Skvelú hudobnú edíciu Slovenské legendárne albumy uzatvára skutočná lahôdka slovenskej populárnej hudby. Niežeby predošlých deväť platní nebolo výnimočných, ale osobne som sa najviac tešil práve na tento záverečný projekt.
Piaty album našej najvýraznejšej speváčky siedmej a ôsmej dekády minulého storočia a tento štatút jej vlastne patrí dodnes. Nahrávky sú zaujímavé aj typickým elektronickým zvukom 80. rokov, v tom čase veľmi progresívnym, za ktorým stojí hlavne hudobník a producent Laco Lučenič. A nielen on. Vďaka dvom celkom rozdielnym producentom je piaty album Mariky Gombitovej veľmi výnimočný, iný, než čokoľvek z toho, čo urobila predtým a jednoducho nezabudnuteľný.
Pod produkciu tejto platne sa podpísali Laco Lučenič a Peter Breiner. Ten prvý na ňom zohľadnil všetky možnosti vtedajšej techniky, ktorá sa využívala v populárnej hudbe, ten druhý zas prišiel s komornými skladbami, ktoré Mariku ešte stále predstavili v šate, aký si odievala v časoch skupiny Modus. Na druhej strane zas Laco Lučenič posunul speváčku míľovými krokmi vpred a jej vlastné skladby obalil do moderných prvkov vtedajšej doby. Práve preto platňa znie z polovice príjemne nostalgicky a na druhej strane zas veselo moderne. Možno sa v počiatku zdalo, že sa to nedá skĺbiť, avšak konečný výsledok je bravúrny.
A to aj vďaka samotnej speváčke a autorke všetkých pesničiek, Marike Gombitovej. Podľa dobových záznamov a spomienok najpovolanejších, na platňu bolo pripravených okolo štyridsať skladieb. Tie na magnetofónových kazetách, s vlastným spevom a na klavíri zaznamenanou hudbou doručila speváčka svojmu dvornému textárovi, geniálnemu Kamilovi Peterajovi. Ten zo štyridsiatky nových hitov vyčlenil desiatku, ktoré podľa jeho slov spomedzi ostatných jasne vytŕčali a následne ich otextoval.
Takto hotové skladby sa dostali do rúk producentom, ktorí im už dali nonšalantnosť, s ktorou sa poslucháč stretáva na samotnej platni. Je zaujímavé sledovanie spojenie dvoch rôznorodých osobností, ktoré sa spojili pri príprave tejto platne, a ktoré napriek všetkému dokázali spojiť svoje hudobné myšlienky do geniálneho celku. Aj do klasických komorných kompozícií totiž dokázal Laco Lučenič vniesť kus vtedajšej hudobnej moderny, navyše bez toho, aby to narušilo celkovú koncepciu diela, ktoré finálnu podobu uzrelo v roku 1984.
Album z desiatky rovnocenných skladieb nakoniec priniesol hity ako Prázdninové tričko, Crazy, Vernisáž, Prekážky dní, či najmä dodnes sa v éteri objavujúca záverečná skladba platne Zem menom láska, ktorá bola jedným zo symbolov nežnej revolúcie v roku 1989. Osobitosťou prejavu speváčky na tejto platni je fakt, že aj samotná Marika, ako absolútna profesionálka pochopila atribúty dvoch hudobných skladačiek, ktoré sa na platni nachádzajú a typicky elektronické piesne naspievala chladne, akoby cudzím hlasom, kdežto tie komorné zas nádherným, precíteným hlasom najlepšej slovenskej speváčky.
Lepší záver si edícia Slovenské legendárne albumy ani nemohla vybrať. Tak už snáď dočkať len pokračovania tohto klenotu, ktorý archív slovenského popu „postihol“.
Vydavateľstvo: Opus, 2007
Linky: www.albumy.sme.sk, www.opus.sk, www.forzashop.sk
Zoznam skladieb:
01. Prázdninové tričko
02. Vernisáž
03. Crazy
04. Karneval horiacich bábik
05. Moja planéta
06. Monológ zhasnutej hviezdy
07. Príbeh obrazovky
08. Prekážky dni
09. Korzo chlapčenských myšlienok
10. Zem menom láska
Info o albume:
Hudba: M. Gombitová
Texty: K. Peteraj
Informácie k CD
P. Breiner – klavír, Fender Rhodes, SCI Pro-One, Roland Juno-60, Roland Vocoder, Yamaha DX7
L. Lučenič – elektrická gitara, basová gitara, Roland Juno-60, ARP Oddysey
J. Lehotský, Ľ. Horský – trúbka
P. Zajaček, T. Mrázik – trombón
Ľ. Stankovský – bicie nástroje
V. Vaškovič – programovanie Roland Drums Computer TR-808
I. Minárik – klávesové nástroje (1, 2, 7, 8, 9), programovanie ARP Oddysey SCI Pro-One, Roland Juno-60 Roland Vocoder
Sláčikovú skupinu dirigoval P. Breiner
Aranžovali: L. Lučenič (1, 2, 7, 8, 9), P. Breiner (3, 4, 5, 6, 10)
Hudobná réžia: Peter Breiner
1984 Opus
© 2007 Opus a. s.
Zdroj: TS MusicServer
