Sú hudobníci ktorí počúvajú niečo úplne iné než sami hrajú, iní zase nepočúvajú takmer vôbec nič, pretože majú plné uši svojich vecí a chcú si niekedy aj odpočinúť.
Sú hudobníci ktorí počúvajú niečo úplne iné než sami hrajú, iní zase nepočúvajú takmer vôbec nič, pretože majú plné uši svojich vecí a chcú si niekedy aj odpočinúť. Tretiu kategóriu tvoria speváci a hudobníci, ktorí sú zároveň aj vášnivými poslucháčmi a hĺbkové ponory do ich obľúbených žánrov im prinášajú stále nové zdroje energie. Patrí medzi nich aj írsky bluesman, soulman a pesničkár Van Morrison.
Morrison vstúpil na hudobnú scénu koncom šesťdesiatych rokov. Zaujal svojím emotívnym speváckym prejavom, naliehavou poetikou a svojsky uvoľnenou piesňovou formou. Pravdepodobne maximum tvorivej energie odprezentoval na svojich päťhviezdičkových albumoch Astral Weeks (1968) a Moondance (1970). Túto tvorivú amplitúdu už nikdy neprekonal, aj keď kvalitatívna latka jeho nasledujúcej tvorby bola, a stále je, nastavená nadpriemerne vysoko. Van Morrison sa postupne stabilizoval v svojej zabehnutej speváckej a tvorivej podobe, na ktorej sa odzrkadľovali i všetky jeho poslucháčske hudobné vášne. Vo väčšine prípadov to boli jeho vlastné pesničky unášané ustálenou hladinou veľtoku, do ktorého sa zlievali všetky zdroje: blues, R&#B, soul, keltská hudba a rockové pesničkárstvo s koreňmi v americkom rock’n’rolle a country music. V neskoršom období, kedy sa už Morrisonov tvorivý pretlak a novátorské ambície skľudnili, začal k vlastným pesničkám na svojich albumoch priberať aj skladby od svojich obľúbencov, napr. Mose Allisona, Leadbellyho, Guthrieho či Raya Charlesa. Práve Charles bol tým priesečníkom, v ktorom sa stretali spríbuznené prúdy hudobných štýlov ghospel, soul a country.
Poctu posledne menovanému žánru sa Morrison tentoraz rozhodol vyjadriť tematickým albumom Pay The Devil. Iba tri z pätnástich skladieb na CD sú jeho autorské, i tie však veľmi dobre zapadajú do nekomplikovanej, no o to priamočiarejšej hudobnej reči – napr. Morrisonova This Has Got To Stop obsahuje mnoho odkazov na Charlesa, speváckym výrazom počnúc, bohatými harmóniami ženského zboru končiac. Spomedzi autorov, ktorých skladby si na svoj album Morrison vybral, možno menovať Hanka Williamsa, Clerence Williamsa, Curly Williamsa, Alice Gresham, Earla J. Carsona Leona Payneho atď. Všetky tracky sa nesú v duchu country z polovice minulého storočia. Nie je to akustický bluegrass, ale skôr výpovede v duchu pop-country. Novodobé výboje, moderná rytmika a obohatenia inými žánrami, ktoré zasahovali country music od sedemdesiatych rokov, sa tu nekonajú. Aranžmány tvoria tradičné nástroje ako akustické gitary, husle, pedálové steel gitary, akustický klavír atď. Rytmika a harmónia sú maximálne funkčné, slúžia a podriaďujú sa vytvorenej atmosfére. Tá je na hudbe country zrejme najdôležitejším faktorom. Príbehy o láske, cestách, hráčskych vášniach, túžbe po šťastí a bohatstve síce defilujú na pozadí konglomerátu amerického folklóru so všetkými náležitými rekvizitami a umelo udržiavaným skanzenom, sú to však hlavne zrkadlá do duší ľudí, ktorí tieto príbehy zažívali a sú s nimi previazaní.
Akákoľvek hudba, ktorá obsahuje vášeň a úprimné city je nadčasová a svoje emócie prenáša bez ohľadu na aktuálne módne vplyvy. Vyžaduje však otvorených poslucháčov. Možno že vďaka tomuto albumu pribudne počet tých, ktorí dovidia aj za územie ohraničené palisádami vlastného tábora. A okrem toho, je tu ešte jedno prepojenie a hypotéza, prečo Van Morrisonovi, rodákovi zo severoírskeho Belfastu tak sadol jeho autentický výraz do príbehov o ktorých spieva: Country je zložená z folklóru všetkých prisťahovalcov, ktorí osídľovali Ameriku a práve tých írskych tam bolo neúrekom. Je dosť pravdepodobné, že Van Morrison podedil svoj talent práve po niektorom z týchto dobrodruhov.
Vydavateľstvo: Universal/Exile/Polydor
Žáner: Country
Odkaz: http://www.vanmorrison.co.uk/
Celkový čas: 46:18
Zdroj: TS MusicServer
