Nový rozmer hudby? XLL! Laca Lučeniča netreba predstavovať. Stáva sa takmer pravidlom, resp. zárukou, že pokiaľ sa umelec odmlčí v tvorbe na pár rokov, môžeme očakávať kvalitu. Možno sa na neho zabudne, možno sa na chvíľu stratí z hudobného sveta. Možnože práve na Lučeniča sa tak trochu na pár rokov zabudlo.
LL bol vždy progresívny a inovatívny vo všetkých smeroch – v hudbe, v používaní nástrojov, samploch či vizuále koncertov alebo albumovej grafike. Treba pritom pripomenúť, že LL nie je spevák, ale inštrumentalista a producent. Na nahrávkach je to počuť – hlas je len akoby ďalším nástrojom, doplnkom, čo práve robí tvorbu LL zaujímavou.
Prvá skladba – 'Intro' – má byť už podľa názvu akýmsi vstupom a predstavením toho, čo nás na albume čaká. A LL sa to dokonale podarilo – najskôr zmes samplov, recitácie typu Mejla Hlavsa a potom náhly skok do chytľavej melódie s nádychom optimizmu. Tresknutie dvermi, hotovo – začína album...
Skladbou 'Možno áno' sa LL pohral so spomienkami a odkazom na dôležitú súčasť hudobnej éry 60-tych rokov. Použitý sampel Čiernej ruže z Prúdov a podarený refrén dodáva skladbe elegantné prepojenie starej a novej hudby. Album pokračuje skladbou 'Nálady'. Zosamplovaný hlas aspoň trochu ozvláštni inak ničím výraznú, nudnú skladbu. 'Povedz niečo' je ďalším výletom do starej hudby, aspoň rytmikou, príjemným spevom a čelom.
Skúmam, či by sa hodil k songu 'Virtuálne city' aj iný text. Asi nie. Inšpirácia súčasnou dobou, či už formou textu alebo čistým elektronickým zvukom, robí zo skladby potenciálny singel do komerčných rádií. Výrazne pripomína tvorbu českých Tatabojs.
'Znamenia' sú ďalšou silnou skladbou, s mystickým textom a prepracovaným zvukom. Rytmika, použité bicie a zosamplované gitary pripomínajú tak trochu Mobyho. Skladba bola aj inšpiráciou pre hosťujúceho Isobutana, ktorý ju zremixoval tak, že remix sa stal lepším ako originál. Aj tak sa otvárajú možnosti nehrať skladby len v rádiách, ale aj na parketoch klubov a v DJ setoch. Nakoniec, u Lučeniča to nie je nič nové - už v minulosti sa postaral o úpravy starých Prúdov či prispel do soundtracku k filmu Samotári.
Jedným z veľmi intímnych momentov albumu, keď spomalí rytmika a stíchnu sample, je skladba 'Krídla'. Je taká vážna, že sa budete cítiť osamelo a možno smutno – len s vlastnými myšlienkami. Trochu viac optimizmu pridáva 'Skúmam', i keď textovo vás nechá stále na pochybách - opäť s vlastnými myšlienkami. 'Stala sa chyba' odpáli ako keby úplne inú časť albumu. Tanečný rytmus a jednoduchý text skladieb 'Stala sa chyba' i 'Ego 2: wanted' robí svoje.
Skladbu 'Rieka nenarieka' akoby mixoval dokopy Marián Varga a Thom Yorke z Radiohead. A 'Ego 3: čiernobielo' (outro) výborne uzatvára celý album. Zvuk klávesnice, hotovo - až vás to zarazí. A práve outro je opäť, tak ako začiatok, kombináciou sixties a progresívnej elektroniky, čo vám len znova pripomenie, o čom album bol.
Nasledujú bonusy vo forme remixov – tu sa stali pôvodné Lučeničove skladby inšpiráciou pre remixerov Isobutana a B-complexa. Atmosféru albumu výrazne obohatili prizvaní hostia: superstarovsky nedocenená Petra Humeňanská (spev), Xenia Ljubimova (klavír) a Jana Vaculová (violončelo). O texty sa postarali Vlado Slivka, Marián Brezáni, Miro Jurika a LL.
Zvuk, mixáž a nápaditý dizajn albumu je v našich končinách takmer výnimkou. Album 'XLL' patrí svojím odstupom, progresom a pohľadom na hudobné štýly nepochybne do významnej zbierky slovenskej alternatívnej hudobnej scény.
Viac informácií na: www.lucenic.sk
Autor: mojo:L (Mojmír Lieskovský - mojmir.lieskovsky@hotmail.com)
Súvisiaci interpreti: Laco Lučenič
