, zvukovej aj aranžérskej úrovni sa touto formou Soňa vysporiadala s niektorými protirečeniami, ktoré v minulosti spochybňovali celkové vyznenie jej nahrávok. Treba povedať, že autorka si tvrdohlavo obhájila svoj konzervatívny pop-folkový prístup, ktorý sa síce pohybuje svojou rýchlosťou času a nesúťaží s aktuálnymi trendmi, zato ale ani nepodlieza úroveň. Naopak, latka štandardu sa vďaka albumu Pozdrav z Teonatu posúva – v súlade s dobou – ešte vyššie. Tento spôsob akceptovania súčasnosti Soni svedčí, ale je to vďaka tomu, že je osobnosť a má na čom stavať. Nie že by sa tu nevyskytovali klišé. Tých by sa v hudobných i textových stavebných prvkoch našlo neúrekom. Dôležitejšie však je, čo sa z nich postaví.

Výsledok má oproti minulosti jednotnejší štýl. Jednotlivé pesničky ani celok nepôsobia pozliepaným dojmom. Nápady sa navzájom nerušia, niekedy sa dokonca zdá, akoby ich miera bola držaná na uzde. Niektoré monotónne mantry prežívajú iba vďaka presvedčivosti Soninho spevu – tu sa opäť potvrdzuje ustrážená hierarchia. Melodicky výraznejšie skladby ako V každom storočí sú skôr výnimkou, ale potvrdzujú že Soňa je komplexná osobnosť, nie len speváčka – interpretka, ale aj zaujímavá autorka hudby a intuitívna, citlivá textárka (tu sa klišé s dobrými nápadmi konfrontujú asi najčastejšie). Aranžmány sú postavené skôr na farebnosti rozličných strunových nástrojov, spievajúcich bezpražcových basoch a decentnej kombinácii bicích a perkusií.

Hoci hudba na platni tečie vláčne ako Sonin medový hlas, čas pri nej uplynie rýchlo. Atmosferické texty nevedú poslucháča direktívne za ruku od začiatku až k záverečnej pointe a tak zapadajú do spoločného toku, z ktorého občas vypláva na povrch hlas, inokedy niektorý z nástrojov, alebo význam slovných spojení (napr. Duchovia, Deti Charlesa Darwina atď.). Pesničky sa vďaka tomu neopočúvajú a ich „mimočasovosť“ im dáva dobrý predpoklad pre ďalší, teraz už samostatný život. Pozdrav z Teonatu vnímam v kontexte slovenského popu ako zatiaľ najlepší tohtoročný album.


Vydavateľstvo: Slnko records
Žáner: Songwriter
Štýl: Pop, Folk, Folk-Rock, Soft-Rock
Celkový čas: 40:22
Link: www.sonahornakova.sk

Zoznam skladieb:
01. Deti Charlesa Darwina
02. Keby bolo ...
03. Duchovia
04. Ľútosť
05. Pešiak
06. Pozdrav z Afriky
07. Pozdrav z Teonatu
08. Cestou na Teonat
09. V každom storočí
10. Vážka
11. Zlatá ryba

Zdroj: TS MusicServer