Multiinštrumentalista a skladateľ Henry Tóth nikdy neprevyšoval nad tými, ktorí sa v hudobnom biznise tvárili ako pojmy, ktorých mená sa permanentne objavujú na titulných stranách novín.

Multiinštrumentalista a skladateľ Henry Tóth nikdy neprevyšoval nad tými, ktorí sa v hudobnom biznise tvárili ako pojmy, ktorých mená sa permanentne objavujú na titulných stranách novín. Hoci je uznávaný, žije si svoj úžasný hudobný život v ústraní. A i napriek tomu je vyhľadávaným gitaristom, skladateľom i producentom. Vedel by som rozprávať ako sa staral o kariéru Roba Miklu a v hudobnej branži mu bol čosi ako otcom.

Henry Tóth sa narodil 22. júla 1962 v Bratislave. Patrí k hudobníkom, ktorí sa neuspokojili s talentom, ale hre na milovaný nástroj zasvätili roky štúdia. Absolvoval klasickú gitaru na bratislavskom konzervatóriu u Jozefa Zsapku, následne študoval v rakúskom Grazi, kde niekoľko rokov nakoniec pôsobil ako pedagóg.

Vlastnú hudobnú víziu prvý raz naplno zhmotnil na sólovom debute The Big H – Breath, v roku 1996. Po jeho vydaní absolvoval koncertné turné s príslušníkmi svetovej muzikantskej špičky, basgitaristom Dougom Wimbishom (Living Colour) a klávesistom a spevákom Delmarom Brownom (Miles Davis, Sting), ktorý účinkuje aj na elegantnom druhom albume Henryho Tótha The Spirit Of Memory z roku 2001. V zozname zahraničných spolupracovníkov Henryho Tótha ďalej môžeme nájsť mená ako Lew Soloff, Vesta Maxey, či Alex Deutsch.

Tretí sólový album Henryho Tótha ukazuje, že Henry ako skladateľ a hráč neostáva stáť na mieste. Suverénne – keď treba, tak aj v rámci jednej skladby – sa pohybuje medzi rôznymi žánrami (jazz, rock, funk, world music) a predvádza celú paletu hráčskych štýlov, polôh a nálad. No hoci v sebe Henry Tóth nezaprie hudobné vzdelanie, ktoré sa prejavuje v hráčskom a aranžérskom perfekcionizme, jeho nahrávka má ďaleko od chladnej exhibície. Samozrejme, nie je to ani „náročné počúvanie“, či hudba do pozadia. Nový Henryho album duchom pripomenie sedemdesiate roky, plné hudobných dobrodružstiev.

Gitarová hra Henryho Tótha v sebe spája technickú bravúru s vášňou a jeho nová nahrávka je tak trochu ako jazda na húsenkovej dráhe. Po krkolomnom lete v nás ledva stačí klesnúť hladina adrenalínu a už znovu so zatajeným dychom stúpame nahor, tam kde nás môže udržať len hudba.

Bez mučenia sa priznávam k tomu, že úvodnú časť tohto článku som napísal v spolupráci s hudobným publicistom Vladislavom Galisom, pričom tá spolupráca spočívala v tom, že som sa nechal inšpirovať jeho materiálom, ktorý je uvedený v booklete tohto CD. Priznávam sa k tomu z dvoch dôvodov. Galisovi sa podarilo bravúrne opísať i moje pocity, ktoré som mal pri počúvaní tohto CD a dokázal ich zaobaliť do úhľadnejšieho a pritom stále zrozumiteľného obalu. Ďakujem za spoluprácu.

Vo vydavateľstve Forza teda v súčasnosti vyšlo 2CD Henryho Tótha, ktoré ponúka jeho debutový album Breath z roku 1996 na prvom CD a na dvojke sa nachádza aktuálna Henryho novinka Blue. K celému projektu si sám za seba dovolím podotknúť len toľko, že ak som mal už pri počúvaní prvého CD pocit, že ide o excelentný a profesionálny materiál, na druhom CD to znelo ešte lepšie. A pritom Henry ani zďaleka nie je ten typ hudobníka, ktorý by si komerčnou cestou razil tunel niekam na vrchol. Svojim priaznivcom ponúka iba to, čo od neho očakávajú o hlavne to, čo jeho osobne baví. Som presvedčený o tom, že ide o projekt, po ktorom sa Henry môže na seba hrdo pozrieť v zrkadle. A o tom to je. Väčšina jeho kolegov také šťastie bohužiaľ nemá.

Na záver len dodávam, že ide jednoznačne o projekt, ktorý má svetové ambície a bonusom na druhom nosiči je videoklip. Toto nie je produkt, ktorý sa na poslucháča niekoľkokrát denne rinie z rádií. Je to však našťastie produkt, ktorý má srdce a tým pádom i obrovskú hodnotu.

Vydavateľstvo: Forza Music, 2006
Celkový čas: CD1: 56:48, CD2: 51:08
Linky: www.forzashop.sk  

Zdroj: TS MusicServer