Reč je o pondelkovom dvojkoncerte, ktorý sa v rámci šiesteho ročníka World Music Festivalu Bratislava uskutočnil v Štúdiu č. 2 Slovenského rozhlasu. Večer rozdelený na časovo takmer identické polovice patril nielen jednej z najznámejších slovenských world music speváčok Zuzane Mojžišovej, ale aj inštrumentálnemu septetu Solamente naturali.

Pri obmedzení koncertov na polovičné obsadenie kapacity hľadiska sa počet divákov odhaduje relatívne ťažko, ale myslím, že môžeme hovoriť o vypredanom koncerte. Krátko po ôsmej sa za potlesku publika pri mikrofóne objavila Zuzana Mojžišová, ktorá sa v stručnom úvode predstavila a avizovala, že jej repertoár z posledného albumu Puščaňa (2019) bude obohatený aj o zopár starších a dokonca ešte len pripravovaných pesničiek. 

Postupne sa k nej na pódium pridali zvučné mená slovenskej interpretačnej tvorby, konkrétne klavirista Miki Skuta, huslista Stano Palúch, a nakoniec aj Rastislav Andris, ktorý zahral na fujare, píšťalkách či drumbli. Označenie etno, resp. world music sa globálne používa už od druhej polovice 20. storočia a označuje hudbu s folklórnymi či lokálnymi prvkami (resp. vychádzajúcu z ľudových tradícií rôznych národov sveta), často však obohatenú aj o nové, atypické, či populárne aranžmány.

Meditatívne ale málo magické

Koncert Zuzany Mojžišovej ponúkol prierez viacerými regiónmi Slovenska (Podpoľanie, Kysuce, atď.) a vynikajúce výkony muzikantov - v prípade Mikiho Skutu až virtuózne - no oproti spomínanej nahrávke s množstvom hudobníkov a prepracovanou rytmikou išlo o značne ochudobnené verzie skladieb a v niektorých momentoch som mal pocit, že sa mi počas vystúpenia dojem z jednotlivých pesničiek zlieva do jedného.

Samozrejme, na dosiahnutie košatosti a viacrozmernosti zvuku nie je potrebné zaplniť pódium dvadsiatimi hudobníkmi. Pri používaní elektronických podkladov to vonkoncom nie je potrebné. Uvedomil som si však, že absencia rytmickej sekcie, ktorá by súčasné aranžmány podčiarkla, mi veľmi chýbala. Hudba bola častokrát groovy a zároveň meditatívna, k čomu veľkou mierou prispeli hlavne momenty súznenia huslí a dychových nástrojov, ale na vyvolanie pocitu mágie, ktorou world music častokrát opantá, to žiaľ nestačilo.

Na albume Puščaňa tiež okrem spevu hlavnej protagonistky znejú hlasy ďalších šiestich vokalistiek, tu si však musela vystačiť sama a pre mňa osobne to nemalo až takú silu, ako som očakával. Samozrejme, s týmito limitmi sa pri komornejšej verzii projektu ráta, preto to nemyslím obzvlášť kriticky. Objektívne treba povedať, že jej prejav je čistý, krásne zvláda výšky, intonáciu a má celú potrebnú interpretačnú výbavu, no subjektívne sa mi jej hlas sám o sebe nezdal dostatočne zaujímavý, aby u mňa vyvolal silnejší zážitok.

Je to samozrejme silno individuálny dojem, napokon, aj reakcie publika napovedali niečomu inému - Zuzana Mojžišová s kapelou zožali naozaj veľmi pekné ovácie a poslucháči sa dočkali aj jedného prídavku. K albumu Puščaňa sa budem určite ešte vracať a možno po návšteve koncertu s väčšou zostavou svoj názor prehodnotím. 

Večer prekvapení, keď barok nenudí

Paradoxom je, že pred príchodom na koncert som mal mierne poslucháčske obavy skôr v súvislosti s druhou časťou večera. Tie sa však vôbec nenaplnili. Sedemčlenné teleso Solamente naturali s umeleckým vedúcim Milošom Valentom v rámci programu nazvaného Musica Globus zahralo cyklus barokových skladieb rozdelených do piatich tematických okruhov a bolo to teda "něco". Namiesto nudného pocitu z "cinkajúceho čembala" sa jednalo o energicky a temperamentne poňaté skladby prevažne z obdobia prvej polovice 18. storočia.

Muzikanti navyše neboli statickí, ale hudbu fyzicky prežívali, čo bolo z hľadiska pódiového dojmu veľmi príjemné a osviežujúce. Solamente naturali ukázali, že čisto inštrumentálna hudba, ktorá vznikla pred stáročiami, nie je žiadna intelektuálna nuda. Naopak, bola určená predovšetkým na zábavu a funguje to dokonale aj v 21. storočí.

Skladby z bohatého repertoára oceňovaného súboru sú veľmi dobre vystavané, nenudia dĺžkou, nechýbali viaceré sóla tých menej všedných nástrojov (cimbal, čembalo) a v istých momentoch boli až strhujúce. Zohratosť Solamente naturali je naozaj citeľná a ich koncert je skutočne unikátnym zážitkom. Ak budete mať v nadchádzajúcej dobe príležitosť vypočuť si ich naživo, nemajte žiadne predsudky a budete veľmi milo prekvapení. 

Záverom by som ešte rád upozornil na dôležitú vec. Tých, ktorí sa koncertu fyzicky zúčastniť nemohli, azda poteší informácia, že oba koncerty boli nahrávané a odznejú na rádiu Devín.

Tracklist koncertu Zuzany Mojžišovej:

1. Zabili Jaňíka
2. Borovička
3. Žítečko
4. Choďila 
5. Mariška
6. Kmotrička
7. Nebraňte
8. Tam ma , bože
9.  Piurko

Tracklist koncertu Solamente naturali:

"POLSKY"

Hanac I,II,III
Polonaise in D
Tanec D-90
Tanec G-10
Polonesie
Tanec G-11
 Vivement

"MONARCHY"
Saltuc Hungaricus I.
Verbung per il Violino
Verbung č. 33
3 tance
Tanec B-14

"ORIENTALKY"

Tanec C-60, C-105
Bolersko č. 277
Les Turcs

"WESTY"
Les Moscovites
L’Esperance de Mississipi
A new hornpipe
Scotch humour
Hungaricus č. 20

"KURUCZKY"
Tanec c. 293
Len Janissaires
Nota Kurucz I, II
Žela trowke

Autor: Michal Húska
Foto: Jarmila Vlčková