Eufória po vydaní albumu Music for the Masses priviedla Depeche Mode do mainstreamu. Došlo aj na prvé úplne vypredané turné, na ktorom Depešáci dobyli Ameriku. V tomto období vznikol dokument 101, ktorého súčasťou je aj záznam koncertu vydaný na dvoch CD. Nakrútený bol v americkej Pasadene, kde sa na štadión Rose Bowl prišlo na Depeche Mode pozrieť približne 80.000 fanúšikov.
Pokojné hymny s ambientným šarmom - Violator (1990)
Na prelome 80. a 90. rokov boli Depeche Mode na vrchole tvorivých síl. Do nového desaťročia vstúpili s úmyslom robiť veci inak. Výrazne sa to prejavilo na ich siedmom štúdiovom albume Violator, ktorý vyšiel v marci 1990 na labeli Mute Records. Podľa Alana Wildera sa rozhodli zredukovať pred-produkciu skladieb na minimum, pretože dovtedajší spôsob tvorby ich už nudil a podľa vlastných slov v ňom dosiahli maximum. Aj táto (jedna z mnohých) premien kapely sa podarila - vytvorili temné, tiesnivé majstrovské dielo. Zmes vírivej elektroniky a alternatívnych "štadiónových" hitoviek.
Violator je (resp. až doteraz bol) jedným z dvoch albumov, na ktorom sa produkčne podieľal Mark "Flood" Ellis. S Wilderom sa výborne dopĺňali. Flood dodával technické znalosti, zatiaľ čo Wilder mal na starosti už tradične dokonale prepracované aranžmány a štruktúru skladieb. Významná zmena nastala aj pri tvorbe demo nahrávok Martina Gorea. Nedokončoval ich do "úplnej dokonalosti", čo ostatným členom kapely poskytlo viac tvorivej slobody.
Zavolaj svojmu osobnému spasiteľovi
Skupina začala na albume pracovať v polovici roka 1989 v Miláne. Okrem Flooda na ňom spolupracoval aj zvukový inžinier Francois Kevorkian. Ako prvý nahrali singel Personal Jesus, ktorý v regionálnych britských novinách sprevádzala kampaň v podobe inzerátu v sekcii zoznámenie s textom "Váš osobný Ježiš". Neskôr inzerát obsahoval aj telefónne číslo, na ktorom bolo možné si pieseň po zavolaní vypočuť. Kampaň vystrelila singel na 13. priečku v britských rebríčkoch a dodnes je jedným z najpredávanejších singlov kapely. V USA singel dosiahol podobný úspech.
Ako jedna z ikonických depešáckych skladieb sa Personal Jesus dočkal mnohých remixov, počnúc verziami "Holier Than Thou Approach", "Pump Mix" a menej známym "Kazan Cathedral Mix" od spomínaného Francoisa Kevorkiana, cez "Acoustic" a "Telephone Stomp Mix" z dielne producenta Flooda. Skladba je aj obľúbeným materiálom pre coververzie, jednu z najznámejších má na svedomí Marilyn Manson, dva roky pred ním vydal vlastnú coververziu aj legendárny Johnny Cash.
O názve albumu (violator = v preklade narušiteľ, znesvätiteľ) Martin Gore v rozhovore pre časopis New Musical Express uviedol: "Názov vznikol ako vtip. Snažili sme sa vymyslieť čo najextrémnejší, najabsurdnejší heavymetalový termín. Budem prekvapený, ak ľudia ten vtip pochopia. Keď sme nazvali album Music for the Masses (Hudba pre masy), obvinili nás z povýšenectva a arogancie. V skutočnosti sme tým chceli ironicky poukázať na nekomerčnosť nahrávky. Od hudby pre masy to malo naozaj ďaleko," vyhlásil.
Na albume Violator sa schopnosti Depeche Mode prejavili v najčistejšej podobe. Obrovské ambície predchádzajúcej štúdiovky sú preč. Nahradila ich kombinácia zlovestných gitarových riffov, krásnych náladových vokálov a krištáľovo čistých elektronických efektov, ktoré sa plynulo nesú nad temnými basovými líniami. Tempo sa mení, klesá do hĺbok a opäť stúpa, niekedy aj v priebehu jednej skladby. Stretneme sa s témami viny (Halo), náboženstva (Personal Jesus), sexuálneho fetišizmu (Blue Dress), nihilizmu (Enjoy the Silence), mizantropie a drogovej závislosti (The Sweetest Perfection). Skladby sú elegantne a nenápadne prepojené anonymnými intervalmi. Celý album je temný, tajomný, nostalgický, mužný a náladový.
Ak niekedy existovala nahrávka, ktorej sa deviatimi skladbami podarilo premostiť dve desaťročia, je to Violator. Album, ktorý je dodnes považovaný za jeden z pilierov tvorby Depeche Mode, v roku 2006 label Mute vydal v reedícii a neskôr vyšiel aj ako remastrovaný deluxe vinyl. Dostal sa napríklad aj na 342. priečku zoznamu 500 najlepších albumov všetkých čias časopisu Rolling Stone a je zaradený v knihe "1001 albumov, ktoré si musíte vypočuť, kým zomriete".
