Bratislavský Ateliér Babylon bol v nedeľu 28. mája dejiskom koncertu jednej z najvýraznejších slovenských umelkýň, herečky a speváčky Szidi Tobias. Bol to výnimočný večer z viacerých dôvodov. Jednak pripadol presne na deň jej 50. narodenín, a zároveň na ňom uviedla do života nový album Sedmoláska. Krstila sa aj kniha s textami jej zosnulého manžela Petra Lipovského.
V piesni musí byť túžba vzlietnuť či padnúť na kolená
Album oficálne vychádza v piatok 2. júna vo vydavateľstve Pavian Records, o mesiac neskôr je pripravená distribúcia titulu na vinylových nosičoch a v limitovanej edícii vychádza v knižnej podobe exkluzívne aj súbor všetkých piesňových textov Petra Lipovského Pre Teba, láska moja. Sedmoláska obsahuje celkom 24 piesní, ktoré predstavujú speváčkine "the best of" v koncertných verziách a novej uchu lahodiacej inštrumentácii. Všetky piesne pochádzajú z autorskej dielne Milan Vyskočáni (hudba) a Peter Lipovský (texty), jedinú výnimku tvorí hit Na hotelu v Olomouci autorskej dvojice Petr Hapka a Michal Horáček.
"Pieseň je dobrá, keď je v nej pravdivý pocit, neha, krásna metafora, príbeh. Obraz, ktorý si viem vizualizovať. V piesni musí byť túžba vzlietnuť či padnúť na kolená. Keď sa podarí, som šťastná," hovorí Szidi Tobias a k poetickému názvu albumu dodáva: "Sedem je symbol. Symbol pochádza z gréckeho symbállein, čo znamená spájať dohromady... Sedmoláska je siedme nebo, ako sedem dní v týždni, ako sedem pečatí... Sedem je silné číslo a láska je to, na čom záleží. Sedmoláska je symbol toho, že láska pokračuje, že sa ráta na viackrát, že s ňou môžeme počítať."
Z albumu už na prvé počutie dýchne na poslucháča celková pohoda a skvelá súhra jednotlivých muzikantov, rovnako však aj živelná radosť a energia ich živých vystúpení. Kapela na CD aj na koncertoch hrá v stabilnom zložení Szidi Tobias (spev), Milan Vyskočáni (akustická gitara, klavír), Marcel Buntaj (bicie nástroje), Martin Gašpar (kontrabas), Andrej Gal (violončelo), Richard Šimurka (tenorsaxofón, flauty) a Viliam Majer (akordeón). O zohratosti kapely svedčí aj extrémne krátky čas vzniku nahrávky - hudobníkom stačili dva dni v štúdiu Cobrasound Martina Čemu. Ten sa zhostil aj mixáže, masteringu a zvukovej réžie nahrávky. Pod vizuálnu stránku CD sa podpísal skúsený grafický dizajnér Dodo Dobrík. Uvoľnenú atmosféru nahrávania, aká vládne aj na koncertoch, približuje nový videoklip k piesni Tvrdohlavá.
Stand-up humoristka Szidi a jej stredoeurópsky šansón
(reportáž z koncertu v Bratislave, autor: Tomáš Garai)
Koncert spojený s krstom novinky začal poďakovaním speváčky svojim muzikantom. Toto gesto odkrylo osobné a osobnostné vzťahy - svedčilo o pohodovej kapelnej mikroklíme, ktorú pri koncerte skupina hudobníkov aj predviedla. Medzi ostatnými umelkyňa vyzdvihla napríklad violončelistu Andreja Gala, za to, že jej zaobstaráva čerstvý včelí med, alebo bubeníka Marcela Buntaja za jeho úsmevné filozofické úvahy.
Bol to veľmi dynamický koncert a niesol sa vo veselej, miestami až kabaretnej atmosfére. Szidi robila medzi jednotlivými skladbami krátke "stand-upové" bloky, v ktorých zdieľala s obecenstvom vopred pripravené vtipy. Tie mali v podaní skvelej herečky u publika nemalý úspech. Najväčší asi zožal ten, ktorý predviedla s autentickým východniarskym dialektom (pochádza z mestečka Kráľovský Chlmec na juhovýchodnom Slovensku).
Taktiež nikdy netajila svoj maďarský pôvod, na koncerte si dokonca v maďarskej slovenčine zaspievala skladbu Hát, to je taký. Schopnosť speváčky robiť si zábavu zo seba je veľmi sympatická a nesilená. Jej prejav sa zdal miestami roztržitý, keď napríklad kapelu zastavila uprostred skladby s tým, že zabudla celú strofu. Na druhej strane bol však aj veľmi profesionálny a ani na chvíľočku jej z rúk nevypadla uzda.
Zdroj: Tomáš GaraiNiektorých hudobníkov som už spomenul, ale "šéfkuchár" Szidiinej tvorby spomenutý ešte nebol. Ide o Milana Vyskočániho, ktorý zložil hudbu k jej piesňam. Na koncerte striedal gitaru s klávesami a to, že je doma medzi piatimi čiarami, nepreukázal nejakým virtuóznym autofellatio, ale skvelým aranžmánom jednotlivých skladieb, ktoré zneli v podaní skvelo zohratej zostavy veľmi vyvážene. Hudobníci hrali s pokorou iba toľko tónov, koľko bolo treba a ich šikovnosť reflektoval iba občasný ligot melodických vyhrávok preexponovaných miestami do harmónií, resp. stoptimeové škáry, ktoré boli sakra presné. Za rytmický základ zodpovedal už spomínaný filozof Buntaj, ktorý hral na bicie najmä metličkami. Miestami, kde si to skladba vyžiadala aj holými rukami. V jednej piesni sa dokonca ujal úlohy békajúcej ovce niekde na salaši. Skrátka, hudobník do voza aj do koča.
