Ak ste si chceli okoreniť posledný aprílový víkend hudbou a nebojíte sa exoticky znejúcich korenín, vybrať sa na jarné džezáky bolo dobrou voľbou. Ja som tak urobil a takto strávený čas som vôbec neoľutoval. Aj keď je táto akcia iba skromnejším "odvarom" svojho jesenného (pra)rodiča, o silné hudobné zážitky nebola núdza.
Husle po prvej skladbe vystriedal klavír a množstvo efektov. Prvé skladby odzneli v anglickom jazyku, čo mi spočiatku nejako nehralo. Hudba mi miestami pripomínala Avishaia Cohena, ktorého tvorba mi tiež nejde dokopy s angličtinou. Folklórne motívy bez autentického jazyka vedia znieť čudne. Netrvalo však dlho a z úst tejto pobaltskej dievčiny vypadla aj prvá slovenská veta: "Sme veľmi radi, že sme tu." A nebola vôbec posledná. V slovenčine odznelo napríklad aj príslovie: "Kto chce s vlkmi žiť, musí s vlkmi vyť." Potom sa ozvala očakávaná estónčina, ktorá znie v skladbách príjemne, samá samohláska.
Po pár skladbách začala byť atmosféra koncertu čoraz odviazanejšia a stále viac som chápal Kadriin popis z London Jazz News z roku 2016, kde ju predstavili ako prvotriednu, radostne uletenú zabávačku so skvelým hlasom. Jej predstavenie bolo popreplietané prirodzeným humorom. Stačí spomenúť pesničku o odvykaní od čokolády, ktoré sa deň čo deň odďaľuje. Atmosféru dotvárali rôzne výrazové prvky, napríklad vzdychy ako perkusívny nástroj, jazzový scat, už spomínané efekty na spev a časté využívanie loopových slučiek, ktoré rozšírili dvojčlennú kapelu o niekoľko imaginárnych členov. Mimochodom, na kontrabase a basgitare hral Mihkel Mälgand.
Zdroj: Ivan KelementKadri Voorand a Mihkel MälgandThe OZ Experience - nová kapela s veľkým srdcom
Po tomto veľmi impulzívnom koncerte nasledoval najostrieľanejší hudobník večera Omar Hakim so svojou manželkou Rachel Z. Ich aktuálny projekt s názvom The OZ Experience vznikol z hudobnej skupiny The Trio of OZ. "Je to úplne nová kapela. Snažíme sa miešať jazyk jazzu s rockom, funkom. Predošlý projekt bol viac akusticky jazzový. Bol tam iba klavír. Bolo to intímnejšie. Ale povedal som Rachel, že to potrebujeme nejako oživiť, musíme urobiť niečo tvrdšie, rozšíriť kapelu," povedal mi v krátkom rozhovore Omar, ktorý si hru v rozšírenej formácii s basgitaristom Linley Martheom a flamencovým gitaristom Louisom Winsbergom zjavne užíval.
Mimochodom na Winsbergovi sa mi páčili jeho slnečné okuliare, ktoré akoby vypadli z nejakého post-apokalypticky ladeného filmu. Louis ich nosil len počas skladieb. Mohla by tu vzlietnuť aj konšpiračná teória, že v nich sídli jeho gitarová virtuozita, ale tú by veľmi rýchlo popreli videá z Youtube, v ktorých hrá zjavne aj bez nich pomerne obratne.
Koncert mal poriadny groove aj napriek tomu, že Rachel mala zlomenú ruku. Omar bol v strede pódia ako obrovské srdce, ktoré pumpuje krv do ostatných častí kapely. Zvuk bol experimentálny hlavne zo strany gitary. Veľké využitie mal gitarový syntetizátor a miesto si tu našiel napríklad aj vokóder. Málokedy sa stalo, že gitara znela ako gitara, čo mi miestami trochu prekážalo, ale vždy ma uchlácholil pohľad na skvelé hudobnícke výkony.
"Myslím si že hrať naživo je dôležité, aby si mal referenčný bod. Keď si stále v štúdiu, strácaš spojenie s publikom. Keď vyjdeš na pódium a hráš pre ľudí, dostaneš spätnú väzbu," priznal Omar a ozrejmil tiež, že veľká časť hudby, ktorú odohrali, je nová, teda nebola nahratá v štúdiu. "Veľa džemujeme. Skladba, ktorou sme otvorili koncert bola celá improvizovaná," poznamenal. Okrem vlastných kompozícií a improvizovaných pasáží potešili The Oz Experience aj milovníkov tvrdších žánrov a to skladbou These Days od Foo Fighters. Toto bol ich posledný koncert v rámci turné. Teraz čaká kapelu odpočinok a následne sa presunie do štúdia.
Zdroj: Ivan KelementOmar Hakim s The OZ ExperienceEster Rada a jej originálny hudobný koktejl
"Nasleduje dáma, ktorá už na Slovensku bola. Spievala na Pohode, ale nielen tam, spievala po celom svete. Jej meno je čím ďalej tým viac zaujímavé a dostáva sa na zaujímavejšie pódiá a podujatia." Týmito slovami privítal Peter Lipa poslednú protagonistku večera, ktorou bola Ester Rada. Mladá speváčka a herečka debutovala pred piatimi rokmi a jej prvý hit Life Happens mal úspech v hitparáde MTV či VH1. Ona, ako aj ostatní členovia kapely, pochádzajú z Izraela. Tento fakt sa odzrkadľuje aj v ich hudbe. Okrem orientálnych, klezmerových, a afrických motívov (Esterina rodina má etiópske korene) im nie sú cudzie ani vplyvy klasického jazzového sveta, najmä afroamerických speváčok Niny Simone alebo Elly Fitzgerald.
Nenájdete tu však žiadne samohrajkové Autumn leaves. Skladby majú prepracované moderné aranžmány s efektívne využitou dychovou sekciou a neskutočnou energiou. Centrálnou postavou je nepopierateľne charizmatická speváčka, ktorá ukázala, že okrem spevu jej ide aj rapovanie, tancovanie, skákanie či roztlieskavanie publika. Kapela prekvapila napríklad remakeom známej skladby od Niny Simone Feeling Good, ktorú hudobne prekombinovali k nepoznaniu. V takomto šate som posolstvu pesničky aj uveril a myslím si, že okrem Ester sa našlo ešte zopár stoviek ľudí, ktorí sa v tej chvíli v Ateliéri Babylon cítili dobre.
Jarné Bratislavské jazzové dni poskytujú priestor skôr mladým talentom, a experimentálnejšej hudbe. Ale o tom jar určite je, a o tom je aj jazz, ktorý sa na celom svete čoraz viac spája na jednej strane s elektronickou hudbou a na druhej strane s hudbou tradicionálnou. Toto nabaľovanie z oboch strán dáva jazzu nové dimenzie, ktoré mladí umelci cítia a ich potenciál naplno využívajú. Som rád, že si na Slovensku udržiavame dvakrát do roka takýto sviatok jazzu. A dodatočne by som tomuto žánru zablahoželal aj k Medzinárodnému dňu jazzu, za ktorý UNESCO vyhlásilo na posledný aprílový deň. Tešíme sa na jeseň.
Autor: Tomáš Garai
Foto: Ivan Kelement
