Prvá tohtoročná nedeľa, ktorá pripadla na 6. januára, nebola len sviatkom Troch kráľov. V tento deň pred 72 rokmi sa narodil basgitarista Fedor Frešo, jedna z najvýznamnejších osobností slovenskej rockovej hudby, ktorý však minulý rok náhle odišiel na večný odpočinok.
Sideman, bez ktorého by to nebolo ono
Hudba sa nie náhodou stala vášňou a osudom Fedora Freša. Jeho otec bol známy hudobný skladateľ a dirigent Tibor Frešo (o. i. bol aj šéfdirigentom Slovenskej filharmónie a tiež umeleckým riaditeľom Opery SND) a jeho mama študovala operný spev. Mladý Fedor vyštudoval na konzervatóriu hru na kontrabas, čo predznamenalo jeho ďalšie smerovanie. Počas viac ako 50-ročnej kariéry pôsobil ako basgitarista v mnohých skupinách, z ktorých niektoré zásadným spôsobom formovali slovenskú i českú hudobnú históriu. Ako štúdiový či koncertný hráč spolupracoval tiež s výraznými hudobníkmi a spevákmi a podieľal sa na viacerých kultových albumovch. Jemu vlastnými hudobnými štýlmi boli bigbít, jazz, rock i blues.
Organizátori spomienkového koncertu avizovali účasť mnohých významných hostí z hudobnej scény, ktorí s Fedorom Frešom spolupracovali alebo boli jeho tvorbou ovplyvnení. Zvučné mená ako Collegium Musicum, Fermata, IMT Smile, Pražský výběr a ďalší boli lákadlom pre fanúšikov kvalitnej hudby, ktorá nič nestráca zo svojej príťažlivosti ani po desiatkach rokov. Miestom hudobného spomínania na Fedora Freša sa stal bratislavský Majestic Music Club, ktorý už hodinu pred avizovaným začiatkom koncertu praskal vo švíkoch.
Moderátorská rola pripadla hercovi Alexandrovi Bártovi, ktorý je s Frešovcami spojený cez svojich rodičov vďaka dlhoročnému priateľstvu oboch rodín. Sympatický "Ňusi", ako herca prezývajú jeho priatelia, uvádzal jednotlivých hostí a publiku pripomenul aj niektoré zaujímavé fakty zo života Fedora Freša. Citoval pritom aj z jeho autobiografickej knihy Sideman, ktorá vyšla v roku 2011. Sidemanom označoval tento legendárny hudobník seba, ako hráča, ktorý doprevádzal alebo stál so svojou basgitarou v úzadí. V žiadnom prípade to však neznamená, že bol ľahko nahraditeľný - viacerí hudobníci a speváci, s ktorými hrával, si nevedeli predstaviť na jeho mieste iného basgitaristu.
Zdroj: Viktor SzemzöFedor Frešo mladší, v pozadí fotografia jeho otcaZnáme tváre v netradičných zostavách
Koncert, dramaturgicky rozdelený na štyri časti, začal spomienkovým blokom. Prvým hosťom bola stálica slovenskej pop music - skupina IMT Smile. V podaní Ivana Táslera a jeho spoluhráčov precítene zaznela pieseň Cez plece, ktorú na začiatku 80. rokov preslávil Pavol Hammel a Prúdy. Pripomenula v podstate celoživotné obdobie, počas ktorého Fedor Frešo nahral basgitarové party na väčšine albumov Prúdov, ktoré sa podľa jeho slov "nemôžu rozpadnúť, môžu len hrať alebo nehrať". Zhodou okolností práve túto pieseň jej pôvodný interpret zaspieval aj na Fedorovom pohrebe.
Táslerovcov vystriedalo príležitostné zoskupenie, ktorému tvorili tentoraz nezvyčajne vážny Marián Čekovský na hammonde Mariána Vargu (pre túto príležitosť ho zapožičala Mariánova manželka), vynikajúci bluesman a hráč na ústnu harmoniku Erich "Boboš" Procházka a obaja Fedorovi synovia - Fedor Frešo ml. na basgitare a Viktor Frešo na bicích. Ich pôsobivé vystúpenie s pôvodne ľudovou piesňou Ej, padá, padá rosenka, ktorú upravil práve Fedor Frešo a je známa z albumu Svitanie (1977) českej legendy Blue Effect Radima Hladíka, patrilo k silným okamihom už na začiatku večera. Čekovský však v sebe nezaprel zmysel pre humor, keď vo svojom predslove povedal: "Som veľmi šťastný, že môžem hrať s touto úžasnou partiou. Fedor, ak nás tam hore počuješ, budeme to hrať s obrovským rešpektom, veď sme to aj tak cvičili."
