Niektorí jej vystúpenia prirovnávajú k Beyoncé, no nie je to celkom fér. Je zrejmé, že americká hviezda je pre Nelu veľkou inšpiráciou, ale hlasom, "šoubiznisovým vekom", skúsenosťami a samozrejme ani podmienkami a možnosťami sa jej nemôže rovnať. Napriek tomu šou slovenskej speváčky v mnohom spĺňa najvyššie kritériá.
Kontrast obrovskej produkcie a malých, intímnych priestorov naplno vynikol aj na domácej scéne Slovenského divadla tanca - Tower Stage, kde speváčka v nedeľu večer (8.12.) turné zakončila posledným zo štyroch bratislavských koncertov. Vďaka špičkovému zvuku, efektnému a nápaditému využitiu svetelnej techniky, vynikajúcej dramaturgii a kvalitnému hudobnému i tanečnému obsadeniu mohli fanúšikovia zažiť koncert, ktorý je v domácich pomeroch rovnako výrazným počinom, akým sú v celosvetovom merítku koncertné produkcie najväčších popových hviezd.
Na pódiu sa toho dialo naozaj mnoho - od dychvyrážajúcich choreografií, cez unikátne svetelné efekty so strapcami diskogulí až po kontajnerové a lyžičkové predstavenia, známe z tanečno-rytmického predstavenia GASP, či Nelino pôsobivé tanečné číslo s Ivanom Martisom z SDT, v ktorom divákom pripomenula svoje účinkovanie v Let's Dance. Kombinácia rôznych umeleckých foriem tak povýšila obyčajný rádiový pop na nový a nevšedný zážitok.
Zdroj: Marko ErdKoncert Nely Pociskovej v Bratislave - viac fotiekPrvoradý je talent a tvrdá práca
Celá šou by však bola len chaotickou estrádou, keby v jej centre nestála hviezda, ktorá na také veľkolepé predstavenie má dostatok speváckeho talentu a charizmy. Nelu mnohí kritizujú, že má ako speváčka protekciu, pretože je vďaka herectvu a vzťahu/spolupráci so známym choreografom a režisérom Jánom Ďurovčíkom mediálne známou a žiadanou tvárou. Druhá strana mince je, že na sebe už od veľmi mladého veku pracuje tak tvrdo, ako málokto. V kombinácii hlasového rozsahu, techniky spevu, skvelej angličtiny, pohybového talentu a pódiového vystupovania by medzi mladými speváčkami na Slovensku len ťažko hľadala konkurenciu.
Kým v júni 2012 na prvom veľkom sólovom koncerte v Istropolise pôsobila spočiatku neisto, za necelý rok a pol prešla veľký kus cesty a na nedeľnom finále svojho turné dokázala napriek začínajúcej chorobe celú šou absolvovať úplne suverénne - s ľahkosťou a bez zaváhaní či známok nervozity. Väčšina účastníkov koncertu by určite potvrdila, že jej výkon bol počas celého takmer dvojhodinového vystúpenia naozaj obdivuhodný.
V pestrom setliste sa (tak ako na debutovom albume War) striedali energické tanečné piesne s baladami a angličtina so slovenčinou. V publiku mali okrem coververzií najväčší ohlas známe rádiové hity So In Love a Mysterious Boy, či titulná skladba seriálu Búrlivé víno Neviem sa nájsť. Vďaka Nelinej elektrizujúcej energii a výbornej kapele, ktorá bez problémov striedala žánre a nálady, však ani menej známe kúsky nemohli nudiť. Mňa osobne zaujali najmä skladby z pera Martina Šrámeka a Celeste Buckingham, resp. Miša Bieleho - War a Sweet Something. Práve v týchto moderných urbanpopových piesňach sa naplno ukazuje potenciál interpretky, ktorá by raz ako popová speváčka mohla preraziť aj za hranicami.
Utopené emócie a zabudnutý Bednárik
Samozrejme, nie je všetko dokonalé a nie je všetko pre každého - najmä pri pomalších skladbách ma často premohol pocit, že predvádzanie naučených techník (vibrato, extrémne vysoké tóny) je na úkor uveriteľnosti. Akoby speváčka chcela ukázať, čo všetko až dokáže, a pritom tak trochu zabúdala na samotnú pieseň a krehkosť emócií. Niektoré skladby by pre mňa asi lepšie vyzneli bez vokálnych hyperbol, ktoré jej vysoko položenému hlasu aj tak veľmi nesvedčia.
