Hoci Silviin hlas sa už roky priebežne objavuje v súvislosti s projektmi iných hudobníkov, na výber toho najlepšieho z jej obľúbeného repertoáru si majitelia CD prehrávačov museli počkať až dodnes.
Josifoska má všetky skladby zo svojho nového CD dokonale zažité, pretože ich naživo spievala po rôznych kluboch a puboch po dobu vyše jednej dekády. Za chrbtom jej pri tom figurovali rôzne, nie nezaujímavé kapely. Počnúc Mr. Bandom s gitaristami Salontajom, Zajkom a Ajdžim Sabom za bicími (4 skladby na CD Bluesová spoločnosť No.2), cez profesionálnu zostavu s Jurajom Burianom, s ktorou speváčka vystúpila i na malom pódiu Bratislavských jazzových dní, až po dnešný Band zložený z ostrieľaných bluesmanov Lengyela (gtr.) a Procházku (hca.), ako aj univerzálnych zástupcov rytmiky Bugalu (dr.) a Žiaka (bg.). Práve túto zostavu považuje Silvia za svoju doposiaľ najsilnejšiu. Napriek tomu, že všetci muzikanti sú skvelí a v svojich špičkách dokážu zaujať snáď aj hluchého, platňa ako keby dostávala ťah až v druhej polovici. Asi najpresvedčivejším muzikantom je, hneď po speváčke, gitarista Pišta Lengyel. Jeho funkčnej hre nechýba cit pre mieru ani osobitosť a autentický zvuk, navyše sa zdá, že svoj podiel zohral i pri celkovom formovaní použitých coververzií. Naša harmonikárska jednotka Boboš Procházka predviedol svoj slušný štandard, na ktorý sme si už akosi privykli. Prekvapenia sa v jeho prípade, ani v prípade celej, tradične poňatej platne, nekonajú. Explozívny Bugala a nemenej dynamický Žiak hrajú presne a s ťahom, čo je ich najväčšie plus na platni i pri živom hraní. V ich spolupráci ale trochu chýba Lengyelova osobitosť a nadhľad nad celkom, s akým exceloval napríklad Albert Collins, či iní predstavitelia moderného blues. Uvádzam to i pri vedomí, že neraz, tak ako napríklad v Hoochie Coochie Man, má práve rytmika leví podiel na vzniknutom napätí. Konvenčná forma a niekedy aj trochu utopený zvuk basgitary na nahrávke udržiavajú výsledok v polohe „veľmi slušné“, nie však excelentné. Excelentných je mnoho momentov na platni, z celku ale necítiť potrebu prekročiť svoj tieň.
Nahrávka má retrospektívny význam a speváčku predstavuje v dobrom svetle, zároveň ju však i zabetónováva v polohe interpretky. Silvia mala dosť času na to, aby našla svoju polohu, čo sa jej i podarilo. Všetky pesničky sú spievané (chvalabohu) anglicky. Tento jazyk jej spôsobu frázovania sedí a zimomriavkový efekt sa dostaví podstatne skôr ako pri obnažujúcej slovenčine. Možno si je i Silvia sama vedomá, že prezentovaná poloha jej vyhovuje najlepšie a akékoľvek vybočenie mimo je riskantné. Mnoho kapiel funguje s heslom, že lepšie je dobre zahrať zaujímavý prebraný repertoár, než sa strápňovať s nepresvedčivými autorskými pokusmi. To, čo na muzikantsky vysokej úrovni predviedli všetci zúčastnení hudobníci je síce skvelé, má to ťah a šliape to, ale v bledomodrom sme to už počuli aj inde a možno ešte lepšie.
O prítomnosti muziky a muzikalite zúčastnených niet najmenších pochýb, ale práve preto by sa dalo od nich očakávať aj viac. Čoho? Vtipu a muzikantskej inteligencie a vôbec akýchkoľvek prejavov vôle ústiacich do originality. Kapela ako keby sa až príliš sústredila na vnútorný feeling a tomu padla za obeť ochota vytvoriť si vlastný jazyk, ktorý by nebol poskladaný z už použitých fráz a groovov. Nahrávka pôsobí ako keby vybočenia zo zažitej formy boli akceptované iba do určitej miery, viac ani krok. Silviina osobitá farba hlasu by si zaslúžila nejaký výraznejší koncept, možno objektívny pohľad skúseného producenta, ktorý by z tých istých muzikantov dokázal vyťažiť ešte čosi navyše. To isté, čo poteší a rozpumpuje náladu v pube, je na platni málo. Zatiaľ to vyzerá skôr ako profesionálna demosnímka určená na agentúrnu ponuku kapely pre mnohé príležitosti. Verím, že dnešná partia okolo Silvie má i na viac, nie som si však celkom istý, či to je ich/jej cieľom.
Premiérový sólový album speváčky s elektrizujúcim prejavom vychádza ako pilotný titul nového sublejblu vydavateľstva Hevhetia, ktorého názov - Hev-Het Tune - sa oplatí zapamätať si všetkým priaznivcom nekomerčnej domácej scény. Popri produkcii Slnko records sa tu zrodila ďalšia príležitosť pre vydávanie a distribúciu zaujímavej slovenskej hudby. Cena albumov z tejto produkcie bude prijateľná a - napriek všetkým uvedeným výhradám - kvalitatívna latka bola práve vďaka Silviinmu albumu nastavená veľmi vysoko, preto treba rodiacej sa tradícii držať palce, aby sa čo najrýchlejšie dostala do povedomia a zaslúženej priazne poslucháčov i médií.
Vydavateľstvo: Hevhetia, sublabel Hev-Het Tune
Žáner: Blues
Štýl: Rock, Blues-Rock, Chicago Blues, Electric Blues
Celkový čas: 43,3 min
Odkaz: www.silviajosifoska.com, www.hevhetia.com
Zdroj: TS MusicServer
