Výborná myšlienka, skvelá dramaturgia, silné hudobné zážitky a participácia na niečom novom a kvalitnom. Jednodňový festival Not a wasted youth, ktorý sa odohral v Novej Cvernovke, pozbieral to najlepšie z mladej alternatívnej domácej scény, aby ju tak priblížil širšiemu publiku. Kapely tak mladé, že ma niektorí členovia zdravia "brýden", a niektoré z nich tak kvalitné, že smekám svoj imaginárny klobúk.
Koncept festivalu Not a wasted youth by sa dal zhrnúť troma slovami: Dajte priestor mladým. Dokazuje, že pozornosť si zaslúžia nielen tí starší a skúsení, ale treba rešpektovať aj mladú generáciu, ktorá v kvalite nezaostáva a často tú staršiu aj presahuje. Na festivale som mal možnosť pozorovať nielen skvelé muzikantské výkony, ale aj nápaditú, originálnu a najmä súčasnú hudbu, ktorá je aktuálna aj obsahovo a tematicky. Ak raz budete znova volať na pomoc underground, tak tieto kapely budú vašou spásou. Keďže na siahodlhé debaty o tom, čo je underground, nie je veľa času, môžeme pokojne pokračovať.
Marketingový ťahák, neznáme mená a kvalita v jednej noci
Na nádvorí Novej Cvernovky ma privítala posledná štvrtina mimoriadne zábavného setu kapely Alten Kompoten. Kto ich nepoznáte, rýchlo si ich vypočujte na ľubovoľnej platforme. Alten mi možno najviac nostalgicky pripomínajú politický underground socializmu spred roku 1989. Absurdné a naivné texty, minimalistické až infantilné kompozície, ktoré sú zahrané naozaj šikovnými hudobníkmi, dávajú dohromady zaujímavú koláž nápadov a neopočúvanej hudby, ktorá tryská z čistej radosti z hrania a tvorby. Takto by zneli Bez ladu a skladu, Maťkovia či Ali Ibn Rachid v roku 2024. Priznávam, že po túto analógiu som šiel na opačnú pologuľu našej planéty, ale kto mi rozumie, tak vie.
Kapela nie je na scéne úplným nováčikom, prvý album "Dobre je na svete, keď je voda taká tekutá" vydala už v roku 2016. Len pred mesiacom vydala Leto na rukách, svoju prvú novú skladbou po ôsmich rokoch, takže je ideálny čas dať Alten Kompoten follow na Spotify či kdekoľvek.
Vo vnútri sa zatiaľ zvučí moja obľúbená slovenská odpoveď na shoegaze, post-punk či grunge, Eversame. Na ich nasadení vidno, že to myslia sakramentsky vážne a majú skutočné ambície. Hlukové steny sa dopĺňajú nežnejšími prvkami a melodickým spevom Paulíny Struhárovej, ktorá je frontwoman so všetkým, čo k tomu patrí.
Z diaľky ešte stihnem lomoziacich Kovošrot, ktorí si vzali do parády death a metalcoreové prvky, aby ich pretavili do drsných skladieb a znovuzrodili tak tieto žánre pre súčasné publikum. Tento eklektický prístup je vo veľkej miere príznačný celej enkláve týchto kapiel. Nechcem to hodnotiť nesprávne a myslím to v najlepšom slova zmysle, ale tieto decká zobrali hudbu svojich fotrov a vdýchli jej nový život a aktuálnosť.
Na akcii zahrali aj Berlin Manson. Chalani sú síce o pár rokov starší ako väčšina kapiel na Not a wasted youth a slúžia tu skôr ako marketingový ťahák než ako súčasť konceptu, no voľba je to ako vždy skvelá a program dopĺňajú úplne prirodzene. O ich koncertoch sa toho popísalo veľa a poviem iba, že ich je treba zažiť naživo. Organizačný tím Novej Cvernovky zároveň chválim, že im vykrútili kvalitný zvuk. Bol to punkový clubbing ako sa patrí a napriek bolesti v bedrovom kĺbe som si koncert "náramne" užil. Ten marketingový ťahák vlastne beriem späť, pretože Berlin Manson sú v podstate jednou z akýchsi tepien tejto mladej scény, pre ktorú sú inšpiračným vzorom. Zároveň je to scéna, kde sú si všetci vzájomne fanúšikmi aj entertainermi.
Apropo, keď hovorím o scéne, nemám na mysli nejakú žánrovú scénu, ale povedzme ideovú, kde sme svedkami toho, ako sa punk, rap, techno, death metal, indie pop, post-grunge atď. vedia stretnúť a spolu vytvoriť nejakú homogénnu energiu, ktorá nedelí a negatekeepuje, ale spája.
Zdroj: Diana Bahatová
Poďme na Pipesh!
"Poďme na Pipesh," opakujem stále všetkým. Kapela, ktorá pred týždňom vydala absolútne úžasný album s názvom Smažka. Album, ktorý mám ešte stále na repeate. Pipesh sú nekompromisný náklad punku, ktorý by som sa opovážil nazvať "prog". Ich inštrumentálne výlety a nesporné hudobnícke kvality v kombinácii s nahnevanou mladou a punkovou energiou z nich robia jednu z najlepších kapiel tejto smutnej krajiny a zo Smažky jeden z najkreatívnejších a najviac badass albumov tohto roka. Urobte sami sebe dobre a vypočujte si ich!
Niečo podobné by som mohol napísať o ich koncertnej dvojičke Pohroma, ktorá má s Pipesh spoločného basgitaristu Olivera Draguna. Svoj dramatický a dynamický punk dopĺňajú o synetizátory, ktoré obsluhuje šikovný Ondrej Mankovecký, ktorého môžete poznať aj z kapely Krstní Otcovia či zo svojho sólového elektronického projektu On_drwej.
Prečítajte si: Adam Jakab z Pohromy: Hádžem hrach o stenu, kým z toho nie je polievka
Na Not a wasted youth zahralo celkom jedenásť úžasných a neobjavených kapiel, ktoré si zaslúžia vašu pozornosť. Ak sa tento klubový festival bude opakovať, neváhajte.
Autor: Renat Khallo
Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2024" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