Mne osobne sa veľmi páčili spodné frekvencie, ktoré duneli pod prstami kontrabasistu Martina Gašpara (podľa speváčky je jeho hlas tiež podobne dunivý). S Buntajom tu nevystupovali po prvý raz, čo bolo počuť. Hrali spolu napríklad v kapele Petra Lipu, s Andrejom Šebanom v ASH Bande, či s Jurajom Tatárom v projekte Bukake Jazz Trio (resp. BKK trio). Formáciu po melodickej stránke dopĺňali Viliam Majer na akordeóne a Richard Šimurka, ktorý striedal tenorsaxofón a flautu. Hudobná stránka koncertu bola veľmi rozmanitá a zapadala do šablóny šansónu, ktorá však úplne ani neexistuje, resp. netkvie v nejakých hudobných formách, ale v akejsi myšlienke, ktorá môže byť vyjadrená žánrovo veľmi rozmanito. Nie je zakázané použiť ani folklórne prvky či už slovenskej, maďarskej, rómskej alebo židovskej klezmerovej hudby. Toto sú elementy, ktoré z hudby Szidi Tobias robia unikátny stredoeurópsky šansón.
V druhej polovici koncertu prebehol krst nového nosiča a súbežne aj in memoriam vydanej knihy textov Petra Lipovského, ktorý bol nielen autorom slov v speváčkiných skladbách, ale v neposlednom rade aj jej manželom. Texty sú plné metafor a umeleckých referencií, ktoré zneli zo speváčkiných úst veľmi hodnoverne, niekedy, možno so súhrou vedomia tejto tragickej súvislosti až prorocky. Novinky krstili speváčkini synovia Jonáš a Krištof.
Či už sa bavíme o úlohe smutného klauna alebo veselého tragéda, šansón bude vždy akýmsi rozpolteným mátaním v kontrastných polohách komédie a tragédie. A myslím si, že Szidi je v tomto geniálna. Spieva o bolestiach, citových ranách, či tragédiách, ktorými život nešetrí nikoho a nešetril ani ju. Všetko to ale podáva s úsmevom na tvári a s ľahkosťou, veď humor by mal byť odľahčením našich každodenných problémov. Určite však nie ich odtláčaním alebo zbagatelizovaním. Skôr určitou odvahou pozrieť sa problémom do očí. A táto odvaha posilňuje charakter, ktorý v spojení s ľudskosťou, prirodzenou charizmou a jedinečnou farbou hlasu vytvárajú zo Szidi Tobias unikátnu umelkyňu.
Biografia
Szidi Tobias sa narodila 28. mája 1967 v meste Kráľovský Chlmec v okrese Trebišov ako Sidónia Tobiášová. Vyštudovala herectvo na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Už počas štúdia hosťovala na doskách Činohry Slovenského národného divadla (SND). Neskôr sa jej domovskou scénou stalo bratislavské Divadlo Astorka Korzo '90, kde hrala napríklad v inscenácii hry Rudolfa Slobodu Armagedon na Grbe, v komédii Carla Goldoniho Sluha dvoch pánov, v dramatizácii románu Fjodora Michajloviča Dostojevského Zločin a trest, pod názvom Vražda sekerou v svätom Peterburgu, v dráme Alexandra Nikolajeviča Ostrovského Les, v hre Jeana-Paula Daumasa Cintorín slonov a v ďalších.
Za herecký výkon v televíznom filme Pod hladinou (2001) získala prémiu Literárneho fondu a za stvárnenie hlavnej postavy Evy v televíznom filme Petra Krištúfka Dlhá krátka noc (2003) získala na festivale Art Film 2004 v Trenčianskych Tepliciach ocenenie Igric. Ďalej sme ju mohli vidieť vo filmoch Anjel milosrdenstva (1993), Díky za každé nové ráno (1994), Marhuľový ostrov (2011), či Rukojemník (2014). Televízni diváci ju môžu poznať aj zo seriálu Tajné životy.
Počiatky jej speváckej kariéry siahajú do roku 1993, kedy mal premiéru film Dušana Rapoša Fontána pre Zuzanu 2. Na jeho soundtracku sa nachádza aj pieseň v jej podaní Chlap z kríža. Časom sa pesnička stala kultovou, no napriek tomu prvý album Szidi Tobias vyšiel až v roku 2001 a volal sa Divý mak. O dva roky neskôr vyšiel jej ďalší album Punto Fijo, čo v preklade znamená pupok sveta, a v roku 2008 album Pod obojím. Za svoj posledný radový album Jolanka (2014) získala v roku 2015 ocenenie Krištáľové krídlo v kategórii "rock pop jazz". Nový výberový album Sedmoláska uzatvára obdivuhodnú kolekciu platní s textami jej manžela Petra Lipovského, ktorý zomrel v júni 2015.
Text: Beáta Rožárová/Pavian Records (o albume), Tomáš Garai - Hudba.sk (o koncerte), TASR (biografia)
Foto: Pavla Hodková (archív speváčky)
