Začiatkom októbra vyšiel jubilejný desiaty album americkej kapely Marilyn Manson. Gotický antikrist na ňom ostáva verný svojmu kontroverznému imidžu, no aj keď dlhoroční fanúšikovia hovoria o návrate do formy, nových si zrejme týmto počinom nezíska. Jedine, že by preskočili rovno na koniec nahrávky.
Kapela sa nikdy nebránila kontroverzným témam. Pohráva sa s myšlienkami kresťanstva a satanizmu, ktoré spája s tvrdými gitarovými riffmi a temnými elektronickými efektami. Sám spevák sa o albume vyjadril, že má bližšie k jeho staršej tvorbe z Mechanical Animals (1998), než k jeho poslednému, menej gitarovému a celkovo pokojnejšiemu albumu The Pale Emperor (2015, recenzia). Heaven Upside Down obsahuje všetko, čo fanúšik od Mansona očakáva - ponuré texty, podladené gitary, ťažkopádne melódie a spevákov hlboký chrapľavý hlas sú neodmysliteľným rukopisom tejto kapely. Väčšina skladieb však fanúšikov nemá čím prekvapiť.
V každom z nás je kúsok zla
Dynamika a agresivita Mansonových piesní a textov na seba nenecháva dlho čakať. Už prvá skladba Revalation #12 začína textom: "Zhoríš v meste bez hasičov, iba sa hráš so zápalkami a modlíš sa k prachu." Celá skladba znie ako ostrá kritika pokryteckej viery a chabej definície dobra a zla. Je to diabol, či my? - pýta sa spevák. Asi málokto by ho definoval ako typickú morálnu autoritu, no jeho pohnutá etika nemá za cieľ iba šokovať. Skutočná hodnota jeho tvorby spočíva v otvorenej kritike spoločnosti a jej zvrátenej morálke, čierno-bieleho posudzovania dobra a zla. Manson sa z nás nesnaží urobiť satanistov, iba nás upozorňuje na to, že kúsok hriešnika sa skrýva v každom.
Singel We Know Where You Fucking Live stavia hlavne na repetetívnej gitarovej línii a tvrdom refréne, no celkovo pôsobí skôr monotónne. Zdá sa, že spevák si v tejto skladbe zakladal hlavne na podmanivom rytme, ktorý určite zdvihne zo stoličky nejedného lenivého poslucháča, no na výraznú hudobnú eufóriu by ste čakali márne.
Druhým singlom albumu je vyššie uvedená skladba Say10. Na prvé počutie je to akoby detská hra so slovami, no Manson dokáže svoje myšlienky skrývať za originálne metafory. Hoci hudobne nie je ani táto skladba ničím mimoriadne výnimočná, v texte sa opäť dotýka citlivých duchovných a etických tém. V skladbe rezonujú hlavne pochmúrne znejúce efekty a slohy sú na začiatku spievané takmer šepotom. Skladbou se nesie mystická a miestami až hororová atmosféra. Táto kapela vždy vedela, ako sa má správne hrať s citmi svojich poslucháčov.
Prečítajte si: VIDEO: Novinka Marilyna Mansona je ako zvrátený sen s Johnnym Deppom
Starého Mansona novým trikom nenaučíš. Alebo žeby predsa?
Žiaľ, priveľa skladieb na albume znie takmer identicky. Príkladom toho je aj pieseň Je$u$ Cri$i$, ktorá až príliš pripomína riffy zo Say10 aj We Know Where You Fucking Live. Keď sa už Manson rozhodol vykrádať sám seba, mohol si aspoň zvoliť menej okatý spôsob. Celkovo sa na albume dosť výrazne podpísala jeho nechuť experimentovať. Ako umelec sa jasne vyprofiloval ešte na začiatku svojej kariéry a jeho hudba aj imidž zostávajú rovnakými aj po viac než 20 rokoch od prelomového albumu.
Na novinke tiež výrazne chýbajú baladické skladby, ako bola napríklad Coma White na nahrávke Mechanical Animals, či veľmi osobne znejúci Mephistopheles of Los Angeles na albume The Pale Empror. Iba mierne sa k nim približuje pieseň Blood Honey, ktorá má pomalšie tempo ako zvyšok nahrávky. Klávesy sú na začiatku doplnené vláčnym beatom a k refrénu sa celá vec veľmi nenásilne rozbieha. Blood Honey je asi jedinou skladbou na albume, ktorú možno označiť za úprimnú spoveď speváka. Na nič sa nehrá, neskrýva sa za patetické obrazy skazenosti a hriechu, je priama, skutočná a osobná. Spev sa mení vo výkriky ako hudba eskaluje a blíži sa k finále.
Silný záver platne následne podčiarkuje titulná Heaven Upside Down. Akustická gitara, tvrdé a chytľavé slohy, melodická kompozícia, jednoduchý popevok v spojení lídra so ženským vokálom (Dana Wright), ktorý je skvelým osviežením. V kontexte albumu skladba vyznieva ako pripomenutie toho, že Manson už nežije v rokoch deväťdesiatych a jeho tvorba môže znieť aj inak než len ako recyklácia starých vecí. V podobnom duchu s príchuťou melodickej rockovej farebnosti na úkor naštvanej industriálnej špiny sa nesie aj záverečná Threats of Romance. Snáď je to prísľub ďalšieho smerovania jeho hudby.
Tvorba Marilyn Manson nie je žiadnym hudobným orgazmom, vlastne sa o to ani nikdy nesnažili. Nový album opäť raz pripomína, že je to kapela jedného lídra a jednej myšlienky: Boh je mŕtvy a my sme ho zabili. Problémom Heaven Upside Down je, že je takmer celý postavený na rozbúrenej a nahnevanej kontroverzii, ktorá však už dnes nikoho až tak neuráža. Zároveň však novinka naznačuje, že ak by sa Brian Hugh Warner od svojej dlhoročnej pózy a typického zvuku oprostil, mohlo by to byť skutočné oslobodenie.
Marilyn Manson - Heaven Upside Down
(2017, Loma Vista / Caroline Records)
1. Revelation #12
2. Tattooed in Reverse
3. We Know Where You Fucking Live
4. SAY10
5. KILL4ME
6. Saturnalia
7. JE$U$ CRI$IS
8. Blood Honey
9. Heaven Upside Down
10. Threats of Romance
Vypočujte si celý album na Deezeri:
Prečítajte si tiež: Zomrel Daisy Berkowitz, spoluzakladateľ kapely Marilyn Manson
Autorka: Soňa Otajovičová
Foto: artwork
Súvisiaci interpreti: Marilyn Manson