Drogy, grunge aj gospel - Songs of Faith and Devotion (1993)
Ôsmy štúdiový album Depeche Mode, ktorý fanúšikovia poznajú pod skratkou SOFAD, poznačila prehlbujúca sa drogová závislosť Davea Gahana a stále intenzívnejšie spory v rámci kapely. Je to posledný album, ktorý nahrali v štvorčlennej zostave. Znakom pokračujúceho rozpadu kapely boli aj po vydaní albumu osobitné rozhovory, ktoré poskytovali jednotliví členovia – dovtedy sa médiám vždy prezentovali spolu. Napriek spomenutým problémom ide o silný album s niekoľkými klasickými skladbami, ktorý dosiahol prvé priečky v britskom i americkom albumovom rebríčku.
Gahan sa v čase jeho nahrávania intenzívne zaujímal o nové grungeové hnutie, ktoré bolo na vzostupe v Spojených štátoch a inšpiráciu hľadal u kapiel ako Jane's Addiction a Nirvana. Jednou z najvýraznejších skladieb na nahrávke je určite úvodná I Feel You, kombinujúca bluesovú poetiku práve so silným vplyvom grunge.
Album opäť produkoval Flood, ktorý mal v tom čase za sebou aj spolupráci s rockovými velikánmi ako sú Nick Cave a U2. Depešáci v spolupráci s ním začali experimentovať s prirodzenejšími aranžmánmi, gitarovými štruktúrami, rockovejším zvukom a živými bubnami (na ktoré hral Alan Wilder). Elektronika ustúpila do úzadia. Do svojho soundu zakomponovali aj dovtedy nepoužité zvuky ako živé sláčikové nástroje, írske gajdy a ženské vokály. V skladbe Condemnation zas počuť organ a kostolný spevácky zbor - ide o úplný odklon od predchádzajúcej tvorby Depeche Mode smerom ku gospelu, čo by od synthpopových hviezd naozaj nikto nečakal.
Songs of Faith of Devotion je rozhodne jeden z najvášnivejších, najspirituálnejších a najdojímavejších albumov Depeche Mode. Elektro-puristi by sa však mali poobzerať inde, nie je to nič pre nich. Po vydaní albumu sa kapela vydala na 14-mesačné turné Devotional, ktoré bolo zdokumentované rovnomenným koncertným filmom. Nakrútil ho dlhoročný spolupracovník Depešákov Anton Corbijn a kapela zaň bola nominovaná na svoju prvú cenu Grammy.
Gahanova závislosť na heroíne však začala silne ovplyvňovať jeho správanie, Martin Gore mal vážne zdravotné problémy a Andy Fletcher sa na druhej, "exotickej" časti turné nezúčastnil vôbec kvôli psychickej labilite. Na pódiu ho v tom období nahradil Daryl Bamonte, ktorý bol dlhé roky osobným asistentom kapely.
Wilder odchádza
V júni 1995 Alan Wilder oznámil, že Depeche Mode opúšťa. "Odkedy som sa v roku 1982 pridal ku kapele, neustále som sa usiloval venovať všetku svoju energiu, nadšenie a čas snahe napomôcť jej úspechu a napriek stabilne nerovnomernému rozdeleniu práce som sa na to podujal dobrovoľne. Nanešťastie ostatní členovia kapely mieru mojej angažovanosti nikdy neocenili a dostatočne neuznali," uviedol vo svojom vyhlásení Wilder, ktorý následne pokračoval v práci na svojom sólovom projekte Recoil.
Po jeho odchode mnohí pochybovali o tom, či Depeche Mode ešte vôbec vydajú nejaký album. Obavy vzbudzoval aj Gahanov psychický stav poznačený ťažkou závislosťou, niekoľkokrát sa takmer predávkoval. Obrazový záznam z turné Devotional a live podoba albumu Songs of Faith and Devotion sa tak stali rozlúčkou s pôvodnou zostavou Depeche Mode. Pre mnohých fanúšikov to bol svojím spôsobom koniec kapely – novšia tvorba už podľa nich nie je taká zaujímavá a chýba jej Wilderov prístup a jeho štúdiová alchýmia. Štyri nasledujúce albumy si priblížime v ďalšom vydaní komentovanej diskografie.
S najnovším, trinástym albumom Delta Machine, ktorý vyjde 26. marca, však svitá nádej pre fanúšikov, ktorí práve obdobie začiatku 90. rokov považovali za pomyselnú zlatú éru Depeche Mode. Kapela totiž oznámila, že očakávaný nový album je práve návratom k zvuku z albumov Violator a SOFAD. Bluesové stopy v spojení s elektronikou nesie aj prvý zverejnený singel Heaven. Album navyše mixoval Flood, ktorý sa k DM vrátil po dlhých dvoch desaťročiach. Uvidíme, či sa návrat podarí.
Aktualizácia k predpredaju lístkov na Depeche Mode
(25. 5. 2013, Štadión Pasienky, Bratislava)
V súčasnosti sú v ponuke posledné lístky na státie (cca. 150 kusov v cene 50 eur) a približne rovnaký počet lístkov na sedenie za 60 eur. Vstupenky na sedenie je v súčasnosti možné zakúpiť len na Predpredaj.sk. Viac informácií TU
Autorka: Michaela Ivaničová
Foto: artwork / Mute Records
Súvisiaci interpreti: Depeche Mode
