Dievčatá z Warpaint skrátili čakanie na nový album zo štyroch rokov na dva, čím určite potešili mnoho svojich fanúšikov. Novinke s názvom Heads Up to ale vôbec neublížilo, neznie uponáhľane ani nedotiahnuto. Skôr naopak.

Warpaint sa po krátkej pauze vracajú s novou nahrávkou. Kalifornská štvorica si od prvého EP, ktoré im mixoval John Frusciante (áno, ten John Frusciante), vybudovala stabilné miesto medzi elitou alternatívnej hudby. Po vydaní epomymného albumu z roku 2014 a následnom koncertovaní (mohli sme ich vidieť aj na festivale Electronic Beats v Prahe), sa jednotlivé členky rozbehli do sólových projektov a hosťovaní.

Bubeníčka Stella Mozgawa sa predstavila po boku Jamieho xx, basáčka Jenny Lee Lindberg nahrala sólový album Right On!, gitaristka Theresa Wayman sformovala superskupinu BOSS a posledná členka Emily Kokal spolupracovala s hudobníkom Paulom Bergmanom. Počas rozhovorov sa Warpaint vyjadrili, že tieto nové skúsenosti ich určite ovplyvnili a pomohli im pri písaní nového albumu.


Jednoduchšie, ale stále rovnako pôsobivé

Na nahrávke s názvom Heads Up pokračujú v tom, čo im ide najlepšie. Stále je to ten psychedelický art-rock, do ktorého sa im darí "prepašovať" chytľavé popové melódie. Album sa celkovo zdá byť trochu uvoľnenejší, čo podporuje aj tvrdenie kapely, že pri tejto nahrávke oveľa viac zjednodušili proces písania piesní. 

Album otvára skladba Whiteout, kde nás gitara uvíta priam klasickým warpaint-riffom, no a v momente keď sa pridá basa, je ťažké si tento typický zvuk kapely pomýliť s nejakým iným. Warpaint v pár rozhovoroch prezradili, že medzi ich inšpirácie patrí aj pár hip-hopových a R&B interpretov. To je napríklad citeľne počuť v druhej By Your Side.

Nahrávku v lete predznamenával singel New Song, tretia a rozhodne najvýraznejšia skladba albumu. Inšpirovať ju mal Nile Rodgers, primárne jeho spolupráca s duom Daft Punk z posledných rokov (ja tam Rodgersa hľadám márne, ale keď to tvrdia, tak musí to byť pravda). Jedná sa určite o najtanečnejšiu a najpopovejšiu skladbu nielen albumu, ale pravdepodobne aj kapely celkovo.


Po pomerne netypickom songu prichádza zase ten priam najtypickejší. Ak by som mal niekomu pustiť len jeden song z albumu, bol by to určite The Stall. Už len samotný basový riff v úvode skladby navodí neuveriteľnú atmosféru, ktorú ešte dotvorí jemná gitara. Do toho sa prikradne jemný hlas Emily, upokojujúci a smutný zároveň, po započúvaní sa do textu trikrát taký silný (I won't give up on you though I think you want me to).

Je ten album naozaj tak dobrý?

K tanečnejším kúskom patrí skladba So Good, ktorej určite neuškodilo nadštandardných šesť minút. Po nej bohužiaľ nasleduje séria o čosi slabších piesní - Don't Let Go ani hip-hopom inšpirované Don't Wanna a Dre nedosahujú vysokej úrovne nastavenej v prvej polovici albumu. Z hmly nachvíľu vystúpi Heads Up, po ktorej pomenovaný album a je tým najlepším čo ponúka jeho druhá časť. Nahrávku uzatvára pomalá Today Dear, ktorej dominuje akustická gitara. Veľmi pekná a nežná bodka albumu. 

Warpaint novým albumom ukázali, že ich forma rozhodne neslabne. Tretím albumom sa ukazujú ako stále skúsenejšie hudobníčky schopné vytvoriť jedinečnú atmosféru. A ak by nám opäť niekedy prišli zahrať (od Pohody 2012 je to predsa už celkom dlhá doba), odpustíme im určite aj pár slabších miest na tomto albume. Zároveň musím povedať, aký som rád za existenciu Warpaint. Nádherne ukazujú, že pokiaľ sa kapela skladá iba zo žien, nemusí zákonite spievať prvoplánové popové pesničky, pekne sa na koncertoch natriasať a nosiť na sebe smiešne kusy oblečenia. Svet určite potrebuje viac takýchto Warpaintov.

Warpaint - Heads Up
(Rough Trade Records, 2016)

1. White Out 
2. By Your Side
3. New Song 
4. The Stall
5. So Good
6. Don't Wanna
7. Don't Let Go
8. Dre
9. Heads Up
10. Above Control
11. Today, Dear
Autor: Martin Hajtol
Foto: artwork

Súvisiaci interpreti: Warpaint