Ohen sa po desiatich rokoch znova rozhorel albumom Whispering Lies

Ohen, 2024Zdroj: Branislav Vartovník

Na nový album unikátneho projektu Ohen sme si museli počkať dlhých desať rokov. Kapela vznikla v roku 2013 a debutovala o rok neskôr konceptuálnym dielom Mortal Man. Nasledovala intenzívna koncertná činnosť, ktorá nakoniec vyústila do trojročného zimného spánku. V roku 2022 kapelník Matúš "Archmage" Novanský dal dokopy z obhoretých zvyškov novú zostavu kapely a Ohen opäť vzbĺkol s aktuálnym albumom Whispering Lies, ktorý vyšiel v novembri 2024.

Arcimág Matúš Novanský je skutočným renesančným mužom. Živí ho architektúra, je jedným zo zakladateľov rastúcej agentúry Burn Booking, ktorá je zodpovedná za festival Burn Fest a kopec ďalších klubových akcií, hrá na gitare v domácej doom metalovej špičke April Weeps a okrem toho stíha ešte vlastný projekt Ohen (predtým s mäkčeňom, teraz už bez), kde má okrem gitary na starosti aj spev a komplet vizuál.

Do novej zostavy si zavolal na pomoc ďalšieho hudobného workoholika Andreja Lencsésa, ktorého môžete poznať z kapiel Old Tomb, Hecatoncheir alebo We Still Here. V Ohni mu pripadla úloha basgitaristu. Posledným sekerníkom je Matúšov kolega zo spomínaných April Weeps Tamás Csibri. Šesťčlennú kapelu dopĺňajú ešte Viliam Cibula, ktorý hrá na violu, bubeník Patrik Pacher (Sinners Moon, SIC) a sympatická keytaristka Barbora Hrušovská. Ohen síce na koncertoch vystupuje ako sextet, ale jeho súčasťou je aj čestný siedmy člen Milan Ostrovský, ktorý je s Matúšom v projekte od úplného začiatku a pomáha s celkovým konceptom, textami a merchom.

Album začína symbolicky škrtnutím zápalky a hneď sa rozbehne našľapanou black doomovou symfóniou úvodnej skladby Incinerating Reign. Hneď v úvode ma príjemne šokoval Matúšov spev, na ktorý som bol veľmi zvedavý a musím povedať, že predčil moje očakávania a s každou ďalšou skladbou ma prekvapoval viac a viac. S vokálmi mu pomáhajú aj Andrej a Barbora a spoločne vytvárajú veľmi zaujímavý a pestrý mix. V nasledujúcej Black Gate si zavolali na pomoc okamžite rozpoznateľného Tomáša "Shortyho" Laga z progresívnych IONS, ktorý najnovšie posilnil aj zostavu Old Tomb. Táto hosťovačka mi veru sadla a Black Gate je jednou z mojich najobľúbenejších skladieb na albume.

Ej, beda nám! I Ohen strávi nás

Album som prvýkrát počúval cestou v aute. Prvé štyri skladby sú viac-menej v tom istom duchu. Výborne zvládnutý symfonický black doom death obohatený o violu, zaujímavé klávesové aranže a vokálne prestrelky medzi hrdelným škrekotom a revom s čistým Barboriným spevom. A keď už som si začínal myslieť, že ma nič nemôže prekvapiť a sústredil sa viac na jazdu, tak prišla skladba Ohen, ktorá je presne v polovici albumu. Najprv som musel skontrolovať, či sa mi náhodou omylom nepreplo CD na rádio, ale to sa nestalo a ja som naozaj stále počúval album Whispering Lies.

Ohen začína akustickou gitarou a čistým spevom v trnavskom nárečí, ku ktorému mám veľmi blízko, keďže polovica mojej rodiny je od Trnavy. Výborný text, krásna melódia a Matúšov hromový hlas ma prinútili zastaviť a musel som tento emocionálny náklad rozdýchať. Kto Matúša videl, vie, že je to obrovský chlap. V tejto skladbe sa do spevu oprel celou svojou mohutnosťou a je to veru naozaj pôsobivý výkon. Pre mňa úplne suverénny vrchol celého albumu, ktorý sa po akustickom úvode opäť rozbehne do black deathového nákladu v trnavčine a tá sa kapele neskutočne hodí.

Samozrejme, nechcem im do toho mudrovať a radiť, ako by mali k svojej tvorbe pristupovať, ale podľa mňa toto je tá správna cesta. Dúfam preto, že táto skladba bola akýmsi testom, že čo my na to, a len si ňou pripravujú pôdu na ďalšie v podobnom duchu. Black deathových formácií spievajúcich v rodnom nárečí zrozumiteľným spôsobom je u nás ako šafranu a myslím si, že viac takýchto skladieb, prípadne aj celý ďalší album, by si určite našiel svoju cieľovku.

Druhá polovica albumu nás v podstate vráti naspäť do tej prvej, ale musím sa priznať, že po zážitku, ktorý mi spôsobil Ohen, sa mi už vnímala ťažšie, napriek tomu, že stále išlo o špičkovo remeselne spracovaný a zaujímavý materiál. Za pozornosť určite stojí aj záverečná silná skladba Wintersky, ktorá bola zvrejnená ako singel ešte pred vydaním albumu a má aj veľmi pôsobivý animovaný videoklip, o ktorý sa postaral Costin Chioreanu z Twilight 13 Media. Ten má na svojom konte takmer nekonečný zoznam spoluprác s hudobníkmi ako Ghost, Jethro Tull, Soulfly, Hypocrisy, Darkthrone a asi milión ďalších. Pieseň obohatil gitarovým sólom Mário Turis, ďalší Matúšov spoluhráč z April Weeps.

Keď sme pri tých April Weeps... Viem, že teraz asi strkám prst do osieho hniezda, pretože úlohy v kapele sú jasne dané a umelecké smerovanie má pevne v rukách kapelník Miloš Dupaľ, ale možno by stálo za pokus dať tu a tam priestor Matúšovi aj za mikrofónom. Mňa jeho čistý hlas úplne odrovnal a popri výbornom growlerovi N. a univerzálnej Marte by to mohlo byť zaujímavé. Ale ako som už povedal, nikomu nechcem do ničoho mudrovať a rád sa nechám príjemne prekvapovať aj naďalej.

Ohen – Whispering Lies
(2024, vlastným nákladom)