Hudobný projekt dvojice Tante Elze dal o sebe vedieť pred desiatimi rokmi vydaním EP Keď nevieš kam z konopí (2014). Na dlhotrvajúci debutový album Hmota si záujemcovia o ich tvorbu museli počkať tri roky. Skladateľka, producentka, textárka a speváčka Veronika Lečková Seppová a Tomáš Prištiak ním ukázali svoju záľubu v spájaní experimentálnych zvukových textúr, zasnených melódií, poetických a obrazotvorných textov a balansovaní na hranici popu a experimentálnej hudby bez jasných kontúr.

S odstupom siedmich rokov vychádza albumová nahrávka Ódy, ktorá prirodzene generuje otázku – kam sa ňou Tante Elze posúva? Ódy ukazujú, že to, čo domáca scéna považovala príchodom albumu Hmota za experiment, bolo náčrtom toho, čo Tante Elze dokáže ponúknuť. Pribudli životné skúsenosti, s nimi námety na nové témy aj pohľad na tvorbu samotnú. Ódy sú oslavou materstva, partnerského vzťahu a vzťahu so sebou samým vo všetkých jeho podobách. Veronika Lečková Seppová hovorí o "šialenom období", ktoré Ódy v jej autorských textoch zachytávajú.

Zdanlivo prvá ochutnávka v podobe dvojsingla Zelená / Malé mesto, vyšla už v roku 2020, v čase, kedy sa mal pripravovaný druhý album volať Ódy a hymny. Hymny sa kamsi vytratili a spolu s nimi aj dvojica skladieb, ktoré sa na novom albume napokon nenachádzajú. Zostali iba ódy. Ako by zneli hymny, si môžeme iba domýšľať, ale z toho, čo ponúka táto kolekcia ôsmich pesničiek, sa zdá, že albumu nič nechýba. Čokoľvek navyše by mohlo pôsobiť ako narušiteľ krehkého pesničkárskeho prístupu, ktorý sa nesnaží upútať kvantitou, ale zaujať svojou autenticitou a čistou radosťou zo skladania nových piesní bez ambície znova prekvapovať, alebo dokonca prekonať svoj debut.

Že pôjde o krehkú nahrávku, ktorá to "šialenstvo" spracovala s citom, mal naznačiť práve dvojsingel, ktorý vsadil na akustiku. Obe piesne vznikli na klavíri bez elektronického sprievodu. Teraz už vieme, že sa veci majú inak. Nahrávka hneď v úvode, v piesni Magický šalát, ukazuje, že ani tentokrát poslucháčovi rozhodne nič neuľahčí a bude trvať na jeho plnom vedomí. Ako to dosiahne? Napríklad štýlom spevu, pri ktorom musíte naozaj napínať sluch, aby ste porozumeli slovám piesne. Práve Magickému šalátu bolo poslucháčmi vyčítané, že v ňom nie je rozumieť niektorým pasážam textu. Je, ale musíte mať snahu o jeho zachytenie.

Tá sa vyplatí naprieč celou platňou. Za odmenu dostanete poetické, obrazotvorné, ale aj zahmlené texty, ktorých význam si budeme musieť dotvoriť vlastným vkladom. Funguje však aj iná úroveň počúvania albumu. Sústrediť sa na rôznorodosť hudobných prvokov a texty vnímať iba ako prúdy slov, ktoré pozvoľna tečú popri melódiách. Aj s takýmto prístupom je čo objavovať. Efektným doplnkom k nápaditým syntetizátorom je vklad trubkára Ondreja Kadlečíka, ktorý dáva nahrávke akúsi nenásilnú vznešenosť. Až viacnásobné počúvanie môže poslucháča doviesť do ideálneho stavu, v ktorom je schopný nerozkladať pesničky na komponenty a vnímať ich ako celok.

Zdanlivo jednoduché každodennosti sú zachytené v skladbe (Ó) Pes, kde pustila Veronika do svojho hlasu trocha viac sily a hlasitosti než je u nej zvykom. V Mater Omnium sa snaží utiecť sama pred sebou. Temné syntetizátory Skákacích hradov stoja v kontraste s pozitívnym vyznením textu, ktorý prináša uvoľnenie a oslobodenie sa. Napätie psychedélie je zosobnené v skladbe Žltý list, ktorá nesie krásne posolstvo – "krása tu bude s nami navždy, až kým sa úplne nezotmie". Ak by ste si z tohto albumu mali odniesť len jednu myšlienku, toto je ona. Spolu s tou, v ktorej vidí Tante Elze spomínanú tmu.

Tma sa prelína aj s nasledujúcou piesňou (Ó) Odvaha, ktorá plynúcimi minútami mieša poetickosť s obyčajným slovníkom a zrazu počúvame pieseň o emailoch. A tu vstupuje do hry ďalší spájajúci prvok. V závere albumu totiž sídli óda na internet. Závan anglického jazyka, ktorý kedysi patril k tvorbe Veroniky Lečkovej Seppovej, ucítime v piesni Violet Love, ale iba na moment, kým sa o slovo neprihlási rodný jazyk.

V porovnaní s debutom Ódy neprinášajú zásadný moment prekvapenia. Ten vyčerpali Hmotou, na ktorej  duo ukázalo svoju inakosť, silu nápaditej elektronickej produkcie a určitú húževnatosť mladého hudobného projektu, ktorý nechce zostať nepovšimnutý. Albumová dvojka má iný charakter. Je tichšia, pokojnejšia a radostnejšia. Napriek tomu jej nechýba očakávaná dávka napätia, ktorá robí z nahrávky ďalší skvelý album v diskografii projektu.

Tante Elze – Ódy
(2024, Slnko Records)

  1. Magický šalát
  2. Mater omnium
  3. Skákacie hrady
  4. Žltý list
  5. (Ó) Odvaha
  6. (Ó) Pes
  7. Violet Love
  8. (Ó) Internet


Autorka: Miroslava Rabčanová