Väčšina Slovákov o ňom zrejme netuší, hoci je len hodinu a pol od Bratislavy. Beseda u Bigbítu je ten typ festivalu, kde si môžete dať české pivo, ale aj kvalitnú kávu a zmrzlinu, počuť hyperpop aj Buty, kúpať sa v rieke, hľadieť na vlniace sa polia, sadnúť si do šapitó a na chvíľu veriť, že svet je v poriadku.
Len 14 kilometrov od slovensko-českých hraníc leží dedinka Tasov – vesničko má středisková, festivalová. Nebyť Baťovho kanála v bezprostrednej blízkosti, nie je veľa dôvodov tam zavítať. Ale jeden stačí za všetky – nenápadný, no o to kvalitnejší festival Beseda u Bigbítu. Tento rok išlo o moju besedovú premiéru a naposledy som takto trafil do čierneho, keď som prvýkrát zavítal na nitriansky, žiaľ už neexistujúci (resp. druhý rok po sebe pauzujúci) Flaam.
Znížená kapacita, zvýšená kvalita
Keď sa na Morave povie "beseda", evokuje to stretnutie pri víne a cimbale, debatu a spievanie ľudových piesní, kolektívneho ducha, zdieľanie prežitých emócií. Ak má tento festival v názve "multižánrový", platí do doslova: po cimbalovke máte možnosť vidieť bigbít, následne americký black metal či trap a za country kapelou feministické dídžejky v maskách s leopardím vzorom alebo pražský hyperpop. Dramaturgia koktejlovo namiešaná, ale hlava vás z nej bolieť nebude, ako povedal môj kamarát Jano Kralovič.
Zdroj: Jan Kuča
Organizátori sa rozhodli 32. ročník festivalu pripraviť pre menší počet návštevníkov. Kapacitu znížili o niekoľko stoviek na 1300 ľudí a urobili z neho tým pádom jeden vysoko komfortný, a sčasti aj komorný festival. Eliminovali tým rady na jedlo a nápoje, prehustené stanové mestečká a celkovo vytvorili nádherný vzdušný pocit na otvorenej ploche v objatí polí a hájov.
Už na bráne sa ukázal uvoľnený a možno až familiárny duch festivalu. Vstup pre organizátorov a účinkujúcich bol prístupný aj pre návštevníkov (okrem neho tam boli ešte ďalšie dva vstupy). Drobnosť, ale aj z nej bolo hneď cítiť, že tu sa nikto na nič nehrá a každý sa cíti maximálne vítaný. Festival je takisto otvorený deťom, ktoré tu majú na malej ploche skutočne bezpečné a hravé prostredie, počas oboch dní sa mi ponúkali idylické výjavy bežiacich detí a rodiniek sediacich na dekách či rodičov s deťmi "na koni" počas koncertov.
Stanové mestečká sa ukrývajú na niekoľkých prepojených čistinkách medzi stromami, niekoľkí skúsení návštevníci si rozložili stany aj pozdĺž riečky Velička s malým osviežujúcim "wellness" vodopádom. Stromy okrem príjemnej atmosféry poskytovali tieň, takže ranný výpek v stane nehrozil. Kto netúžil po romantike a chcel mať po ruke miestny výčap s klasickou kuchyňou á la vepřo-knedlo-zelo mohol si priplatiť VIP stanovanie na futbalovom ihrisku za zhruba 12 eur na deň. Zaplnené bolo tak do tretiny. Festivalu úplne stačila jedna zóna s toaletami a jedna s úžitkovou a pitnou vodou.
Zdroj: Jan Kuča
Je to tu taký "příjemný topolový hájek"
Program tvorilo takmer 50 vystupujúcich, prevažne z domácej českej scény, ale silné bolo už tradične aj slovenské zastúpenie. Mali sme tu umelcov ako Fvck_Kvlt, Erika Rein, Adela Mede, Dominik Prok, Viktor Ori & Band, Vojtik alebo Peter Kolárčik. Zvyšok programu vykryli hostia z UK a USA. Slovenské veci, ktoré som stihol vidieť, boli vynikajúce, vystupujúci pokorní a skromní, no zároveň vysoko profesionálni. Osobne som si veľmi užil Vojtika a Eriku Rein, no mrzí ma neúčasť na koncerte Adely Mede, ktorú vyzdvihol po nej hrajúci Jan Boroš.
Vďaka uvážlivej schopnosti vytvárať dramaturgické prechody tak, aby vás žánre a kapely neomrzeli, ale naopak držali v napätí či v momente očakávania, vytvorili organizátori model festivalu, ktorý nestojí na pohodlnej predvídateľnosti ale na rôznorodosti a kvalite interpretov a interpretiek.
Zdroj: Jan Kuča
Keď sme už pri rozmanitosti chutí, nemôžem obísť ani ponuku dobrôt v nepočetných ale dostačujúcich stánkoch s jedlom. Obzvlášť skvelá bola pizza pečená v peci, vegánsky stánok Tři Ocásci z Brna a nečakane aj taký luxus ako je mrazený jogurt s ovocím. Rodiny s deťmi najčastejšie obliehali stánok s palacinkami či hranolkáreň. Výber stánkov bol skutočne pestrý a čuchové bunky dráždili okrem vôní vyššie spomenutých foodtruckov aj čerstvé makrely na grile.
