Od štvrtka do nedeľného rána sa v Bratislave konal trinásty ročník festivalu súčasnej hudby NEXT. Opäť pritiahol pozornosť hudobných fajnšmekrov a milovníkov netradičného rôznorodou ponukou zvláštností, výbušnej atmosféry, kreatívnych improvizácií, jemných a nečakaných melódií, ale aj zvukov, ktoré je naozaj len ťažko možné nazvať hudbou.
Počítačové bíty a hlasový exorcizmus
Prvý festivalový deň s podtitulom "nová radikálna hudba z Maďarska" bol venovaný hosťujúcemu maďarskému projektu UH Fest (Ultrasound/Ultrahang), ktorý sa od vzniku v roku 2000 v Budapešti snaží prezentovať najmä lokálne talenty. Otvorilo ho elektronické trio Ship Arriving Too Late To Save a Drowning Bitch so zvukom oscilujúcim od hypnotických pravekých bítov až po noise. Gábor Lázár predviedol svoje škrípajúce počítačové melódie, sprevádzané minimalistickými "matrixovskými" projekciami v odtieňoch čiernej, bielej a sivej. Improvizujúca formácia 12z hrala na bicie, gitaru a z notebooku mix s príchuťou psychedélie, ktorým vytvorila ilúziu oveľa väčšieho, otvoreného priestoru - akéhosi prázdneho priestranstva, v ktorom sa zvuk odráža od vzdialených mantinelov.
Geniálny bubeník Balázs Pándi si najprv zahral s "dizajnérom interakcie" Zlatkom Baracskaiom. Ich spoločné vystúpenie pripomínalo zvuky časostroja, šum dát, valiacich sa nepredstaviteľnou rýchlosťou káblami, to všetko sprevádzané až strojovým, dôrazným bubnovaním Pándiho. Svoj sólový set, venovaný nedávno zosnulej hardcore–punkovej hudobníčke Sarah Kirsch, ktorú označil za svoju veľkú inšpiráciu, Pándi zvládol bravúrne – stíhal jednou rukou bubnovať, druhou si obsluhoval notebook a ešte sa občas napil z fľaše, obsahujúcej zrejme borovičku.
Prvý večer uzavrel špeciálny koncert elitnej zostavy improvizátorov, ktorá sa dala dokopy kvôli tohtoročnému NEXTu: šarmantná klarinetistka a vokálna virtuózka Isabelle Duthoit, štvrťtónový trúbkový inovátor Franz Hautzinger, akustický basgitarista s punkovou energiou Luc Ex a free-jazzový trombónový veterán Johannes Bauer (The Globe Unity Orchestra, Peter Brötzmann, Ken Vandermark, Je McPhee...). Všetci boli výborní, ale pozornosť na seba strhla Isabelle, ktorá predviedla celú škálu zvukov od chrčania, ako vystrihnutého z Exorcistu, až po krik dávno vyhynutých prehistorických vtákov... Miestami jemne vzdychala, aby vzápätí prešla do animálneho hrdelného vrčania či zariekania v neexistujúcom, neartikulovanom jazyku.
Zdroj: ZuzK - Facebook.com/nextfestivalNávraty k analógu
V piatok 7. decembra sa v novom projekte po boku renomovaného newyorského skladateľa a hudobníka Georgea Cremaschiho predstavili domáci hudobníci - Samuel Szabó, vystupujúci pod pseudonymom Samčo, brat dážďoviek, a saxofonista Alexander Platzner. Ich vystúpenie spojilo to najlepšie z akustickej virtuozity a elektroniky. Nový projekt Binmatu predstavil aj ďalší slovenský elektronický hudobník, Jonáš Gruska, študujúci kompozíciu na Institute of Sonology v holandskom Haagu.
Originálnu predstavu o elektronickej hudbe predviedol multimediálny umelec a "šialený vizionár" Russell Haswell, ktorý spolupracoval s Autechre či Aphex Twinom. Na Slovensku bol po prvý raz a predviedol aj svojho najnovšieho miláčika – modulárny analógový syntetizátor. Jeho vystúpenie však bolo pre neskúsené uši priam bolestivé.
Multiinštrumentalista Pierre Bastien, ktorý si postavil svoj vlastný elektro-mechanický orchester zo stavebnice Meccano, sa predstavil vo vzácnom spojení s nórskym vynálezcom a elektronikom Phonophanim (vlastným menom Espen Sommer Eide). Dosť paradoxne mala ich progresívna hudba pomerne nostalgický nádych. Svoje vystúpenie doplnili projekciou, na ktorej sa zábery ľudského davu striedali s otáčajúcimi sa nástrojmi a prístrojmi, často len tieňmi. Výsledný efekt bol magický. Podľa mnohých návštevníkov festivalu išlo o jedno z najkvalitnejších a najzaujímavejších vystúpení za posledné roky NEXTu.
