V predvečer prezidentských volieb sa košickou Tabačkou vinul dlhý rad ľudí čakajúcich na jednu z najoriginálnejších slovenských hudobníčok, Janu Kirschner. Koncert, ktorý bol súčasťou vypredanej šnúry k jej novému albumu Obyčajnosti, bol ukážkou toho, aké široké publikum u nás speváčka má. Hudba Jany Kirschner je totiž tiež taká. Osobitá, ale spájajúca.
Tak ako tomu podľa reakcií bolo i v iných mestách, aj košické publikum svoju vernosť a nadšenie dalo najavo od samého začiatku, ktorý na turné patrí výlučne albumu Obyčajnosti. Hoci je nahrávka vonku prikrátko na to, aby sa poslucháčom stihla naozaj dostať pod kožu, a z povahy jej pomalosti a postupnej vnútornej gradácie šlo o čiastočný risk v práci s publikom, Jana Kirschner dokazuje, že má rada výzvy a svojej hudbe stopercentne verí. Potvrdzuje to nielen slovami, ale aj nekompromisnou dramaturgiou turné.
Kráčajme spolu hudbou
V umnom pódiovom nasvietení speváčka postupne predstavila celý album, ktorý je skutočnou hudobnou prechádzkou, vyžaduje vnímavosť a sústredenie, ale robíte to nenásilne a necháte sa zľahka držať za ruku a viesť. Kto čakal osvedčené hity vysypané z rukáva, musel zapnúť svoju trpezlivosť, ale dôvera v dramaturgický zámer sa v tomto prípade násobne vrátila. Už asi po treťom songu mal potlesk šat štadiónového burácania, čo sama speváčka nenechala len tak. "Milí Košičania, včera sme síce hrali v Lučenci, ale byť tu je naozaj výnimočné, Edo to tu vyslovene miluje. Atmosféra u vás je vždy jedinečná, poďme si to spolu užiť," znie voľná citácia jej nefalšovane dojatých slov.
Pri Edovi je samozrejme reč o speváčkinom dlhoročnom partnerovi Eddiem Stevensovi, o ktorom nám v rozhovore prezradila, že sa chcel do Košíc z Londýna presťahovať. Okrem neho sa na plnom pódiu miešalo viacero národností, v kapele sú hudobníci z Británie, Francúzska, Česka a Slovenska. Skvelým doplnením bohatej a citlivo vyskladanej inštrumentálnej zostavy sú sprievodné vokalistky. Celková súhra umelcov z rôznych hudobných svetov, ich vzájomná úcta a napojenie sa na seba prebleskujú z pódia až do zadných radov.
Najintímnejším momentom prvej časti večera venovanej len pesničkám z nového albumu bola pieseň Holubienka, dialóg a súznenie partnerov Eddieho a Jany. Kto neverí na bolestnú romantiku, v danej chvíli jej existenciu musel prijať ako holý fakt. Posolstvá na speváčkinom novom počine sú vyjadrené jednoducho a priamočiaro. Sú o partnerstve, vnútornom prežívaní, prírode, láske a putovaní človeka životom s ohliadnutím sa na svoje staré ja. Teda o veciach, s ktorými sa dá stotožniť, rozpomenúť sa na ne alebo ich prežiť priamo počas koncertu.
Pokiaľ boli albumy Krajina Rovina a Moruše prekvapivými odbočeniami od očakávaného, nový album už na ne v niečom nadväzuje. Pre fanúšikov Janinej tvorby z posledných pätnástich rokov sú Obyčajnosti prirodzeným pokračovaním jej cesty, na ktorej autorka stále zostáva verná a otvorená tvorivej slobode a experimentom, no už to nie je o hľadaní úplne novej polohy.
Toto som tiež ja
Po prestávke, ktorá ma osobne prekvapila, ale následne som bol za ňu vďačný, sa už Jana Kirschner oprela do svojej známejšej tvorby, bola energická, sošná, pohyblivá a bola vyslovene radosť odovzdať sa jej úprimnému pódiovému entuziazmu.
Uvedomil som si, že od môjho prvého diváckeho kontaktu s ňou prešlo už takmer 25 rokov. Za ten čas si vybudovala také množstvo rozmanitej a kvalitnej diskografie, že počuť aj piesne staršieho dáta je naozaj príjemné, o to viac, keď aj pri nich dokáže prekvapiť a povzniesť s novými aranžmánmi a farebnosťou. V tomto je práca s muzikantmi u Jany Kirschner naozaj výnimočná. Aj keď súčasní členovia nemusia rozumieť textovej časti piesní, dokážu z nich vydolovať presne tú emóciu, ktorá v nich tkvie.
Žijeme zvláštnu dobu plnú zmien a neistôt a ostrov, ktorý svojím koncertom na pár hodín vytvorí Jana Kirschner, by mal byť povinnou zastávkou každého vnímavého človeka. Nie je to totiž ostrov smutný a pustý, ale dodávajúci pocit funkčnej komunity, bezpečný a farebný. Sú to "obyčajnosti", ktorých sa nám žiaľ z dosahu vytráca stále viac a viac a ktorých trvanlivosť má tiež svoju exspiračnú dobu. O to vzácnejšie sú chvíle, kedy ich môžeme aj v okruhu neznámych ľudí precítiť naplno.
Pozrite si celý fotoreport z košického koncertu
Autor: Michal Húska
Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2024" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Súvisiaci interpreti: Jana Kirschner