O nekonečný prídel kávy sa starali štyri usmievavé slečny v stánku s vlastným šapitóm a s dokonalým posedením a výhľadom na hlavný stage. Komu bolo milé promile, mal na výber dva stánky s vínom a niekoľko výčapov s Radegastom aj špeciálmi Tasov a lokálnym kyseláčom. Vystáť si rad aj v tej najväčšej špičke trvalo maximálne päť minút.
Piatok bol reklamou na vidiecku pohodu. A potom prišla večerná bomba
Program začínal až po piatej a celkovo festival tvorili dva stage a jeden komornejší stan na diskusie a menšie acty. Na hlavnom pódiu otvorila festival kapela Plum Dumplings, ktorá akoby sama stelesnila atmosféru pomaly rozbiehajúceho sa festivalu a pomohla naladiť ušné bubienky na ďalších účinkujúcich. Na vedľajšom stagei hneď na to zabojovala o pozornosť kapela Madhouse Express a zadarilo sa. K uvoľneným tónom hudby sa pridali uvoľnené kolená fanúšikov, ktorí sa zľahka pohupovali do rytmu pri ubudajúcom svetle.
Zdroj: Marek Reinoha
Sotva skončil ich koncert, už sa na hlavnej scéne rozozneli Buty. Prechod medzi pódiami trval menej ako minútu, čo je jedna z mnohých výhod komornosti tohto festivalu. Radek Pastrňák pôsobil uvoľneným až rutinérskym dojmom a v tomto duchu viedol aj celé vystúpenie s kapelou. Nemalo jedinú chybu. Okrem novších vecí zazneli aj muzeálne kúsky ako František a Nad stádem koní, čo vnieslo do publika prevažne stredného veku príjemnú nostalgiu.
Výborná bola aj šestica Ugly, ktorá patrí k ospevovaným novým britským menám, a to hlavne preto, že dômyselne kombinuje art rock s folkovými melódiami a nevšednými vokálnymi harmóniami, ktorými nadväzuje na chorálovú hudbu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov.
Zdroj: Jan Kuča
Bristol je mesto, kde sa nepochybne rodia talenty. Okrem svetoznámeho Banksyho, Trickyho či Massive Attack priviedlo na svet aj kapelu Getdown Services. Čo ich priviedlo na Besedu, ťažko povedať, ale ich vystúpenie nabilo energiou všetkých, ktorý stavili na túto v našich končinách neznámu kapelu. Dvojica od začiatku sršala energiou a publikum si získala okamžite. Zafungovala im sebairónia, sarkazmus, vtipné hlášky, posmešky z vlastnej krajiny aj "dad bodies", ktoré s typickou britskou hrdosťou predviedli celému publiku. Do toho parádna hudba s vystupňovanou dramaturgiou, vďaka čomu na konci pri prídavku Sabotage od Beastie boys už skákal celý dav. Bolo to presne to vystúpenie, ktoré zostane v pamäti, aj keď už dávno premažete pamäť telefónu.
Nemôžem opomenúť ani ďalšie fantastické performancie úvodného večera, ktoré ponúkli DVA, WWW Neurobeat alebo temní americkí Portrayal of Guilt.
Zdroj: Jan Kuča
Sobota: kúpanie v rieke, pesničkárska súťaž a večerný dážď
Začať deň kúpaním sa v rieke? Prečo nie. Tento zážitok spojený aj s opaľovaním si doprialo generačne nesúrodé osadenstvo, ktoré lenivo vysedávalo na brehu a na slnku preťahovalo svoje nocou a DJ-om Myslivcom zmorené telá.
Krásnym začiatkom dňa k vývaru od dvoch milých ukecaných dám bola česko-slovenská pesničkárska súťaž, ktorá pritiahla okrem rodinných príslušníkov a kamarátov vystupujúcich aj prajné ranné publikum. Na pódiu sa postupne predstavilo päť pesničkárok, keďže tento ročník súťaže bol venovaný výhradne dámam, a diváci následne hlasovali vhadzovaním skrutkových matíc do drevenej krabice s menami speváčok. Víťazka, slovenská pesničkárka Terez Frecerová, si mohla večer zahrať na hlavnom pódiu, druhá v poradí zase na B-stagei. Môže byť pre hudobníka lepšia cena? Vystúpenia navyše uvádzal skvelý moderátor, ktorý svojím subtílnym a zemitým humorom konštantne vyludzoval úsmevy a chechtanie.
Špeciálnym bolo vystúpenie česko-slovenskej dvojice Zaffer 9. Otvorte hudobné škatule ako post-klubová elektronika, witchhouse, glitchcore a hyperpop, vyhádžte všetko v prudkom citovom pohnutí von do vzduchu a pozorujte, ako to dopadá na zem. Celú hodinu. Takto nejak by sa dalo charakterizovať vystúpenie Viktora Jenčuša a Heleny Hájkovej.