Tip redakcie: Prečítajte si, ako synovia Fedora Freša spomínajú na otca v rozhovore
Treťou spomienkovou skladbou večera bola pieseň Baby Do Not Cry skupiny Soulmen, v ktorej Frešo hral s ďalšou legendárnou osobnosťou Dežom Ursinym. Aj táto pieseň zaznela na 1. Československom beatovom festivale v roku 1967, na ktorom kapela vyhrala prvú cenu. V MMC ju z pozície frontmana odspieval milovník hudby šesťdesiatych rokov Tomáš Sloboda (Le Payaco, Sounds Like This, Bruuder Records) a spolu s ním sa k Frešovcom a Čekovskému na pódium vrátili Ivan a Miro Táslerovci a gitarista Tomáš Slávik z IMT Smile. Krásne ležérny rytmus skladby, ktorú mladšie ročníky poznajú najmä z kultového filmu Pelíšky, v podaní tejto mimoriadnej zostavy hudobníkov postupne prešiel do úžasnej inštrumentálnej improvizácie, ktorú si, ako inak, najviac užívali Čeky a Ivan Tásler.
Zdroj: Viktor SzemzöTomáš SlobodaPrvým laureátom ceny Fedora Freša je Jožo Barina
Skvelo rozbehnutý hudobný večer bol na chvíľu prerušený, aby sa naplnil ďalší zámer organizátorov - odovzdať Hudobnú cenu Fedora Freša prvému laureátovi v histórii. Sám Fedor Frešo počas svojho života nedostal žiadne ocenenie, hoci by si ho nepochybne zaslúžil. Aj preto prišli jeho synovia s nápadom každoročne oceniť významnú umeleckú osobnosť, pričom autorom jej vizuálnej podoby je výtvarník Viktor Frešo.
Cenu prišiel odovzdať Boris Ondreička, medzinárodne uznávaný kurátor a umelec, a zároveň spevák kultovej bratislavskej post-punkovej skupiny Kosa z nosa. Tá bola posledným projektom, s ktorým Fedor Frešo pred svojou smrťou spolupracoval. Na zosnulého hudobníka si zaspomínal takto: "Fedor bol jemný človek a hrať s ním znamenalo nejakým spôsobom sa ponoriť z virtuálneho spôsobu hrania do špinavej poetiky pesničkárstva, ktoré sme hrali, čo je zložitejšia cesta - ísť niekam dolu. A v tom Fedor prejavoval neskutočnú empatiu. Okrem toho, že bol brilantný hudobník a hudobný režisér, mohol byť aj famózny hudobný učiteľ, o čom ma viackrát presvedčil."
Historicky prvým držiteľom novej ceny sa stala osobnosť, ktorá stála pri zrode slovenského bigbítu (hoci toto slovo, ako v ďakovnej reči povedala, nemá rád) spevák Jozef "Barry" Barina, zakladateľ inštrumentálnej skupiny The Players (vznikla v roku 1963), známy hlavne z pôsobenia v skupinách Four Meditation (neskôr premenovanej na The Meditating Four). Veľkého vyznávača hudby skupín The Shadows a The Yardbirds, a vôbec bluesovej hudby vďaka jeho nezameniteľnému chrapľavému hlasu mnohí označujú za slovenského Joea Cockera.
Dojatý spevák na oplátku daroval Fedorovým synom LP platňu skupiny Four Meditation, ktorú mal pôvodne pripravenú pre ich otca, no krstu jej reedície sa tento už nedožil. Následne Barina spolu s príležitostnou zostavou hudobníkov zaspieval pravdepodobne svoj najväčší hit Hej, pán doktor s textom Mariána Slováka.
Zdroj: Viktor SzemzöJozef BarinaPražský výběr stále vo forme
Nevyhnutná prestavba techniky na pódiu predznamenala príchod vzácneho českého hosťa - skupiny Pražský výběr. Líder formácie, spevák a klávesista Michael Kocáb vysvetlil, čo ho spája s hudobníkom, ktorému je spomienkový koncert venovaný: "Super, že tu dnes sme, takže si môžeme pripomenúť skvelé obdobie slovenskej rockovej hudby, dlhé obdobie, kedy tu kraľovalo Collegium Musicum s Mariánom Vargom a Fedor Frešom. Dnes je to hlavne o Fedorovi, ktorý bol srdcom Collegia..." Kocáb sa už v minulosti viackrát vyjadril, že hudba skupiny Collegium Musicum iniciovala jeho životné rozhodnutie venovať sa hudbe.
