V slovenských jazzových pomeroch nie je pre kapely vydanie plnohodnotného albumu pravidlom. A dvojnásobne viac sa cení to, ak ide o partiu z východnej časti republiky. Prešovské kvarteto združené okolo Andyho Beleja dokazuje, že mu táto pocta patrí právom. Debutový počin z dielne piatich výborných muzikantov je zavŕšením dlhšej tvorivej etapy, počas ktorej pilovali a skúšali vlastné skladby neustálym hraním naživo.

Pamätám si ich dva koncerty z rokov 2009 - 2010, kedy repertoár tvorili aj prevzaté veci. Dnes je situácia iná, kapela má na konte viacero piesní, z ktorých vybralo na debut Lonely najlepšiu osmičku. Musím uznať, že pri výbere mali šťastnú ruku. Skladby odrážajú všetky tváre kapely, či už inštrumentálne zdatnejšiu alebo pesničkárskejšiu, zadumanejšiu či práve tú rozšafnejšiu.

Aj pri takejto pestrosti sa hudobníkom podarilo zachovať súdržnosť a kompaktnosť platne. Kapela vynikajúco balansuje na pomyselnej hrane - nepodlizuje sa masám, nepoužíva lacné triky, pôsobí veľmi dospelo a vážne, na druhej strane je hravá, podáva svoj materiál zrozumiteľne a pridáva svojim skladbám na obľúbenosti u publika.

Pestrosti sa medze nekladú

V kapele sa stretli silné individuality, schopné pracovať v prospech tímu. Spev Andyho Beleja znesie najprísnejšie meradlá, spôsob frázovania, farba i soulový odtieň hlasu, rozsah, intonácia, to všetko vyvoláva údiv. Ak som ho kedysi kvôli frázovaniu prirovnal k Petrovi Lipovi, dnes tento výrok beriem späť a zdôrazňujem, že Andy predstavuje skutočný originál. V základnom nástrojovom vybavení kvarteta konečne figuruje klavír (obsluhuje ho Dano Špiner, spoluhráč Kataríny Koščovej), ktorý som si veľmi dlho želal. Práve on pridáva jednému z vrcholných kúskov Lonely na introvertnej atmosfére.

Po boku Andyho hrá aj vyspelý gitarista Peter "Peci" Uher, ktorý sa v jazze jednoducho našiel. Svedčia o tom nielen jeho brilantné sóla, ale aj veľmi kvalitné riffy. K sólam niet čo dodať, pretože samy o sebe spievajú, natoľko je ich melodika silná. Azda najviac sa to prejavuje v poslednej tutovke Valiant Knight, kde Peci predvádza jeden zo svojich najlepších doterajších výkonov. Parádnu prácu odvádza rytmika v zložení Vilo Stanek (bicie) a Vilo Cicoň (basgitara).

Andy Belej Quartet na BJD 2011

Východ znovu boduje

Veľkú pozornosť si zaslúžia duchaplné anglické texty, aké majú šancu uspieť aj v konkurencii so zahraničnými umelcami (fráza :you can take horse to the water, but you can't make him drink..." hovorí asi za všetko). To isté platí i pre hudbu - keby kapela žila aspoň o 300 km západnejšie, a pod. - ale to už všetci dobre poznáme. Nemôžeme zabudnúť na dôležitých hostí, menovite saxofonistu Mária "Gapa" Garberu (Groovin' Heads), perkusionistu Jožka Zimu (Peter Bič Project) či vokalistku Veroniku Šoltýsovú (Hrdza). Každý z nich platňu oživuje a dokazuje, aké talenty žijú na východe krajiny.

Nahrávke nechýba humor, veď kam inam zaradiť hravú skladbu Čínsky drak, surfujúcu na dravej funky vlne? Kompozične skvelá je True Love, do absolútnej pohody vás naladí Lalala a za zmienku stojí i energický kus There's No One, ktorý na koncertoch kapela kedysi hrala pod pracovným názvom Cinnamon Roll. Za pozoruhodnú vec považujem titulnú Lonely, ktorá je textovo napriek názvu veľmi optimistická a po hudobnej stránke ide o skutočnú perlu.

Suma sumárum, na prvý pokus to vlastne ani nemohlo byť lepšie. Nabudúce by som uvítal viac slovenských textov a zdôraznil technickú zdatnosť hudobníkov v nejakej inštrumentálnej kompozícii, ale to je asi všetko, čo môžem tejto nahrávke vytknúť. Pätica sa vyvíja a hlavne, vydala sa dobrým smerom. Je radosť sledovať jej počínanie, zostáva len dúfať, že ďalšou zastávkou na jej ceste bude ešte kvalitnejší album.

Andy Belej & Quartet - Lonely
(Hev-Het Tune, 2012)

1. True Love
2. Lonely
3. The Maps of Your Skin
4. There's No One
5. Crying
6. La La La
7. Čínsky drak
8. Valiant Knight          

Autor: Marek Danko