Hlavná stránka

>

Magazín

>

Recenzie

>

Ryba, šalát a nezanedbaná snaha. 52 Hertz Whale chcú iba lásku a stúpať

52 Hertz Whale - I've Met a Lot of People

28.12.2017 - 17:00 | Matej Sekerka

Slovenská post-punková formácia 52 Hertz Whale na Štedrý deň obdarovala svojich fanúšikov šiestimi intímnymi spoveďami na novom albume I've Met a Lot of People. Ich cesta je ponorom do najhlbších zákutí ľudskej psyché, ale aj chvályhodne spracovaným hudobným dielom.


Kapela 52 Hertz Whale je súčasťou slovenskej alternatívnej scény už tri roky. Odvtedy sa stihla stať miláčikom bratislavského hardcore pieskoviska, undergroundového klubu Fuga a artových parties. Okrem nich si už zahrala na akcii Sofar Sounds alebo na festivaloch whoneedslyrics?, či Pohoda 2017. 

Na samom začiatku stála láska k hudbe a interpretom ako Joy Division, Swans, The War on Drugs, Interpol alebo Slowdive. Štyria dlhoroční kamaráti v pôvodnej zostave Dominik Prok (spev, občas gitara), Renat Khallo (gitara), Dominik Fabian (basgitara) a Tomáš Tabiš (bicie) sa celkom rýchlo zorientovali v im vlastnom žánrovom oceáne. Že dokážu schopne skladať piesne vychádzajúce z ich primárnych hudobných inšpirácií presvedčili okrem spomínaných koncertov aj svojím eponymným debutovým EP. 

Koncertovanie postupne nabralo na sile - v istom momente si s nimi stihol zahrať aj Matej Krivánek z Medial Banana a spoločné zdieľanie skúšobne s chalošmi z Max Bazowski vyústilo k rozšíreniu tímu o ďalšieho člena, namakaného gitaristu Adriána Krišáka. Zvuková paleta toho, čo 52 Hertz Whale nenápadne schovali pod vianočný stromček, je teda do istej miery ovplyvnená aj novým spoluhráčom. Čo tento hudobný darček, zatiaľ vydaný len v digitálnej podobe, ponúka po "rozbalení"?

Pod stromček si nalož pochybnosti, ale žiadnu faloš

Už z úvodnej Climate Change je jasné, že na poslucháča čaká poriadna dávka emócií. Vyše päť minútová pieseň funguje ako výborná expozícia toho, čo ešte len príde. Využitie lesného rohu Martina Krížika v úvode je pôsobivým a celkom nečakaným prvkom. Hudobne skladba plynie v zaujímavých prechodoch, ozdobách z tamburín a dychovej vsuvky, na pomerne krátkej ploche bohato strieda polohy melanchólie, sentimentu, ale aj naliehavej dravosti, ktorú vokálne dotvára hosťujúci screamer Viktor Őri zo sesterskej kapely Shallov.



Pri nasledujúcich dvoch trackoch Aura a Firmament sa neviem ubrániť pocitu, že tak trochu počúvam tú istú pesničku. Úvodná skladba ich vďaka personálnym posilám a rozmanitosti tak trošku zatienila. Ak sa však pozrieme na album ako na solídny polhodinový celok, tak to príliš neprekáža.

Nasleduje spontánny minútový predel, ktorého umiestnenie do prostriedku nahrávky pokladám za geniálny ťah. Obnažená štvrtá pieseň ostala bez názvu - untitled. Nezaujatá krčmová vrava je efektne zamotaná do Prokovho podnapitého priznania v sprievode rozbitej akustickej gitary. Aj napriek tomu, že je to akýsi krátky oddychový čas, pieseň neostáva pocitovo nič dlžná zvyšku skladieb a nevybočuje z kapelného rukopisu. Toto drobné preklenutie nás posúva do druhého dejstva a pre mňa silnejšej polovice albumu. 

S predposlednou skladbou A Man Is Divided In Himself sme sa mohli stretnúť už v lete. Vyšla ako singel s klipom, ktorý nás mal pripraviť na tohtoročný album. Namôjveru, chalani urobili dobre, že si na predčasnú ochutnávku zvolili práve ju. Rytmika v tejto skladbe ma vyzula z papúč, nekompromisný gitarový climax mi zježil vlasy a s doznievajúcimi rezonanciami mi tie papuče obul naspäť.


Po excelentne vygradovaných piatich minútach by už nemuselo nasledovať nič. Avšak, na poslednú skladbu, nech kapela odpustí, tiež nebudem šetriť superlatívmi. Hoci na Safe House With No Locks Or Doors zvykli samotní hudobníci frflať, že je to pop, ale pri živých vystúpeniach som sa na ňu vždy tešil najviac. 


Nostalgicko-romantický text je viac ľahší, spevavejší, refrén mimoriadne chytľavý so zvonivým arpeggiom v opakujúcom sa pár akordovom spektre a v závere rozšírený o zborový spev. Tento takmer šesťminútový melodický zázrak funguje v celkovej štruktúre minialbumu ako akýsi upokojujúci dozvuk, prinášajúci katarziu, záverečné očistenie z emočne natlakovaného dusna, ktoré bravúrne vyvrcholilo v predošlej piesni.



Album I've Met a Lot of People vznikal priebežne počas roka v priestoroch Lunar Studia pri starej Cvernovke za asistencie Roba Kóňu (Half White Half Blue), o mix a mastering sa postaral Dominik Suchý. Z nahrávky je cítiť snahu nezanedbať žiadny detail - kapela zostáva hudobne konzistentná, ponúka však bohatší zvuk a ešte pôsobivejšie gitarové steny.

Album tak dôstojne obhajuje žánrovú vyhranenosť skupiny, a zároveň ju vďaka naliehavosti a otvorenosti 
osobných textov robí prístupnou širšiemu okruhu hľadačov kvalitnej nezávislej tvorby. Nemalou mierou k tomu prispieva aj citeľné zlepšenie Prokyho speváckeho prejavu, na ktorom sa vo veľkom podpísalo intenzívne koncertovanie.

52 Hertz Whale novinkou potvrdili, že stoja na vlastných nohách a vedia, čo svojmu publiku chcú odovzdať. Keby ste ich stretli, zistíte, že každý je svojský individualista s vlastným pohľadom na vec, spoločne vás však vrhnú do vôd ucelenej práce, ktorá obstojí v kotli súčasnej rockovej scény na Slovensku a možno aj za hranicami (medzinárodný booking pre nich má aktuálne na starosti agentúra IceCreamDisco). Tejto "rybe" zatiaľ šalát na tanieri rozhodne nehrozí!

52 Hertz Whale - I've Met A Lot Of People
(Lunar Studio, 2017)

1. Climate Change
2. Aura
3. Firmament
4. untitled
5. A Man Is Divided In Himself
6. Safe House With No Locks Or Doors

Celý nahrávku môžete počúvať alebo podporiť kúpou na Bandcampe. Vypočuť sa dá aj na Deezeri a ďalších streamingových službách.



Autor: Matej Sekerka
Foto: archív skupiny


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31 1 2 3 4

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti