Absolútne pompéznym spôsobom odštartovali propagáciu svojho deviateho štúdiového albumu Music of the Spheres britskí umelci z kapely Coldplay. Vesmírny koncept albumovej novinky mal v podobe pilotného singla Higher Power premiéru práve vo vesmíre.
Nevyužitý potenciál geniálnej myšlienky
Ako celok je to priam geniálne. Až keď si to rozoberieme na drobné, narazíme na nedokonalosti, ktoré nútia postupne od popisovania geniality ustupovať. Veľkolepá je myšlienka, samotná realizácia má však svoje citlivé miesta. Britské kvarteto akoby chcelo po viac ako dvoch desaťročiach na výslní predstihnúť samé seba a deviatym albumom chceli muzikanti ponúknuť zase niečo vzrušujúce. A to je sympatické. Problém je v tom, že tá snaha pôsobí tak enormne, až sa nakoniec stáva slabinou celej platne, ktorá je koncepčne nevyváženou nahrávkou s chaotickými miestami. Ak však pristúpite na ich hru a akceptujete nablýskaný pop, nebudete sa sťažovať.
Po albume Everyday Life, ktorý bol vydaný relatívne v tichosti a sprevádzalo ho navonok nenápadné promo spočívajúce z listu fanúšičke či inzercie v lokálnych novinách, je absolútne opačný postoj v podobe okázalej propagácie pochopiteľný. Najmä po tom, ako sa predchodca stal prvým albumom za posledných 20 rokov, za ktorý Coldplay nezískali multiplatinový album.
Zvrátenie nelichotivej štatistiky?
A tak prišli 15. októbra s albumom, ktorý má túto nelichotivú štatistiku zmeniť a vrátiť kapelu späť k číslam, ktoré sú pre ňu štandardom, čo sa vďaka spojeniu so švédskym producentom Maxom Martinom, ktorý stojí tiež za popovými hitmi speváčok Katy Perry, Britney Spears, Taylor Swift či kapely Maroon 5 a ľahko čitateľnému útoku na všetky zásadné rebríčky asi podarí. Už single Highter Power a My Universe to jasne ukazujú. Nahrávku nasiaknutú všetkým, čo portfólio pop music aktuálne obsahuje, ale nemožno označiť za najkvalitnejší kúsok v diskografii Coldplay. Zostane pravdepodobne iba jeho veľmi výraznou a komerčne úspešnou súčasťou.
Zásadnú pozornosť na seba strhávajú už spomínané syntetizátory. Vášeň formácie na čele s Chrisom Martinom pre ich použitie na albume je natoľko silná, až vyvoláva dotieravý dojem, že si z celej nahrávky odnesiete iba ich hutné zastúpenie spolu s otravnou a často sa vyskytujúcou nasimulovanou rečou mimozemšťanov, nech je akokoľvek invenčná a zapadajúca do konceptu albumu. Pri všetkej úcte, Coldplay nie sú Daft Punk, ktorým by takto tematicky ladený album sedel viac.
Upokojenie uprostred zmätku
Hoci prvý dojem nejde úplne zmazať, druhá polovica dosky Music of the Spheres prináša miesta, pri ktorých si fanúšik kapely príde na svoje. Postará sa o to balada Let Somebody Go s hosťujúcou Selenou Gomez. Romantický duet prináša stíšenie a upokojenie dovtedajšieho búrlivého priebehu dosky. A hoci niekto môže namietať, že lyrická stránka piesne je bežným súborom slov a fráz o láske, stále jej to stačí na to, aby vás dostala.
Odporúčam pristaviť sa tiež pri acapella skladbe Human Heart, ktorej názov je v trackliste zobrazený emotikonom ❤️. K nej si Coldplay prizvali duo We Are King a talentovaného hudobníka Jacoba Colliera, ktorý sa pred pár rokmi predstavil aj slovenskému publiku v rámci Bratislavských jazzových dní. Potenciál tohto mladého inovatívneho umelca však zostal trocha nevyužitý, pokojne mohol dostať viac priestoru.
K lepšej časti albumu patrí aj óda na bezpodmienečnú lásku v podobe pesničky Biutyful. V momente, v ktorom nastúpi Chris Martin, sa stáva pieseň nádhernou. Tomu ale predchádza znehodnotenie v podobe modulácie hlasu, ktorý má znieť ako spev mimozemšťana. Keďže je skladba skomponovaná ako duet, dáva to zmysel, ale opäť naráža na nešťastnú realizáciu.
Početné nuansy
Čo absolútne funguje, je pomerne netradičná ambientná Coloratura s veľkolepými náladovými plochami v celkovej dĺžke 10 minút, ktorej umiestnenie v závere nahrávky ocenia predovšetkým fanúšikovia, ktorí sa potkýnajú o sklamanie z albumu. Aj po rozpakoch z niektorých súst deviatej štúdiovky ich svojou krehkosťou a čistotou ubezpečí, že sa k hudbe sfér ešte vrátia. Prispeje k tomu aj vokálny prejav Chrisa Martina, ktorý je práve v tomto bode na Olympe. Pôsobí ale chaoticky, keď takéto silné skladby bolestne narážajú na nedôstojnú snahu ovládnuť rebríčky singlami, akou je napr. singel My Universe s k-popovými hviezdami BTS. Ten mal byť uvedený s varovaním: Pozor, ušný červ!
Popri chrlení štandardného popu pre čo najbežnejšieho poslucháča, ponúka Music of the Spheres aj početné nuansy skrz inštrumentálne, ani nie minútové skladby pomenované symbolmi – Saturn (planéta s prstencom), ✨ (hviezdy], planéta Zem alebo nekonečno. Mimo toho celého stojí aj glamrocková hymna o revolúcii People of the Pride, ktorá je zrejme najrockovejšou piesňou v celkovom doterajšom katalógu kapely.
V konečnom dôsledku poslucháč dostane to, čo od Coldplay žiada – štedrú dávku emócií na ploche necelých štyridsiatich dvoch minút. Chýba však ručná brzda, ktorá by umožnila oddýchnuť si od tejto zmätočnej nálože. Respektíve príde, ale až uprostred albumu, a to už je neskoro. V tej chvíli už totiž minimálne tušíte, že počúvate nesúrodý album s predvídateľnými melódiami a nedôstojným zacielením na komerčný úspech. Coldplay už veľakrát dokázali, že to vedia robiť aj lepšie. Snáď sa pri skladaní budúcich hitov vrátia k ľahkosti, ktorá tomuto albumu chýba.
Coldplay - Music Of The Spheres
(Warner Music, 2021)
1. [planéta s prstencom]
2. Higher Power
3. Humankind
4. ✨ [hviezdy]
5. Let Somebody Go
6. ❤️ [srdce]
7. People Of The Pride
8. Biutyful
9. [planéta Zem]
10. My Universe
11. ♾ [symbol nekonečna]️
12. Coloratura
Autorka: Miroslava Rabčanová
Foto: Marcus Haney
Súvisiaci interpreti: Coldplay
