Intenzívne emócie sú poznávacou značkou vydavateľstva Weltschmerzen, ktoré od roku 2019 zastrešuje projekty z odvážnejšieho spektra domácej hudobnej scény. Showcaseový večer vydavateľstva 2. apríla v bratislavskej Fuge vystihol rozpätie "emočne vyhrotenej, ľudsky prepojenej a zvukovo vyhranenej" súčasnej produkcie, na ktorú sa podľa vlastných slov značka zameriava.
Weltschmerzenskú zostavu Boris Vitázek, Tittingur, Tomáš Prištiak, András Cséfalvay a Zaffer 9 navyše v programe korunovala prestížna hostka Puce Mary. Hudobníčka, ktorá zosobňuje neortodoxnú, súčasnú podobu noisovej hudby, má za sebou množstvo spoluprác aj sólových releasov pod hlavičkou labelov ako Posh Isolation či PAN a jej sústredene sebaistá bratislavská premiéra ideálne doplnila vystúpenia domácich mien.
Zdroj: Šimon LuptákKoncentrovane hlučná
Hudobná produkcia Frederikke Hoffmeier alias Puce Mary totiž hladko prechádza zo subtílnych polôh do monumentálnych vĺn, od meditatívnych polôh až k dunivému rozkladu. Noise v jej podaní nestráca nič zo svojej pohlcujúcej sily, dopadá na poslucháčstvo s primeranou ťarchou a intenzitou. Zároveň však je táto surová energia pôsobivá aj akosi introvertne, intímne.
Ak sú jej živé vystúpenia najčastejšie opisované ako výnimočne intenzívne, viscerálne a strhujúco živelné, je to do veľkej miery pre to, s akou koncentrovanou ľahkosťou nadväzuje emočné prepojenie s publikom. Dunivé tóny znepokojivo rozvibrujú naše hrudné koše, ale hudobníčka s napätím pracuje omnoho sofistikovanejšie. Presne v duchu ambícií malého, no o to zaujímavejšieho slovenského vydavateľstva prepája komplexné, drsné zvuky a romanticky hlboké pocity.
Zdroj: Šimon LuptákTraja kamaráti a melanchólia
Prehliadka umelcov z labelu Weltschmerzen tiež ponúka pestré zvukové spektrum – od hravo temného witch house Zaffer 9, ktorých debutové EP MILK vyšlo len začiatkom marca, až po neustále sa vyvíjajúce stálice slovenskej experimentálnej scény ako Boris Vitázek.
Samozrejme, v lineupe malo zastúpenie aj zoskupenie, ktoré spočiatku zdieľalo názov s vydavateľstvom a druhý album už vydalo ako Pain Palace. Nové meno je viac než výstižné, nakoľko spoločná tvorba Tomáša Prištiaka, Dominika Suchého a Matúša Mordavského z rôznych uhlov skúma zvukové vyjadrenia ťaživých pocitov. Koncert trojice prepájajúci všetky spoločné i individuálne projekty potvrdzuje, že vstupom do ich hudobného sveta sa človek ocitá v starostlivo konštruovanom svetabôli, ktorý si niekedy privlastňuje melanchóliu naturálnych field recordings a inokedy nihilizmus techno párty.
Monumentálne beaty Tittingur sú brutalistickým pomníkom, z kompletne zadymeného pódia sa valia ako múry, dunivé závažia a ostrý kov. Vstup Prištiaka prináša organickosť, krehko bijúce srdce či aspoň závan vzduchu medzi približujúcimi sa stenami. Druhá polovica koncertu tak okrem prírody prináša aj zvuk živých nástrojov a výrazne tým mäkne. Prekvapivo to však ani v tomto netypickom sete nepôsobí ako vytrhnutie z kontextu, ale naopak, realistické zachytenie pestrosti ľudskej citovosti. A vlastne aj autentické prepojenie odlišných tvorivých osobností v jednom (nielen) hudobnom priateľstve.
Zdroj: Šimon LuptákBicie sú od Satana, gitara od Callahana
Dramaturgicky najodvážnejším počinom večera bolo zaradenie Andrása Cséfalvaya po zahraničnej headlinerke na samotný záver podujatia. Svojský hudobný a vizuálny umelec tak síce hrá pre komornejšiu skupinu poslucháčov, avšak ponúka prekvapivo adekvátnu bodku za celým zážitkom. V osamelosti a ľahkých rozpakoch na pódiu evokuje atmosféru open mike večerov, vynikajúco balansujúc jemný humor a úprimný pátos.
Príbehy o antipatii k bicím nástrojom, o vesmíre, kovbojoch, ružiach a dinosauroch sprevádza jednoduchými melódiami na vlastnoručne vyrobenej gitare a napriek ich spočiatku zdanlivej banalite nimi skúma tie najhlbšie otázky ľudskej existencie. V nečakanom a predsa celkom prirodzenom kontraste tak na záver pestrého večera predstavuje ideálnu uspávanku v tradícii charizmaticky civilných narátorov so španielkami.
Kým samotné vydavateľstvo vo svojej komunikácii používa až absurdné množstvo prívlastkov na opis svojho emočného záberu, showcasový program ho napokon ilustruje celkom nenásilne. A ak o tom ešte bolo potrebné niekoho presviedčať, showcase potvrdil Weltschmerzen ako hudobnú značku s výnimočnou koncentráciou skutočne ojedinelých umeleckých prístupov.
Autorka: Michaela Kučová