Ťažko si napríklad predstaviť, že by Beyoncé spievala Mariku Gombitovú alebo naopak. Ich hlasy sú totiž príliš rozdielne. Nela však spieva piesne od oboch, a kým Vyznanie dokáže podať s dostatočným citom, Listen pôsobí ako prehnane ukričaná exhibícia, pri ktorej je takmer nemožné sústrediť sa na slová piesne. Podľa reakcií publika, ktoré odmenilo obe coververzie spontánnym potleskom, však s týmto názorom asi patrím k menšine.
Zdroj: Marko ErdKoncert Nely Pociskovej v Bratislave - viac fotiekDruhá výčitka sa týka inak skvelej dramaturgie: jedna z najemotívnejších skladieb - Len kým tu si od Elánu, ktorú Pocisková spievala v megaúspešnom muzikáli Ôsmy svetadiel, bola venovaná spomienke na Pavla Demitru. Rovnako, ako na spomínanom vlaňajšom koncerte v Istropolise. Dramaturgia tohtoročného turné sa odvtedy zásadným spôsobom nezmenila, no jeden "malý detail" sa predsa len do aktuálneho programu zapracovať mohol. Niežeby si tragicky zosnulý hokejový hrdina opätovnú poctu nezaslúžil, no vzhľadom na to, že Nela umelecky vyrastala na doskách divadiel a nie na zimných štadiónoch, by teraz väčší zmysel dávala symbolická spomienka na významného režiséra Jozefa Bednárika, ktorého smrť v auguste šokovala celú kultúrnu obec. *
Slzy šťastia na záver
V každom prípade však Nela Pocisková na svojom prvom turné ukázala, že spolu so svojím tímom dokáže ponúknuť energickú, hudobne aj vizuálne prepracovanú šou, ktorá na Slovensku v súčasnosti nemá obdoby. Nemalú zásluhu má na tom aj kapela v zložení Andrej Hruška (gitara), Roland Kánik (klávesy) a Filip a Jakub Hittrichovci (basa a bicie), ktorú na tomto turné doplnil aj známy saxofonista Mário "Gapa" Garbera. Jeho "výbehy" do prednej časti pódia boli príjemným spestrením, podobných hudobných dialógov speváčky s inštrumentalistami a sprievodnými vokalistami mohlo byť aj viac. Napriek pomyselnej bariére medzi oboma časťami pódia však jej súhra s kapelou fungovala bezchybne.
Nela sa tak mohla naplno venovať tanečným choreografiám a publiku, ktorému počas večera odovzdala množstvo energie a úsmevov, plných úprimnej radosti a vďaky. Počas celého vystúpenia pôsobila veľmi príjemne a bezprostredne, čo jej spočiatku trochu vlažné sediace publikum na konci koncertu vrátilo rovnako srdečným spôsobom. Tak ako Nela do malého priestoru priniesla nečakane veľkú šou, tak aj malé obecenstvo spustilo po prídavku Vyznanie prekvapujúco silné ovácie, po ktorých neplánovane druhý raz zaznela pieseň So In Love. Už v úplne odviazanej nálade - s divákmi na nohách, spievajúcimi a tancujúcimi spoločne s hudobníkmi a tanečníkmi. O tom, že si Nela svoj úspech skutočne zaslúži, napokon najlepšie svedčil burácajúci záverečný aplauz. Nadšenie fanúšikov speváčku dojalo k slzám, na čo ju kolegovia na pódiu spontánne objali... Krajší záver úspešného turné si vysnívať nemohla.
* Aktualizácia (10.12., 10:30): Autori koncertného programu redakciu upozornili, že skladba Len kým tu si je venovaná špeciálne Pavlovi Demitrovi, pretože zhodou okolností zahynul práve v deň premiéry muzikálu Ôsmy svetadiel (čo pri uvedení skladby povedala aj Nela). Čo však autor článku nevedel, je fakt, že v tomto muzikáli je dokonca i scéna venovaná Demitrovi, ktorá bola pri premiére kvôli jeho nečakanému úmrtiu vynechaná. Pieseň Len kým tu si je odvtedy prirodzene spojená so spomienkou na hokejistu, preto je takto uvádzaná aj na koncertoch. Spomienku na Jozefa Bednárika do programu nezaradili, pretože Nela s ním spolupracovala len na jednej inscenácii a mohlo by to vyznieť ako povrchné hranie na city. Naproti tomu pri pesničke pre Demitru ide najmä o neuveriteľnú nešťastnú náhodu, že zahynul len pár hodín pred premiérou muzikálu, v ktorom je mu venovaná scéna. Ďakujeme produkcii za vysvetlenie a upresnenie.
Autor: Patrik Marflák
Foto: SDT (titulná fotka), Marko Erd (fotky v článku a galéria)
Súvisiaci interpreti: Nela Pocisková
