Spájanie protichodných žánrov si vyžaduje nápaditosť, cit a skúsenosti. Katarína Máliková je pomerne mladá, no jej Pustvopol predstavuje vyzretý a rafinovaný debut, kde si jazz, folklór, vážna hudba a elektronika podávajú ruky bez vážnejších nedostatkov. Slovensko v nej získava veľkú nádej, zveľaďujúcu tradičnú i alternatívnu kultúru.
"Ukazovalo sa mi to celé postupne, až som jedného dňa pochopila, že to bude iné, než sa plánovalo, a zájde to ďalej, než sme očakávali," hovorí Katarína Máliková, vyštudovaná komponistka klasiky. Album je silne ovplynený špecifickým rázom kraja, z ktorého pochádza. "Trochu temný a tvrdý, podobne ako stredne chladné podnebie, v ktorom je posadený. Rozprávka však naďalej ostáva, mení sa iba jej charakter a prehlbuje sa jej tajomnosť." Hoci sa CD malo pôvodne volať inak, dnes si ho už bez čarovného názvu chotára obce Telgárt a zároveň obradnej ľudovej piesne nevieme predstaviť.
Typický folklór rozoznáte podľa vokálov a textov
Šesť skladieb vzniklo prepracovaním ľudových piesní, ľahko rozpoznateľných na základe svojrázneho nárečia alebo tradičných (zborových) vokálov. Reprezentatívnym je Pustvopol, ktorého prvá časť je prevzatá z 22-ročnej kazety FS Telgárt so surovým zvukom. Prelínajúce sa ženské vokály spôsobujú zimomriavky svojou autentickosťou a naliehavým výrazom, slovo však dostáva i neortodoxný aranžérsky prístup. Ten spočíva v pulzovaní elektronických beatov a "nezúčastnených" klávesových tónov, ktoré sa tu vyskytli akoby náhodou.
Podobný opar sa drží i nad Bulo bi nam bulo ("polomských horárov treba biť kyjakom"), kde si to sláčiky režú skôr v duchu súčasnej vážnej hudby a prekvapivý zlom v srdci skladby dokáže poslucháča zhypnotizovať na dlhú chvíľu. Oveľa melodickejšie veci (flauta s prižmúrením oka pripomína Páslo dievča pávy) sa dejú v Kolo nás, aranžmány pôsobia uvoľnenejšie a Katka, ktorá je sama okrem spevu na platni zodpovedná za klávesy, syntetizátory, píšťalku, tamburínu a triangel, smeruje kapelu v ústrety príjemným pocitom.
V porovnaní s originálom neprekvapuje ani detská Dínom, dánom, ozvláštnením sú rokokovo sfarbené vokály, tváriace sa roztopašne. V baladicky ladenej ("keď sa ty chceš vydávati, musíš brata otráviti") piesni Jedna sestra smutnú atmosféru zvýrazňuje pochodový rytmus bicích a syntetizátorové zvuky. Bonus Ej, už som prešiov je jedinou výnimkou, v ktorej znie mužský spev, zdupľovaný viachlasom, sprevádzaný iba decentnými sláčikmi a klavírom. Je zrejmé, že Málikovej sa s gráciou darí zaodieť známe veci do podmanivých, moderne znejúcich aranžmánov hneď na prvý pokus, čo dokazuje jej fantáziu a nadanie.
Zhudobnená éterická snivosť 21. storočia
Zvyšných osem skladieb je autorských, z ktorých iba jedna využíva fragment z ľudovej hudby (záverečná A to je to posledné, ktorú uzatvárajú slová titulnej piesne). Až v nich sa k slovu výraznejšie dostáva zvláštne sfarbený Katkin spev. Hneď v Zrána si človek znovu uvedomí, akými krásnymi výrazovými prostriedkami disponuje náš jazyk, len ich stačí vytiahnuť zo zaprášených slovníkov a zmysluplne pospájať. Hľadať inšpiráciu sa oplatí aj v starých príbehoch. "Keď človek začne skúmať horehronský folklór a atmosféry, dostane sa od ľúbivej rozprávky aj k morbídnym baladám a hororovým, mýtickým postavám, akou je napríklad aj Švantnerova Nevesta hôľ, či On."
Speváčka sa drží v jemnom rozpoložení prakticky všade a ako nedostižná víla vábi poslucháča hlbšie do lesov. Nevesta hôľ a Popol augusta idú spletitou jazzovou cestou, na ktorej i klavír môže pôsobiť strašidelne a ľahké nohy rytmiky sa mihotajú tak, že je náročné postrehnúť ich presný smer. Zásluhu na tom má Ozo Guttler (Korben Dallas, Tu v dome) na bicích, ktorému znamenite kontruje Jano Tomek (basová gitara), v neposlednom rade je potrebné zmieniť klavírnu hru Klaudie Kosmeľovej a spestrujúco pôsobí i pozauna hosťujúceho Jakuba Laca.
Cudzie svetlo má skôr pokojne šansónový (art pop?) charakter, Dvanásty január má väčšie ambície aj rozlet, v ktorom husličky pripomínajú Vivaldiho Štyri ročné obdobia (hrajú Andrej Turčin a Žaneta Mariňáková). Nová krajina sa drží viac pri zemi (Ondrej Druga robí s akordeónom divy) a hoci ide o najdlhšiu skladbu, vsádza skôr na repetíciou umocnenú atmosféru než na variabilitu. Tá sa ukazuje až v najkreatívnejšom epose Krehká láva - syntetizátorový úvod evokuje jeden motív z Perinbaby, druhá časť parádne stíchne a vo finále sa skladba art-rockovo odviaže. Ako v jedinej piesni tu znie gitara (René Bošeľa) a reminiscencie na Jethro Tull ožívajú nielen vďaka výstavnej flaute Kataríny Turčinovej.
Eklektická platňa etabluje mladú autorku ako kreatívnu, samobytnú hudobníčku, ktorá na Slovensku spôsobí ešte nejeden vietor. Jej tvorba je magicky podmanivá, textovo jedinečná, schopná namaľovať v mysli veľa obrazov. Čerpá nielen z folklóru, nájdete v nej aj pokojný jazz, strhujúcu vážnu hudbu a snivú elektroniku. Ak nepôjde o jednorazovú záležitosť, má Katka vďaka popularite world music šancu urobiť si meno aj v zahraničí. Posúďte sami, či je titul najlepší slovenský debut roka pre Pustvopol nadnesený alebo skutočný.
Katarína Máliková: Pustvopol
(Slnko Records, 2016)
1. Pustvopol
2. Zrána
3. Bulo bi nam bulo
4. Kolo nás
5. Dínom, dánom
6. Cudzie svetlo
7. Jedna sestra
8. Nevesta hôľ
9. Popol augusta
10. Dvanásty január
11. Krehká láva
12. Nová krajina
13. A to je to posledné
14. Ej, už som prešiov
Vypočujte si celý album na Deezeri:
Katarínu Málikovú a jej Ansámbel si môžete vypočuť naživo na krste albumu, ktorý sa uskutoční 10. decembra v A4 - priestore súčasnej kultúry v Bratislave. Lístky sú v predaji v sieti Predpredaj.sk.
Autor: Marek Danko
Foto: Barbora Vaculová
