Hrať žáner, ktorému väčšina ľudí nevie prísť na meno vďaka neustálemu omieľaniu klišé, si vyžaduje nielen odvahu, ale najmä dávku kreativity. Martinská powermetalová úderka Eufory s tým problém nemá a v minulom roku oslávila dekádu na scéne druhým albumom Higher and Higher. Názov neklame, päťčlenná kapela si dvíha latku kvality stále vyššie a vyššie.

Eufory vznikli v roku 2008 najmä zásluhou bubeníčky Miriamy Hodoňovej. Post gitaristu vzápätí obsadil jej brat Štefan Hodoň. Ďalším členom sa onedlho stal spevák Ľuboš Senko. Na poste basgitaristu sa udialo viacero zmien, v súčasnosti na ňom figuruje Adrián Benca. Ako posledný pribudol do kapely gitarista Peter Drábik. Táto zostava v roku 2015 pripravila aj debutový album Flying Island. Kapela si na ňom šikovne poradila s nástrahami prvých počinov a vydala vcelku zaujímavý materiál odetý do nádherne spracovaného obalu, ktorý prezrádza záľubu skupiny vo fantasy.

Mladí a nevšední

V podobnom duchu namaľoval Andrej Nguyen i obal druhého albumu Higher and Higher, ktorý vyšiel v máji minulého roka. Nielen vizuálom sa dáme a štyrom chalanom darí zaujať. Ich hudba sa jednoznačne zaškatuľkovať nedá. Základom je heavy/power metal so slušnou porciou melodiky. Zvyšok je menej tradičný - aranžmány sú o poznanie komplikovanejšie, na čom má hlavný podiel riffovo sa zasekávajúci, kvalitný glam metal z konca 80. rokov a z rovnakého obdobia pochádzajúci hard rock. Z tohto žánru si Eufory berú za vzor tých predstaviteľov, ktorí vedeli umne spojiť hutnosť, spevnosť a cit pre chytľavý refrén či motív. Nečudo, že kapela chcela v začiatkoch pôsobiť ako revival gigantických Def Leppard.

Našťastie, k tomuto kroku nedošlo a teraz tu máme spolok, ktorý rád búra žánrové konvencie. Proces tvorby skladieb pritom podľa Štefana Hodoňa vyzerá celkom nenápadne. "S nápadmi väčšinou prichádzam ja alebo Peter. Naše idey sa ďalej rozvíjajú a každý si tam dá to, čo cíti alebo to, čo považuje za vhodné. Nakoniec sa to produkčne upraví a skladba je hotová. Čo sa textov týka, tie má z drvivej väčšiny na svedomí náš spevák Ľuboš, no občas niekto donesie námet, ktorý je fajn a tiež sa použije, ak sa hodí. Proste tímová práca vo všetkom," upresňuje gitarista.


Pri počúvaní hudby od Eufory má človek pocit, že snaha o výrazné odlíšenie je markantná, kapela to však vidí inak. "Snažiť sa by som nepovažoval za ten správy výraz. Keď cítime, že sa to na niečo už príliš podobá alebo nám to pripadá ako okopaná vec, tak zmeníme aranžmány. Nechceme nálepku 'typický power/heavy metal' a podobne. Hráme to, čo nás baví, dáme tam, čo sa nám páči a nesnažíme sa ísť striktne za štýlom. Milujeme experimenty a radi sa dostávame z našej komfortnej zóny do neprebádaných vôd a tým sa z toho potom stávajú skladby, ktoré začínajú dýchať aj tou originalitou."

Nie vždy víťazí rýchlosť

S uvedeným vyjadrením súvisí aj fakt, že v tomto žánri rýchlosť nie je všetko. Eufory idú na vec pomalšie a premyslenejšie. "Rýchlosť je síce fajn, ale nie všade. Robíme skladby spontánne a nejako špeciálne po rýchlosti nebažíme. Radšej nech to má krajší "groove" a zmysluplný obsah, než zbytočne urýchlené riffy, ktoré bežný poslucháč nemá ani kedy poriadne spracovať. Tým však určite nechcem dehonestovať rýchlejšie BPM, napríklad v skladbe I Want Out si ten riff priam vyžadoval rýchle tempo bez akýchkoľvek špekulácií . V skratke - všetko s mierou a srdcom."

Ak si dlhoročný fanúšik power metalu pozrie zoznam skladieb nového albumu, práve spomínaný titul I Want Out mu udrie do očí hádam najzreteľnejšie. Srdce takéhoto človeka zaplesá už len z dôvodu, že rovnaký názov zazrel aj na dnes už klasickej platni Keeper of the Seven Keys, Part II nemeckých krstných otcov Helloween. "Sčasti išlo o zámer. Ľudia si spočiatku mysleli, že je to cover, ale bol to pravý opak. Odozvy sú super, ľudia sú z tej skladby celkom nadšení. Je to doteraz naša najrýchlejšia vec a určite nie posledná. Na rok 2020 chystáme novú show, kam zaradíme pár nových kúskov a prezradím aj to, že I Want Out sa medzi nimi bude nachádzať tiež," dodáva Štefan Hodoň.


Deväť kusov z minuloročnej platne je poriadne prepracovaných a kapela si dala záležať na detailoch. Určite zaujme Ľubošovo frázovanie i práca vo výškach, ktoré sú vcelku náročné. Veľa námahy vynakladá i rytmika - bicie a basgitara sa potĺkajú krivoľakými cestičkami, na ktorých číha množstvo pascí. Mima a Aďo sú našťastie zruční inštrumentalisti, vyhýbajúci sa jednoduchým riešeniam. Gitaristi si poradia s hryzavými riffmi, pútavo vystavanými sólami, melodikou i tradičným zasekávaním. S aranžmánmi sa vedia pohrať naozaj neotrelo. Nebolo by na škodu, keby si Eufory naslepo vypočulo pár tunajších fanúšikov power metalu. Možno by sa čudovali, že táto hudba sa nezrodila v západnom svete, ale na Slovensku.

Kapela sa tento rok stihla predstaviť v desiatkach slovenských a českých miest a na festivaloch, v úvode roka odohrala tiež tri koncerty v Poľsku. V októbri môžete Eufory vidieť v Nitre, Trnave a Ružomberku, v novembri v Novom meste nad Váhom a tiež na bratislavskom finále hudobnej súťaže Rocková maturita. Skupina sa do finále, ktoré sa uskutoční 8. novembra v Majestic Music Clube, dostala z tretieho miesta, takže bude zrejme patriť aj k favoritom na celkové víťazstvo. Dovtedy si záujemcovia o kvalitný power metal môžu vypočuť obidva jej albumy na oficiálnom Bandcamp profile.

Album môžete počúvať aj na Deezeri:



Autor: Marek Danko
Foto: archív skupiny