V decembri, len pár dní pred Vianocami, sa uskutočnili posledné dva koncerty, na ktorých naživo zaznel kultový album Hrana so skladbami na pomedzí art rocku a jazzu, ktoré v 90. rokoch napísal Marek Brezovský a dokončil Oskar Rózsa, Martin Valihora a ďalší skvelí hudobníci jednej silnej generácie. Rozlúčka bola komorná - len v triu basa, bicie a klávesy, v ktorom pri Rózsovi a Valihorovi exceloval Vladislav Šarišský.
Tam aj všetky asociácie s Elánom končia. TT prináša melodický free jazz / fusion a kto mal možnosť vidieť počas adventu televízny záznam z vystúpenia v Košiciach alebo navštívil niektorý z iných koncertov, určite potvrdí, že ide o výnimočný projekt. Spojenie basy, bicích a klávesových nástrojov je pritom pravdepodobne najošúchanejšou kombináciou, aká sa vo svete jazzu vyskytuje. Uchopiť originálne a zmysluplne hudbu, ktorá sa pomocou nich dá skomponovať a zahrať, je tvrdým orieškom. Triu Talent Transport sa to na očakávanom debute podarilo.
Málo ľudí, strašne veľa muziky
Klavirista Vladislav "Slnko" Šarišský je interpretom a skladateľom na pohľadanie. Bez mihnutia oka hádže do éteru inšpiratívne motívy, ktoré po istej chvíli dopadajú s rachotom na zem a premieňajú sa na vybrúsené trblietavé čriepky. Do pestrofarebnej mozaiky ich dokopy skladajú krotiteľ piatich strún Filip Hittrich a vládca kotlov, perkusií a činelov Marián Slávka. Mohlo by sa zdať, že na motívy bohatú a technicky brilantnú hudbu je to akosi málo. Čisto subjektívne vzaté, opak je pravdou.
Nezvyknem síce v recenziách opisovať skladbu po skladbe, ale tento bezmenný debut si to zaslúži. Trio sa spočiatku (Intrade) štylizuje do minimalistickej polohy a nehodlá predviesť svoje umenie v plnej šírke. Človek je v napätí, neskôr sa stáva svedkom ich znamenitého rozohrávania a keď si vypočuje slová "práve nie je v dosahu, po zaznení signálu zanechajte svoj odkaz", stáva sa organickou súčasťou hudby. Hudby, kde sa klávesové nástroje ukazujú byť absolútnym triumfom.
Dominujú i v najkratšom kúsku On the other side of the street, kde rytmika predvádza swingujúce maniere - hravosť, radosť, nepravidelnosť. Hra s činelmi je lahôdkou, nepredvídateľné prechody vám nedovolia "spustiť zrak z plátna". Prostredná časť skladby Hodiny zaujme použitím zvuku podobajúceho sa na prastarý Moogov syntezátor, aj keď možno ide len o vynikajúco zdeformovanú gitaru enigmatického hosťa. Prvá tretina albumu je však len zdráhavým (napriek tomu zaujímavým) otáľaním pred vstupom do srdca platne.
Singo, Priestor a MBS: Naliehavo búšiace srdce albumu
Filozofickú podstatu TT možno prebádate prostredníctvom textu Priestor, napriek tomu, že príbeh (ak sa to tak vôbec dá nazvať) má značne iracionálny priebeh. Ale treba byť vďačný i za to málo slov. Určite je to vzhľadom k veršom "a tí, čo lacno predali nás studu, nech dožijú trpiac nárek ľudu... a tak sa zoraďme, nebude nás málo... budúcnosť je totiž naša... pre chorých mdlá, svedomitá kaša" obohatením nášho čoraz chudobnejšieho duchovna. A neutrpí tým ani inštrumentálna zložka, stále je tu dostatočný "priestor a čas" na vyšantenie.
Hudobníci toho zrejme veľa skomponovali pri improvizácii, ktorú skĺbili s disciplínou. Ako možný príklad poslúži najdlhší song Singo, kde je to napriek nálepke "free" ucelené a nápady držia pokope. Niektoré úskalia v nej nie sú vystavované na prvoplánový obdiv, žijú si vlastným životom, ich krehký pulz je veľmi ťažké nahmatať. Niečo podobné sa dá povedať aj o nasledujúcej MBS, keďže aj ona sa vezie na podobne introvertnej vlne. Viem si v nej predstaviť zopár gitarových riffov, no aj bez nich je skladba silná, dravá, ostrá, nespútaná.
A predsa Hrana naďalej zvoní majestátne
O tom, že pri porovnávaní TT s hudbou Mareka Brezovského nejde o mlátenie prázdnej slamy, svedčí okrem MBS (skratka pre Marek Brezovský System) aj nasledujúca takmer-balada Pre nás. Ako by v nej zadržiavala dych Marekova duša, snažiaca sa dostať nad hladinu povestnej sladko-trpkej melanchólie. So všetkou vážnosťou i nadhľadom sa tu hudobníkom podarilo zložiť obrovskú poklonu zosnulému velikánovi prvej polovice 90. rokov. Obdobia veľmi kontroverzného, sprevádzaného neistotou a strachom z novo nadobudnutej slobody. Spev už len umocní atmosféru, ktorú vie Slnko tak spoľahlivo navodiť možno aj vďaka tomu, že počas príprav tohto albumu bol neodmysliteľnou súčasťou koncertnej zostavy Hrany (a aj v nej skvele interpretoval zimomriavkový text Brezovského sestry Mirky - Anjel).
Vrcholom albumu sú posledné dve položky - Ľudová a Odchodová. Áno, v prvej objavíte niečo rýdzo slovenské, no zabalené do vatičky, aby to okato nepripomínalo našu krčiacu sa malosť. Prekvapenie s číslom deväť musíte preskúmať sami. Prezradím iba to, že naša scéna by prišla o veľa, ak by názvom skladby trio malo na mysli cestu, odkiaľ niet návratu. Hádam si Talent Transport v tunajšej tlačenici vytvoria svoje miestečko a ľudia si k tomuto albumu - pre mňa najlepším v roku 2014 - sami nájdu cestu, rovnako, ako si ju zdieľaním medzi sebou našli k Hrane. Buďme však optimistami, ktorí veria, že Šarišský, Hittrich a Slávka raz prídu s ďalším albumom. Možno to nebude za rok, dva alebo štyri, veď objektívne vzaté, špičková hudba si vyžaduje kvantum času, aj keď ju tvoria mimoriadne nadaní umelci. Už pri prvom albume však TT dokázali, že v ich prípade sa čakať oplatí.
Talent Transport: 1
(Slnko Records, 2014)
1. Intrade
2. On the Other Side of the Street
3. Hodiny
4. Singo
5. Priestor
6. MBS
7. Pre nás
8. Ľudová
9. Odchodová
Autor: Marek Danko
Foto: Vlastimil Vojáček
Súvisiaci interpreti: Talent Transport
