Hudobná kariéra dvojice Amadou Bagayoko a Mariam Doumbia bola z viacerých dôvodov komplikovanejšia než je bežné. Amadou a Mariam sa stretli na inštitúte pre nevidomých. Napriek tomu, že ich partnerstvo bolo, kvôli obojstrannej slepote, považované rodičmi i okolím za nevhodné, Amadou a Mariam sa rozhodli pre spoločnú profesionálnu aj partnerskú púť. Tá mala svoje počiatky v Bamaku, hlavnom meste Mali.
Spoločnou inšpiráciou bolo pre nich elektrické blues, raggae a salsa, prakticky všetko hudobné štýly, ktorých korene siahajú na africký kontinent. Bez toho, že by si to uvedomili, v svojej tvorbe priviedli odnože africkej kultúry späť na čierny kontinent. Toto otvorenie sa svetu dodalo energiu celej hudbe západnej Afriky a konkrétne album Dimanche a Bamako, realizovaný na afrických základoch ale pod výrazným vplyvom rôznych kultúr amerického kontinentu, je dokonalou ilustráciou pojmu „world music“.
V hudbe dua sa okrem toho odzrkadľuje aj koloniálny charakter frankofónnej časti Afriky so všetkými vrstvami kultúrnych nánosov, ktoré sa tu za roky francúzskej prítomnosti nazhromaždili. Vplyv je obojstranný a na pôvodom afrických tvorcoch, ku ktorým patria i Amadou a Mariam, sa odzrkadľujú aj skúsenosti z pobytu v súčasnom multikultúrnom Paríži.
K širšej akceptovanosti albumu Dimanche a Bamako pomohla účasť muža s bohatými skúsenosťami z rôznych kútov svetovej hudby, ktorým nebol nikto iný než producent a gitarista Manu Chao. Manu dodal oduševnelému soundu dua hravú ľahkosť a obohatil ho o sebe vlastné výrazové prvky.
Amadou, Mariam aj Manu Chao sa uplatňujú ako speváci. Spievajú sólové pesničky, jednotlivé party sa preplietajú, zlučujú v harmóniách, alebo sa v jednotlivých pesničkách zaujímavo striedajú. Prevažuje Mariamin rozsahom neveľký, zato však vo výraze zainteresovaný a presvedčivý hlas.
Africký pop v podaní trojkombinácie týchto osobností je postavený na typickom africkom šestnástinovom, resp. dvanástinovom členení a hypnotickom rytmickom základe. Harmónie a gradujúca kompozičná výstavba pesničiek tu zohrávajú podružný význam. Opakujúci sa melodický motív nadobúda účinnosť časom, alebo pribúdajúcimi prvkami v aranžmánoch (napr. príležitostná dychová sekcia). Hoci sa to na prvý posluch nezdá, hudba je postavená hlavne na gitarách (Amadou aj Manu Chao sú gitaristi). Jemné rytmické pradivo vytvára jednotný celok, ktorý dopĺňajú hlavne perkusie. Z jednotného zvuku sa postupne vyčleňujú výraznejšie skladby ako miestopisné Senegal Fast Food, Taxi Bamako, alebo protestsong Politic Amagni.
Album je multilinguálny, pričom prevažuje francúzština. Väčšina zo skladieb je vzájomným vyznaním nevidomej dvojice, ale celok nepôsobí zbytočne sentimentálnym dojmom. Skladby majú silnú exotickú atmosféru, ktorej podtón osobnej účasti dodávajú aj primiešané pohodové zvuky pláže a hrajúcich sa detí.
Amadou a Mariam v svojej hudbe hovoria o nadradenosti životnej harmónie nad chaosom a neprávosťami. Vďaka nenápadnej sile svojho spôsobu vyjadrenia paradoxne dvojica nevidomých vracia zrak tým, ktorí sa domnievali, že doteraz videli.
Zdroj: TS MusicServer
