Do posledných teplých dní tohto roka som si dobrovoľne pustila chladnú jesennú melanchóliu v podobne nového albumu Kataríny Koščovej Hranica dažďa. Kľúčovým pojmom je tu práve hranica - medzi temnotou a svetlom, smútkom a radosťou, bolesťou a láskou, pričom práve z najsilnejšieho citu pramení emóciami ošľahaná novinka sympatickej Prešovčanky.

Priznám sa, že k novej platni Kataríny Koščovej som pristupovala s veľkými očakávaniami. Môže za to predchádzajúci album Oknom, ktorý absolútne presvedčivo ukázal, ktorý kúsok z pestrej palety hudobného sveta jej svedčí najviac. Potichu som preto dúfala, že na tomto mieste ešte pobudne a nevyrazí v túlavých topánkach naproti experimentom. Ona však zostáva bosá a jej duša je na albume zachytená úplne nahá v krásnych textoch, ktoré sú samostatnou kapitolou tohto albumu.

Sú hudobníci, ktorým posun do neznáma mimoriadne svedčí, no u Katky Koščovej je to dnes už inak. Ten zásadný posun sa totiž v jej prípade odohral dávnejšie - niekde medzi debutom a predchádzajúcou štúdiovkou - a teraz si môže dovoliť zostať hudobne tam, kde už pár rokov pevne stojí. Napokon, ani v živote speváčky sa toho veľa nezmenilo, hoci od ostatného albumu sa jej rodina rozrástla o ďalšie dieťa. Hranica dažďa tak logicky prináša niečo ako voľné pokračovanie spomínaného predchodcu. Neznamená to však stagnáciu - novinka u speváčkiných fanúšikov určite nevyvolá nudu ani pocit zrecyklovaných pesničiek.


Krása v jednoduchosti 

Trinástka nových skladieb je pozvánkou na obsahovo aj hudobne bohatú prechádzku jesennou melanchóliou. Titulná pieseň Hranica dažďa presvedčivo vtiahne poslucháča dnu, do priestoru naplneného nehou, láskou a pokorou. Spojenie klavíra, huslí, violy a violončela pripraví poslucháča na to, čo ho najbližšiu necelú hodinu čaká - poetické texty, hudobný podklad, ktorý sa tvári veľmi nenápadne, a emócie v speváčkinom hlase, ktorý sprevádza albumom, zanechávajúc pocit, že počúvate zhudobnenú zbierku básní.

O tom, že hudobný minimalizmus nahrávky je jej silnou stránkou, presvedčí hneď niekoľko silných momentov. Jemné tóny klavíra v citlivých piesňach Pred potopou a Zůstalo ticho, inštrumentálny úvod piesne Ako mi je namiešaný zo slákov a klarinetu, ktorý je predzvesťou ťaživej atmosféry celej skladby, či zopár nenáročných akordov na akustickej gitare v piesni Súkromná hodina smútku, ktoré sú tak nenápadné, a pritom tak kúzelne vytvárajúce atmosféru, až sa mi pri písaní o nich chvejú prsty. Akordeón a klarinet si k sebe našli cestu v skladbe Milý môj. V piesni Rozfúkané sa to potom takmer všetko mohutne spojí a dokáže, že melódie a jednotlivé aranžmány piesní nie sú len ľahko prehliadnuteľnou kulisou.

Všetko spomenuté v predchádzajúcich riadkoch je výsledkom spolupráce speváčky, skladateľky a textárky s jej dlhoročným súputníkom Danielom Špinerom, ktorý je ako spoluautor uvedený pri všetkých trinástich skladbách a aj tentokrát vzal počas nahrávania albumu okrem klavíra do rúk aj akordeón. Hovoriť o tom, že to medzi nimi muzikantsky skutočne pozoruhodne funguje, by bolo len opakovanie už známych faktov. Najpôsobivejšie vie o tom rozpovedať aktuálna kolekcia piesní. K ich nahrávaniu si Katka a Dano prizvali aj niekoľko hudobných hostí. Peter Tomko nahrával akustickú gitaru a banjo, Peter Katina akordeón, klarinet nahral Adrián Harvan, Martin Jeriga a Kamila Dujavová sa postarali o husle, Šimon Truzska o violu a Jana Ivanecká nahrávala violončelo.