Obecenstvo privítalo členov tejto legendárnej kapely s veľkým nadšením. Klasickú zostavu okrem Michaela Kocába tvoria gitarista Michal Pavlíček, basgitarista Vilém Čok a obaja bubeníci, ktorí sa v skupine počas jej existencie vystriedali - Klaudius Kryšpín za bicími, a Jiří Hrubeš za perkusiami a elektronickými bubnami. Na pódiu ich doplnil generačne mladší DJ Roxtar (vlaňajší finalista prestížnej svetovej dídžejskej súťaže Red Bull 3style), ktorý zo svojho pultu umiestneného nad pódiom obsluhoval syntetizátory a elektroniku a do hudby invenčne mixoval hovorené slovo, rôzne zvuky a tanečné rytmy. Počas niektorých skladieb sa na javisku objavil aj obľúbený maskot kapely Artur Ropotamo s rumba guľami, ktorý svojimi typickými pohybmi a gestami prispel k navodeniu tej pravej "výběrovskej" atmosféry.
Zdroj: Viktor SzemzöPražský výběrZaujímavým prvkom vystúpenia Pražského výběru bola svetelná tabuľa, na ktorej bežal text práve interpretovanej skladby. Líder skupiny to vysvetlil dvoma dôvodmi - ten prvý súvisí s tým, že predsa len po takmer štyridsiatich rokoch existencie si už tak nemusia pamätať texty piesní, a druhý - chceli tým podnietiť publikum, aby spievalo skladby spolu s nimi. Skupine patril v rámci koncertu najdlhší časový priestor, počas ktorého ponúkla vrátane prídavkov dvanásť "peciek" (povedané Kocábovými slovami), medzi ktorými nechýbal ani úplne prvý singel skupiny Olda je přítel můj, správne uletená skladba ešte z roku 1982.
Nechýbali však ani vážnejšie veci, akými boli Reminiscence, čo bola spomienka na "spoločné dejiny, ktoré sú čiastočne dejinami našich spoločných útrap", a Smolař, ktorá "odráža súčasné české dejiny", ku ktorým však, ako spevák vtipne dodal, Slováci nemalou mierou prispeli. Ako je známe, postoj bývalého politika Michaela Kocába a jeho kolegov k spoločenským otázkam je dlhodobo konzistentný a jednoznačný.
Pochopiteľne, najväčší ohlas zaznamenali piesne z kultového albumu Straka v hrsti, ktorý sa v dobe svojho vzniku šíril medzi fanúšikmi na podomácky kopírovaných nahrávkach, keďže bol zakázaný a stiahnutý z obchodov hneď po jeho vydaní. Zvlášť "predĺžená" verzia piesne S.O.S. s telefonickou nahrávkou bývalého člena Ondřeja Soukupa, ktorý v časoch, keď hranie v tejto skupine príliš nevynášalo, dal prednosť finančne lukratívnejšej ponuke, vyvolala v hľadisku smiech.
Pražský výběr v Bratislave opäť potvrdil, že stále patrí do najvyššej ligy. Nie náhodou bola skupina minulý rok v lete predkapelou na pražskom open-air koncerte slávnych Rolling Stones. Upravené aranžmány, drsnejšie gitary i majstrovské Pavlíčkove sóla ukázali, že kapela má stále čo povedať a že jej členov to stále baví. Príjemným spestrením bolo zapojenie náhodne vybraného záujemcu z publika, ktorý si s kapelou zaspieval Zubatú. Správne vygradované vystúpenie zakončil prídavok Proč jen já, ktorý si mnohí pamätajú ako záverečnú pieseň z veľkého koncertu za účasti Franka Zappu pri príležitosti odchodu sovietskych vojakov z Česko-Slovenska.
Zdroj: Viktor SzemzöMichael KocábStále živé legendy Collegium Musicum a Fermata
V hudobnom živote Fedora Freša bola zrejme najdôležitejšia art-rocková skupina Collegium Musicum, ktorú založil po odchode z Prúdov spolu s Mariánom Vargom v roku 1969. Podobne ako v prípade Hammelových Prúdov aj Collegium predstavuje značku, ktorej zloženie formácie sa rokmi menilo, hudobníci odchádzali, niektorí sa po čase vracali. Podstatné však je, že aj súčasné zloženie skupiny dôstojne reprezentuje odkaz "otcov zakladateľov".
Na spomienkovom koncerte sa o to postarali fenomenálny slovenský gitarista Fero Griglák (so skupinou nahral v rokoch 1971-1972 legendárny dvojalbum Konvergencie), výnimočne talentovaný hráč na klávesové nástroje Vlado "Slnko" Šarišský (aj on hral na Vargovom hammonde), jeden z najlepších slovenských bubeníkov Martin Valihora a na basovej gitare Fedor Frešo ml.