Pozrite si záznam vystúpenia dvojice Espen Sommer Eide a Pierre Bastien
V sobotu dominovali ženy – jemne i divoko
Posledný festivalový večer, sobota 8. decembra, patrila viac ženám ako mužom. Ako prví svoj elektroakustický duel vybojovali netradične uprostred publika Slovák Daniel Kordík (modulárny analógový syntetizátor) a Angličan Ed Lucas (pozauna). Na pódiu totiž už boli prichystané "horizontálne strunové nástroje" rakúskeho dámskeho tria deepseafish K. Hráčky na na rôzne (Juun – klavírne vnútornosti, Katharina Klement – citara, Manon Liu Winter – klavichord) predviedli svoju delikátnu predstavu o súčasnej, živej komornej hudbe a uviedli poslucháčov priam do tranzu. V sále zavládlo absolútne ticho, jemné tóny boli hypnotické a možno aj podprahovo upokojujúce.
Úplne opačný, elektrizujúci účinok mala na návštevníkov newyorská divožienka Shelley Hirsch. "Žena tisícich hlasov", performerka, experimentálna vokalistka a skladateľka je zásadnou postavou scény newyorského downtownu. Predviedla kombináciu kabaretu, improvizovanej stand-up comedy a čistokrvného divadla. Švajčiarsky turntablista Joke Lanz jej pomáhal za gramofónmi a svojimi presnými skrečmi, hlukovými stenami, groovmi, slučkami, ruchmi a hlasovými moduláciami výborne dopĺňal jej netradičný teatrálny prejav.
Zdroj: ZuzK - Facebook.com/nextfestivalHirsch a Lanz, ktorí tento rok vydali aj spoločný album, pri svojich improvizáciách zahrnuli priestor toľkou pozitívnou energiou, že si návštevníci vytlieskali a "vykričali" aj prídavok a miestnosť vibrovala ešte niekoľko minút po jeho ukončení. Shelley v nedeľu uverejnila na sociálnej sieti nadšený komentár, v ktorom chválila organizáciu festivalu, entuziazmus obecenstva a vtipne sa vyjadrila k sviatočnému osvetleniu nášho prezidentského paláca. "Bolo to jednoznačne jedno z najlepších vystúpení, akých som bola súčasťou počas celého roka," uviedla.
Záznam z koncertu Shelley Hirsch a Jokea Lanza
O podkopaných plánoch, ktoré posúvajú vpred
Hlavný program trinásteho, no vôbec nie nešťastného ročníka festivalu NEXT v sobotu v noci uzavrela nevšedná elektroakustická pätica Thymolphthalein. Silné muzikantské osobnosti pod vedením multitalentovaného Austrálčana Anthonyho Paterasa vytvorili formáciu, výstižne pomenovanú podľa chemickej látky, ktorá sa využíva napríklad v miznúcom atramente. Ich hudba je rovnako neuchopiteľná, kapela osciluje medzi pevnou štruktúrou a hráčskou voľnosťou. Štyria muži a jedna žena (Will Guthrie – bicie, Jérôme Noetinger – magnetofóny a elektronika, Clayton Thomas – kontrabas, Anthony Pateras – preparovaný klavír a analógový syntetizátor a Natasha Anderson – flauty, senzory a počítač) počas kolektívneho hrania vytvárajú plány, ktoré sú vzápätí zničené, alebo hudobné spojenia upevnené a následne podkopané.
K výnimočnej atmosfére festivalu výrazne prispeli aj nové priestory A4. Podzemná sála s dostatočnou kapacitou a kvalitným vetraním poskytuje široké možnosti na akcie všetkého druhu a útulná "chill-out" miestnosť s barom na prízemí je zas príjemným miestom na posedenie či menšiu klubovú party, aká ukončila aj NEXT 2012. Niežeby festival ako taký v starých priestoroch príjemný nebol, ale tu celý priestor doslova žije alternatívnou kultúrou, bez toho, aby sa jej vyznávači cítili akokoľvek obmedzovaní. Ide nesporne o dôležitý a veľmi potrebný prírastok na bratislavskej scéne – A-štvorka, ktorá je okrem iného aj domovom divadla Skrat, sa po viacerých sťahovaniach a peripetiách konečne dočkala dôstojného domova.
Autorka: Michaela Ivaničová
Foto: ZuzK - Facebook.com/nextfestival (viac fotiek z NEXTu 2012)
