Hybnú silu Blackmores Night tvorí dvojica zložená z niekdajšieho gitaristu skupiny Deep Purple, Ritchie Blackmora, a speváčky amerického pôvodu Candice Night.
Candice spievala vokály už v Blackmorovej skupine Rainbow, no od počiatku Blackmores Night preukázala aj svoje sólistické predpoklady a schopnosť rastu. Okrem toho, že jej hlas za túto dobu dozrel ako víno, zdá sa, že v súčasnosti väčší dôraz prikladá aj svojej textárskej úlohe a na novom albume sa sľubne prejavila tiež ako autorka hudby. Autorstvo skladieb a ich prevedenie je však stále doménou jej partnera. Ritchie oproti minulosti trochu ustúpil od renesančného fundamentu a v svojich skladbách využil viac metód súčasného popu, rocku, folku a klasickej hudby. Jeho muzika má často (pop)rockový drajv, ale elektrické nástroje sa i tu ešte stále hojne kombinujú s akustickými. Keby sme chceli prirovnať Ritchieho skladateľský a aranžérsky štýl, o podobnosti by nebola núdza. Určité príbuzné farby a postupy sa však viac prejavujú v detailoch než vo výsledku, ktorý je autentický hlavne vďaka trojkombinácii rukopisu, zvuku a emotívneho výrazu.
Na začiatok teda niekoľko porovnaní: Hneď inštrumentálny úvod v 25 Years vyznie ako variácia štýlu Dead Can Dance a titulná Village Lanterne nám zase pripomenie ako znie new-age diva Enya. Pesničky I Guess It Doesnt Matter Anymore, Just Call My Name (Ill Be There), alebo Street Of Dreams pripomínajú národnoosloboditeľský pop-metal Garryho Moora z druhej polovice osemdesiatych rokov. Popevok Olde Mill Inn evokuje čosi medzi pivnými radovánkami na mníchovskom Oktoberfeste a Pavlom Hammelom združenom v rodičovskom združení a ťažko prehliadnuť, že z Blackmorových sférických gitár a hlasu Candice dýcha patentovaný duch piesňového repertoáru Mikea Oldfielda.
S trochou irónie by sa dalo povedať, že gitary na tomto CD pripomínajú aj ducha Deep Purple, keby sa v Ritchieho prípade nejednalo o toľko napodobňovaný a inšpiratívny originál. Jeho neomylný tón a stavba sól sú však len šľahačkou na torte, i keď bez týchto gitár by bol celok značne ochudobnený. Možno práve gitarová hra je to, čo jednoznačne oddeľuje Blackmores Night od Corrs, či iných, podobne ľúbozvučných kombinátorov tradície a súčasnosti.
Okrem pôvodných skladieb je na albume i niekoľko coververzií. Za jednu z nich možno pokladať aj remake slávnej párplovskej Child In Time zarámovanej do renesančného tanečného motívu Mond Tanz. Ďalšie známe motívy sa ozvú v skladbe St. Theresa, ktorú poznáme od Joane Osborne, či v romantickej mestskej balade Streets Of London pesničkára Ralpha McTella. Vo výstavbe celku majú svoje miesto a kto nepozná originály, iste sa poteší zo zaujímavej interpretácie i obsahu týchto skladieb. Väčšina z nás by však asi viac ocenila podobne silné, ale pôvodné songy.
Platňa The Village Lanterne však nie je poskladaná iba z pesničiek. Nájdu sa tu aj inštrumentálne kompozície sólovej akustickej gitary so symfonickým orchestrom ktoré pre zmenu evokujú sólové symfonické experimenty Steveho Howa z Yes, alebo aj jeho komornejšie akustické etudy.
Výborná je aj dramaturgia albumu. Skladby po sebe nasledujú tak, že poslucháč sa neunaví - jedna skladba ho pripravuje na tú ďalšiu. Napätie strieda uvoľnenie, bohatšie aranžmány kontrastujú s tými komornými, „súčasný“ folk a melodický metal si podávajú ruku s renesančnou hudbou.
K ďalším prednostiam albumu možno zaradiť jeho komunikatívnosť, ale aj farebnú a štýlová pestrosť, ktorá by - bez latentnej previazanosti rôznorodých skladieb – bola skôr na závadu. Celý obsah CD pôsobí napodiv jednoliatym a kompaktným dojmom.
Je jasné, že nové cesty Ritchieho Blackmora nevyhovujú všetkým jeho priazdnivcom z obdobia Deep Purple a Rainbow, ale kto chce kam, pomôžme mu tam. Deep Purple stále koncertuje, vydáva nové platne a tie staré vychádzajú v reedíciách. Ako sa zdá, Blackmoreove nové, post hardrockové hudobné dimenzie naplno rozkvitli až v tomto projekte. Candice Night vyzrela taktiež - ako speváčka i textárka – a spoločne sa im podarilo vyprodukovať veľmi príťažlivý, takmer ezoterický hudobný projekt.
Jadro pudla, prečo Blackmore’s Night zaujmú aj s hudbou ktorá nie je ani rockovo tvrdá, ani aktuálna, spočíva v tom, že Blackmore spolu s Candice robia to, čo ich baví. Že ich to baví je cítiť z ich hudby. Vytvoriť melodický guláš všetkého možného dokáže ktorýkoľvek šikovnejší producent variaci z polotovarov podľa kuchárskej knihy. Vdýchnuť takémuto gulášu iskru a život, to dokážu iba niektorí – bežne sa im hovorí umelci.
Na ocenenie každej pochúťky však musia byť dvaja, preto, prosím, neochutnávajte bezhlavo, ak sa nazdávate, že vaša šálka čaju je skôr hip-hop, elektronika, rap, trash-metal atď. Ak však dokážete počúvať world music s keltskými koreňmi, renesančné motívy, Ritchieho akustické a elektrické gitary a nevadia vám pritom ani sláčikové aranžmány, ani uhladený (zároveň treba dodať že i vrúcny) hlas Candice Night a nerobíte si predsudky ani z prvotného pocitu presladenosti, potom s najväčšou pravdepodobnosťou oceníte aj šťavu a oduševnelosť, s ktorými bola ich hudba ochutená.
Vydavateľstvo: Warner
Žáner: Rock
Štýl: Pop, Celtic, Folk, New-age, World Music, Classical
Odkaz: http://www.blackmoresnight.net/
Celkový čas: 60:47
1. 25 Years
2. Olde Village Lanterne
3. I Guess It Doesnt Matter Anymore
4. The Messenger
5. World Of Stone
6. Faerie Queen
8. Village Dance
9. Mond Tanz/Child In Time
10. Streets Of London
11. Just Call My Name (Ill Be There)
12. Olde Mill Inn
13. Windmills
14. Street Of Dreams
Zdroj: TS MusicServer