Nie je ľahké nadviazať na nedávno zosnulé legendy, preto sa pozornosť divákov upierala najmä na Vlada Šarišského a Fedora Freša mladšieho. Slnko potvrdil svoje kvality a schopnosť pokračovať vo Vargových stopách už počas narodeninového koncertu pre Mariána Vargu v apríli 2017, keď hral jeho skladby priamo pred ním, a nebolo tomu inak ani teraz. Fedorov syn tiež nesklamal, svoje party zvládol bez zaváhania a keď stál s basgitarou pod veľkou fotografiou svojho otca zavesenou za javiskom, vyzeral takmer ako jeho kópia.
Publiku v MMC kvarteto ponúklo trojicu inštrumentálnych skladieb - Mikrokozmos Bélu Bartóka, Ulica plná plášťov do dažďa a Hommage á J. S. Bach. Posledná menovaná bola neoficiálnou zvučkou skupiny, podľa ktorej ju identifikovali aj tí, ktorí jej tvorbu detailnejšie nepoznali. K popularite skladby prispel aj fakt, že takmer 15 rokov bola zvučkou televíznej relácie Nad listami divákov.
Zdroj: Viktor SzemzöVladislav "Slnko" Šarišský a Fedor Frešo mladšíPosledným účinkujúcim večera bola skupina Fermata. Vznikla ešte v roku 1973, Fedor Frešo do nej nastúpil o osem rokov neskôr. Aj zloženie tejto pôvodne inštrumentálnej formácie orientovanej viac na jazz-rock sa počas rokov výrazne menilo. Jediným zakladajúcim a stále aktívnym členom je František Griglák. Skvelý hudobník, ktorý inak so stoickým pokojom čaruje tóny na strunách gitary, sa tentoraz ukázal ako frontman a moderátor vystúpenia Fermaty.
V MMC s ním vystúpili dvaja klávesáci - jazzovo orientovaný Peter Preložník (od roku 1997 pôsobí aj v skupine Prúdy) a nováčik v skupine Maxo Mikloš - a spolu s nimi aj bubeník Igor "Teo" Skovay (kedysi pôsobil v skupine Demikát, v súčasnosti spolupracuje aj s Pecim Uherčíkom a Prúdmi) a basgitarista Tamás Belicza (okrem rôznych jazzových projektov spolupracuje napríklad aj s Andreou Zimányiovou alebo Filipom Jančíkom). Diváci počas vystúpenia s nadšením privítali aj zakladajúceho člena Fermaty a hráča na klávesové nástroje Tomáša Berku, ktorý si zahral vo vlastnej skladbe Solidarita. Mimochodom, práve Berka v roku 2013 spolu s Fedorom Frešom zostavil podrobnú encyklopédiu bigbítového a rockového diania v hlavnom meste pod názvom Rocková Bratislava.
Zdroj: Viktor SzemzöFero GriglákPrvý spomienkový koncert venovaný pamiatke Fedora Freša vyšiel na výbornú. Jeho organizátori si výberom hostí i celkovou dramaturgiou nastavili latku pre ďalšie ročníky poriadne vysoko. Diváci, ktorí sa v trojkráľovú nedeľu na koncerte zúčastnili, mi určite dajú za pravdu, že hoci sa nový rok ešte len rozbieha, už teraz možno konštatovať, že to bola jedna z kultúrnych udalostí roka. Ostáva len čakať a veriť, že sa naplnia slová moderátora na záver programu: "Do roka a do dňa, priatelia, tu na tomto mieste."
Setlist Spomienkového koncertu na Fedora Freša:
(6. 1. 2019, Majestic Music Club, Bratislava)
Spomienkový blok
1. Cez plece (IMT Smile; pôvodne Pavol Hammel a Prúdy)
2. Ej, padá, padá rosenka (Marián Čekovský, Erich „Boboš“ Procházka, Fedor Frešo ml., Viktor Frešo; pôvodne M Efekt)
3. Baby Do Not Cry (Tomáš Sloboda a Sounds Like This, Marián Čekovský, Ivan Tásler, Miro Tásler, Tomáš Slávik; pôvodne The Soulmen)
4. Hej, pán doktor (Jozef "Barry" Barina, Ivan Tásler, Miro Tásler, Tomáš Sloboda, Tomáš Slávik, Fedor Frešo ml., Viktor Frešo; pôvodne The Meditating Four)
Pražský výběr
5. Airoplan
6. Reminiscence
7. Smolař
8. Snaživec
9. Olda je přítel můj
10. S.O.S.
11. Tatrman
12. Hrabě X
13. Na Václavským Václaváku
14. Zubatá
15. Pražákům je hej
16. Proč jen já
Collegium Musicum
17. Mikrokozmos
18. Ulica plná plášťov do dažďa
19. Hommage á J. S. Bach
Fermata
20. Dr. Gamow
21. Huascaran
22. Solidarity
23. Opus 5
24. Part I
25. Viňa Del Mar
Autor: Ivan Straka
Foto: Viktor Szemzö
Súvisiaci interpreti: Collegium Musicum, Pražský výběr
