Spoluzakladatelia štýlu crossover thrash a jedna z najzásadnejších kapiel agresívnej muziky sa rozhodla na svojom aktuálnom turné nevynechať aj Slovensko. Legendárni D.R.I. (Dirty Rotten Imbeciles) navštívili v piatok 2. augusta jeden z našich najznámejších domácich stanov alternatívnej kultúry, košické Collosseum.
Mainstreamový úspech nemusí byť zakaždým prítomným elementom popri statuse jedného z najvyplyvnejších telies v histórii modernej rockovej hudby. Začiatky D.R.I. boli sprevádzané absolútnou mladíckou nezničitelnosťou, životom v dodávke a prežívaním vďaka stravovaniu v charitatívnych polievkárňach. Touto cestou nakoniec došli do bodu, aby sa svojím žánrovým vyčínaním zaradili k ďalším dôležitým rovesníkom ako Suicidal Tendencies, Corrosion of Conformity, Crumbsuckers, S.O.D. či Nuclear Assault.
Okamžite po vstupe do klubu mi bol ponúknutý veľmi sympatický obraz. Taký, aký ma rada drvivá väčšina fanúšikov akejkoľvek väčšej kapely. Samého frontmana hlavnej hviezdy večera Kurta Brechta ste totiž mohli stretnúť, ako pravého punkrockera, priamo pri stole s tričkami ochotne obsluhujúceho a fotiaceho sa s kýmkoľvek, kto mal záujem. Spolu s ďalšími členmi kapely rozdávali podpisy dokonca ešte doslova sekundy pred samotým začiatkom ich vystúpenia.
Zdroj: Branislav Vartovník
Predtým sa však na pódiu predstavilo ešte jedno domáce a nezastavitelné jašidlo. Štafeta predskokana bola tentokrát s velkou cťou predaná našej demolačnej značke Acid Force.
Slovensko rozhodne patrí medzí krajiny, kde je "kovová" hudba už defacto neoficiálnym folklórom. Dôkazom toho nie je iba objemná ročná produkcia takto orientovaného hudobného materiálu, ale aj samotná snaživosť a kvalita kapiel. Vyššie spomínaní Banskobystričania právoplatne patria medzi najsolídnejšie metalové projekty u nás a dovedna majú v kapelnom archíve vystúpenia s menami ako Voivod, Toxic Holocaust alebo aj účasť na veleslávnom festivale Obscene Extreme či Basinfirefest, a rozhovor s nimi stihol spraviť aj slovutný magazín Spark. Ako dodatok je určite na mieste spomenúť aj ich umiestnenie vo finálovej päťke Radio_Head Awards v kategórii Hard & Heavy.
Ich vystúpenie pôsobilo ako jedna velká, dokonalo naolejovaná motorová píla, ktorú niekto iba spustil a nechal napospas sebe samej. Chalani predviedli šou globálnej kvality a ich výkon bol takmer celý čas veľmi konštantný. Od úplného začiatku až do konca akoby ich telá nepoznali únavy a nedali najavo minimálny náznak poľavenia. Jediným faktorom, ktorý by bolo možné označiť za mierne nedostatočný, bol spev. Či už na ňom zapracuje samotný frontman alebo mikrofón prenechajú ďalšej osobe, bol by to určite zásadný krok k ich úplnej dokonalosti.
Zdroj: Branislav Vartovník
Viac fotiek z vystúpenia Acid Force
Kultové logo moshujúceho panáka (Skanker) vytvorené pôvodným bubeníkom Ericom Brechtom (Kurtov brat, pozn. red.) vzniklo v úplných začiatkoch kapely počas prijímacích umeleckých skúšok. Eric za neho získal Áčko a symbol sa časom zaradil medzi najznámejšie identifikátory hudobných zoskupení na svete. Keď sa v tento večer konečne objavilo nad bicou súpravou, bolo jasné, že každú chvíľu začne byť zle nedobre. Alebo nie. Skôr lepšie ako dobre.
Či už rodáci z texaského Houstonu nabalia do setlistu metalom poznačené veci, alebo aj tie najstaršie, fastcorové, siahajúce do obdobia ich úplných začiatkov, všetky k sebe fascinujúco a rovnomerne zapadajú. D.R.I. totiž skladby naprieč pestrým štýlovým spektrom prednášajú svojím vlastným, dlhé roky budovaným hlasom. Ten jednoznačne stojí na betónovo pevných ramenách typicky znejúcej gitary Spikea Cassidyho, ktorý ani po toľkých rokoch nie je ochotný robiť vo svojom zvuku žiadne kompromisy a priestor Collossea prerezával v takej podobe, v akej ho fanúšikovia poznajú z albumov.
Zdroj: Branislav Vartovník
Práve úderom do gitary sa začala košická šou a chvíľu na to už celý stroj bežal naplno. Klub, zo začiatku pôsobiaci veľmi uvolneným naplnením, od tejto chvíle do seba behom krátkeho času prijal značne väčšie množstvo párov pľúc a o vzduch v slušne rozohriatej sále bolo zrazu ťažšie sa deliť. Ľudia obsadili nielen takmer celú plochu pod pódiom, ale aj schodisko vedúce do hornej časti klubu, ktoré bolo takisto okupované ďalšou početnou časťou davu.
"Abduction!" – zakričal v tichej chvíli niekto z davu a samotný Kurt na to veľmi zúčastnene odpovedal slovami "We play all that shit!". Ako už bolo spomenuté, zoznam skladieb vyzeral ako jedna velká časová centrifuga, s ktorou kapela odvážne lietala zhora nadol. Zazneli tak veci ako I'd Rather Be Sleeping, Acid Rain, Violent Pacification, Manifest Destiny, Argument Then War, legendárna klepačka Mad Man, Who Am I, Five Year Plan, Manifest Destiny až po jednu z úplne prvých vecí kapely I Don't Need Society.
Zdroj: Branislav Vartovník
"Po celom svete hráme na veľkých stageoch, kde sú ľudia ďaleko od pódia a oddelení bariérami. Je osviežením zažiť úplný opak," vyznal sa frontman. A tak aj bolo. Priestor pod pódiom sa rýchlo začal stavať neobývateľným pre kohokoľvek, kto sa chcel na koncert "iba" pozerať. Tetované spotené osoby lietali prudkou silou z pódia na hlavy ostatných a atmosféra chvíľami vyzerala kontaktne ako v malom podzemnom klube.
Kurt v tomto naplnom rozbehnutom vlaku nebol príliš odhodlaný k siahodlhým prejavom a kapela jednoducho sypala do ľudí jednu skladbu za druhou. Pokial však niečo predniesol, bolo to pochopiteľne k veci. "Mali by sme zvážiť jazdiť na Slovensko určite častejšie!" Atmosféra vytvorená účastníkmi vekovej priamky približne od 15 do 60 rokov z celej republiky si ho zjavne získala.
Šou obľúbených Texasanov sa skončila tak, ako začala – Cassidyho úderom do gitary a jej zdvihnutím nad hlavu. Gitarista aj napriek rakovinou poznačenej a na pohľad slabšej, vychudnutej postave ukázal, že nie je podmienok ani okolností, ktoré by jeho a zbytok kapely zastavili v ich milovanom remesle. Jeho plody dodnes títo chlapíci s láskou prenášajú od krajiny ku krajine a pokiaľ im to bude geograficky aspoň trochu vychádzať, s veľkou pravdepodobnosťou v jednom z našich klubov opäť raz bude vysieť nad pódiom plachta s ikonickým logom D.R.I.
Zdroj: Branislav Vartovník
Autor: Branislav Vartovník
Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2024" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
