S novým materiálom po jedenástich rokoch sa na koncertné pódiá vrátil košický Kolowrat. Svoje mikroturné, počas ktorého kapela predstavila hlavne svoj najnovší počin, EP Kristal, započala v bratislavskej "veľrybe" na Dunaji.
Lepší priestor si Kolowrat ani nemohli vybrať. Aj ich hudba je totiž trošku z hudobného "podpalubia", a zároveň to bol práve priestor Pink Whale, kde pred rokom premiérovo odohrali jednu zo skladieb nového EP, Všetky tvoje kroky sú proti, vtedy ešte v skromnej duo zostave. Kristal obsahuje päť skladieb a kapela je s jeho vizuálnou propagáciou nezvyčajne činorodá, nakoľko videoklip ponúkla až k dvom z nich. 26 minút čistého času je však na koncert samozrejme málo, a tak počas neho odzneli aj známe staršie skladby ako Vrany na vracajú, Moja izba, Mikádo, Strach, Ja a slečna Ts, Niky už vie alebo Zámok v porceláne.
Zdroj: Ondrej Koščík
Predskakovala Tante Elze, ktorá rovnako ako Košičania vydáva na labeli Slnko Records. Zároveň rovnako ako oni predstavovala (nekrstila), svoju novotinu, osempesničkovú nahrávku Ódy.
Peter Bálik v Denníku N napísal, že patrí medzi mladé slovenské pesničkárky, ako sú Katarzia, Katarína Máliková, Ivana Mer či Sisa Fehér. Ide však najmä o vekovú "príbuznosť", inak každá z nich ide svojou vlastnou hudobnou cestou. Platí to aj pre Tante Elze, ktorej introspektívne pesničky postavené na jemnej elektronike dokážu pohltiť svojou atmosférou aj textami. Z hudobného hľadiska by ale pesničkám určite prospelo pódiové spojenie s ďalším/i hudobníkom/mi.
Pre daný večer to však bola vhodne zvolená kombinácia vystupujúcich, ktoré prinieslo generačný aj zvukový (elektronický sólo projekt vs. rocková kapela) kontrast. Kolowrat má stabilnú a oddanú fanúšikovskú základňu a rovnakí sú aj oni. Ponúkajú, aj napriek silným a neveselým textom, pódiovú blízkosť a pocit objatia či domáckosti. Dalo by sa povedať, že sú až príliš milí na to, ako režú do živého. Ich zadumané, ale pritom priame texty sú bezčasé – môžu patriť hocijakému dospelému obdobiu života a rozhodne stoja za vypočutie, nakoľko ponúkajú reflexiu životov nejedného z nás.
Zdroj: Ondrej Koščík
Zostava v zložení Rasťo Rusnák (spev), Janko Horňák (gitara) a Zuzka Ďurčeková (bicie) je koncertné nóvum, kapela zvykla dlhé roky hrať v pätici. Hrať v menšom počte rozhodne nie je zlé, dokonca to pôsobilo milo, keďže kapela si sama na tento formát ešte len zvyká. Spevák Rasťo sa v občasných príhovoroch k publiku dostal aj k úvahe, že najprv boli rock'n'roll, potom folk (obdobie Kolowratu ako dua bez bicích, zadokumentované albumom Bichrom, 2021) a teraz by sa zase chceli vrátiť k rocku.
Nie je to najľahšia hudba na počúvanie, a tým nenarážam len na texty, ale aj na spevákov hlasový prejav. Nemusí totiž sadnúť každému. Ja osobne tomu dávam nálepku "disidentský rock", výhodou týchto piesní je, že si ich môže zaspievať každý. Otázne je, či budú znieť tak ako Rasťov prejav, ktorý je naozaj špecifický. Aj kvôli hudobnej podobnosti nie je mimo porovnanie so Živými kvetmi.
Samotný koncert bol úprimným predstavením toho, čo kapela a jej členovia žijú v súčasnosti, a ich pozitívny prejav sa plynulo preniesol aj na publikum. Podčiarkol to aj moment, keď spevák s gitaristom zahrali dve skladby bez bicích – Zuzka len zostúpila z pódia a na kraji hľadiska medzi fanúšikmi oduševnene a s veľkým úsmevom tancovala a spievala texty. Ďalšia milá situácia nastala o bezprostredne po skončení koncertu, keď Rasťo po poďakovaní publiku povedal: "Ako veľkí machri by sme mali ísť do šatne, ale my pôjdeme smerom k vám." A po krátkom zamyslení dodal: "No ale keďže cédečká z merchu sú v šatni, tak predsa len pôjdeme najprv tam."
Kolowrat môžete v najbližších dňoch vidieť ešte v Prešove (6.12.) a v Košiciach (7.12.).
Zdroj: Ondrej Koščík
Autor: Michal Húska
Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2024" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