Zdroj: Jan Kuča
Silný emočný zážitok priniesol taktiež Jan Boroš z projektu Čáry života. Na stage sa postavil sám a divákom počaroval tak, že tiekli aj slzy. Od začiatku do konca to bol precítený prejav a nikto nebol na pochybách, že vyviera z hlbín spevákovho prúdu života. Odznelo pár kúskov z prvého albumu Stínítko aj z nového albumu Sluníčko, niektoré v akustickom gitarovom podaní, iné s pôvodným hudobným aranžmánom. Najsilnejší moment prišiel, keď sa pri záverečnej skladbe spevák s gitarou vybral do publika, vďaka čomu ešte viac zintenzívnil už tak intímny zážitok z koncertu. Vidieť na konci rozcítenú fanúšičku v slzách ako objíma speváka bolo emocionálnym šípom na záver.
Vynikajúca bola aj kapela MMNK, brnianski Ghost of You či altpopové kvarteto Meluzína z Ústí nad Labem, ktoré je posledným výhercom talentovej súťaže Startér rádia Wave. Český rozhlas bol okrem toho aj účastníkom diskusných projektov v šapite, ktoré som ale žiaľ nestihol vidieť. Zaujímavým prvkom bola aj novinka Meet and Greet vo Full Moon stánku, dal sa tam osobne stretnúť Alan Sparhawk či Fvck_Kvlt.
Vrcholom večera mal byť práve spomínaný Američan Alan Sparhawk z kapely Low. Bolo to pre mňa jediné koncertné sklamanie, nakoľko prvé štyri či päť piesní odspieval s pre mňa nepochopiteľným autotunom a nebol som jediný, kto počas bubnovania začínajúceho dažďa nechápavo krútil hlavou.
Zdroj: Marek Reinoha
Čo sa týka počasia, kompletný festivalový zážitok priniesol sobotný večer so silným dažďom, no jedinou zmenou v programe bolo to, že nevystúpila kapela Sýček a Hihihahaholky vystúpili v šapite namiesto na B-stagi. Na to, aká to bola prietrž, myslím celkom znesiteľné straty. Fvck_Kvlt svoj nočný koncert napriek dažďu odohral na hlavnom pódiu a hoci za normálnych okolností by mal určite publikum oveľa väčšie, najvernejší v pršiplášťoch si jeho set užili s o to výnimočnejšou atmosférou (viď najdlhšia séria fotiek vo fotoreporte).
Posledným live actom festivalu boli spomínané Hihihahaholky. Duo, ktorého tvorbu som si predstavoval ako niekdajšie Čokovoko, však bolo inde. Síce tam boli aj nejaké čriepky humoru, šlo však o otvorenú snahu byť hudobne aktuálne a rebelantstvo tu bolo už obklopené trendom, aj keď stále trošku trash. Veľmi im aj s ich dídžejom Matějom preto svedčal zadymený a zhustený priestor zablateného šapita. Niekedy je počasie tým najlepším dramaturgom.
Zdroj: Jan Kuča
Zdroj: Jan Kuča
Beseda u bigbítu nemá chybu. Od lokality, cez ústretové ceny, skvelé gastro a hygienu až po lineup, ktorý spája generácie. Svoje si tam nájdu deti, Gen Z, mileniáli aj boomeri. Inkluzivita hrou, povedal by Komenský.
Na otázku, prečo má ako vracajúci sa návštevník besedu rád, mi odpovedal Jano Kralovič takto: "Opäť mi ponúkla všetko to, prečo ju majú radi aj ostatní návštevníci a návštevníčky. Príjemné stretnutia, debaty, mnohosť žánrov, žičlivú atmosféru, bezpečný, nerepresívny priestor, dobré služby a pestré občerstvenie. A samozrejme to hlavné, hudbu s množstvom (pre mňa) nových objavov i kapiel, ktorých texty si spievali všetci prítomní (Buty). Mňa osobne opäť uspokojili "písně k táboráku" od Severního nástupiště či folková Barbora Hora, ale aj skvelí britskí Ugly či post-avant-gitarovka Ginger Wizard and The Peter Jacksons. Pestrosť, uvoľnenosť, radosť. A na záver som si pri nedeľnom odchode z festivalového hájiku v duchu spieval "a kolem stojí v hustém kruhu topoly, které tam zasadil jeden hodný člověk".
Na záver ešte pochválim vizuálne ukľudňujúcu a prehľadnú stránku festivalu s krásnymi motívmi prírody a listov. Kto každý vystúpil na tohtoročnej Besede, nájdete tu.
Ďalší ročník sa uskutoční v termíne 31. 7. – 1. 8. 2026. Termínovo sa Beseda tradične kryje so slovenskou Atmosférou, ale ak okrem príjemného vidieckeho prostredia hľadáte aj maximálny komfort s menším počtom ľudí a objavnejšiu hudobnú dramaturgiu, vrelo tento festival odporúčame.
Autori: Michal Húska + Slavo Baran + postrehy od Jana Kraloviča
Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2025" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