Nežná, bolestná aj priamočiara poetika

Ako som už naznačila, texty si zaslúžia samostatnú zmienku. So slovami vie Katarína Koščová narábať naozaj hodnotne, čo dokázala už na predošlých albumoch, preto som aj v tomto smere pristupovala k albumu s očakávaniami. Síce si v prípade niektorých piesní poľahky dosadíte rýmy aj sami, nenarúša to celkový dojem. Autorka väčšiny textov má pestrú slovnú zásobu, ktorá jej umožňuje aj opakujúce sa témy podať originálne.

Odvážne sa pustila aj do pálčivých tém. "Tak vlastníme kľúče, cesty aj srdcia. A predsa sa všetko jak dom z karát rúca," spieva v piesni Málo, kde upozorňuje na toxickú honbu za majetkom. "Za tými, čo chránia, zostávajú púšte, podrezané hrdlá a stlačené spúšte, jamy plné duší, triaška, to od strachu a po rokoch v ústach olovená pachuť," spieva v emotívnej piesni Čo zostane.

Vo väčšine textov sa venuje partnerskému vzťahu a jeho rôznym etapám. S nadhľadom o tom spieva v piesni Náš príbeh. Skladba Hra naopak hovorí o tom, akí k sebe vieme byť vo vzťahu krutí. Nostalgia sála zo slov piesne Súkromná hodinu smútku. Z týchto kúskov, ale nielen z nich, cítiť zmes bolesti, sklamania, smútku, trápenia, strát a nálezov, no na pozadí toho všetkého je cítiť mnoho lásky, z ktorej pramenia. A preto napriek výraznej melanchólii nemá poslucháč dojem, že sa prepadá do jej tmavých hlbín, z ktorých sa už nevynorí.



Rovnakú emóciu dokázala do piesní vložiť aj Silvia Kaščáková, ktorá je autorkou skvostných textov ku skladbám Ako mi je a Soľná jaskyňa. Jej poetika vo mne vyvoláva priam katarzný zážitok. Speváčka zaradila na albumovú novinku aj texty v českom jazyku. Tie si však tentokrát, na rozdiel od albumu Oknom, kde použila texty Michala Horáčka, napísala sama. S absolútnou ľahkosťou a prirodzenosťou.

Katka Koščová si naďalej razí vlastnú cestu, na ktorej nepotrebuje priazeň hudobných dramaturgov, nesnaží sa na nás hľadieť z titulných stránok a už si ani nespomínam, kedy som ju naposledy videla v televízii. Svoj okruh poslucháčov si získava svojou ľudskosťou, úprimnosťou, skromnosťou a v neposlednom rade talentom. Hranica dažďa je nahrávkou zomknutou, umelecky cennou a nech je akokoľvek intímna, bude jej svedčať kontakt s publikom na koncertoch, ktoré sú Katkinou ďalšou silnou stránkou.

Katarína Koščová a Daniel Špiner - Hranica dažďa
(Slnko Records, 2019)

1. Hranica dažďa
2. Pred potopou
3. Čo zostane
4. Tanči
5. Ako mi je
6. Hra
7. Súkromná hodina smútku
8. Milý môj
9. Soľná jaskyňa
10. Náš príbeh
11. Málo
12. Rozfúkané
13. Zůstalo ticho

Vypočujte si album Hranica dažďa na Deezeri:




Autorka: Miroslava Rabčanová
Foto: Vlastimil Slávik

Súvisiaci interpreti: Katarína Koščová