Druhý aprílový víkend patril v košickom klube Collosseum death metalu úplne najvyššej importnej kvality. Turné European Thought Patterns 2016 pritiahlo oprávnenú pozornosť stoviek slovenských i zahraničných fanúšikov. Takmer dvojhodinový prierez tvorbou amerických Death sa zaradil k najpamätnejším vystúpeniam, aké metropola východu zažila.

Do posledného miesta vypredanému klubu zavarili technickým poňatím smrtonosného štýlu Nemci Obscura, plniaci svoju úlohu celkom obstojne. Ich konglomerát brutality, melódií a progresivity sa určite nestratil, napokon nejde o žiadnych nováčikov, no ich kompozíciám predsa len stále chýba ten správny pomer ingrediencií. Dobré nápady sú až povážlivo riedené, našťastie cesta k originalite je nastúpená úspešne. Kapela nemala šancu uraziť ani tých, ktorí prišli iba na hlavný bod programu, keďže príbuznosť s ním bola nadmieru očividná.

"Mladým" nemeckým aktérom určite nechýba technická zdatnosť, musia však zapracovať na skladateľskej alchýmii, ktorá ich legendárnemu vzoru bola vlastná ako nikomu inému. Chuck Schuldiner (1967 - 2001) bol fenomenálny spevák a gitarista, no predovšetkým vedel uviesť brutalitu a melodiku do takmer dokonalej rovnováhy, držal opraty technicky impozantnej hudby tak, aby nestratila na pútavosti a logike. Existuje veľa brutálnejších, melodickejších či progresívnejších spolkov, ale skladateľský trón bude zrejme naveky patriť Schuldinerovi.

Krištáľovo čisté a vybrúsené ako diamant

Štvorici uctievačov jeho nehynúcej pamiatky sa vďaka výbornej práci zvukára podarilo nájsť kryštalický zvuk, čo je na pomery klubu dosť neobvyklé, no pre detailne vybrúsené skladby bytostne dôležité. Pohľad do až po strechu nabitého publika prezrádzal, že šancu splniť si sen dostali najmä ľudia narodení pred rokom 1980, miestna death metalová "smotánka" sa miesila s ľuďmi z rôznych kútov (západ zrejme dal prednosť vystúpeniu v Brne). Hýbať sa bolo viac-menej nemožné, ale ani to nebránilo dvom či trom odvážlivcom "cestovať" ponad hlavy.

Podmienky pre dych berúci zážitok boli naozaj optimálne a výsledok ich ešte predchádzal. Vzhľadom k názvu turné prevažovali skladby z Individual Thought Patterns (1993), menovite osvedčené a chytľavejšie veci The Philosopher, Destiny, Trapped in a CornerOveractive Imagination. Na úchvatne prepracovanom albume sa ako diamant zaskvela bezpražcová basová gitara Stevea DiGiorgio, ktorá nesmela chýbať ani teraz. Vďaka nej sa mohli fanúšikovia kochať inštrumentálnou bravúrou a vznášať v stratosfére hlbokých tónov.


Steve si dovolil exhibície, na aké sú slová krátke, to isté platilo o "neľudskom" bubeníkovi Geneovi Hoglanovi. Jeho dvojkopák znie v ušiach prítomných dodnes, spolu so stovkami prechodov po tomoch a čineloch. Išlo mu to na chlp presne, čisto, bezchybne, s rutinou vedca a plameňom v srdci. Majster sa v detailoch možno nechal inšpirovať menovcom Geneom Krupom, s ktorým ho spája dynamická výbušnosť a džezová precíznosť. Hoci sa v žánri pohybujú ešte technickejší bubeníci, pripomínajúci stroje, Hoglan patrí k samotnej špičke.

Symbolic Sound of Human Perseverance

Obaja "death metaloví džezmeni" mali možnosť, no už oddelene, podieľať sa na ďalších nesmrteľných songoch. Hromový Gene si s Chuckom strihol album Symbolic (1995) aj za asistencie gitaristu Bobbyho Koelbleho, na pódiu stále pôsobiaceho sviežim dojmom. Omnoho viac sa to prejavilo v jeho hre, plnej harmónií, súladu a pochopenia s druhým gitaristom Maxom Phelpsom, ktorý navyše stíhal striedať hlboké i vyššie vokálne pasáže. Keďže zastupoval Chuckove výkony, sústredenie v jeho tvári i pohyboch bolo maximálne.

Chuckov rukopis totiž vystihuje práca s nepatrnými detailmi a širokými možnosťami hmatníka, kde je možné raz objaviť stupnicu, inokedy break, ktorý bleskovo prehodí náladu a tempo skladby na inú koľaj. Repetícia motívov, prevzatá od heavy metalových klasikov, zvykne zdôrazniť už tak silný efekt a dopad na poslucháča. Preto harmonicky výrazné kusy Zero Tolerance, SymbolicCrystal Mountain v istom zmysle predstavovali protipól k neuveriteľne masívnej gitarovej hradbe, známej z albumu Human (1991).


Ten reprezentovali vražedné Lack of Comprehension, Flattening of EmotionsSuicide  Machine a od náporu futuristickej brutality sa Steveovi stratil z basgitary tzv. Thor's Hammer, Max mal zase problém s káblom. Zhovorčivý Steve po nechcených pauzách pripomenul, že v roku 1998 vyšiel album Sound of Perseverance, ktorý v ten večer nemal zostať stranou. Kvarteto spustilo Bite the PainSpirit Crusher, čím dala jasne najavo, že o chvíľu mal nastať koniec. Telesné sily v tomto žánri dostanú zabrať.           

Sofistikovaný, nezameniteľný, definitívny

Na druhej strane bolo jasné i to, že pódium neosirie bez toho, aby neodzneli skladby z platne Scream Bloody Gore, ktorá celé death metalové šialenstvo v roku 1987 odštartovala. Pri jednoduchých a strhujúcich Baptized in Blood a Zombie Ritual mohla nejednému človeku radosťou uletieť hlava z krku, rytmicky sa z pódia prášilo i pri učebnicových riffoch albumu Leprosy (1988). Titulná skladba kedysi definitívne spečatila chorobnú naliehavosť štýlu a živelné nasadenie v Left To Die nemalo ďaleko od energie explodujúcej bomby.

O trochu iný vietor začal fúkať pri Pull The Plug, predstavujúcej jeden z prvých exemplárov sofistikovanejšej podoby žánru, dotiahnutej do pomyselnej dokonalosti na vrcholnej doske Spiritual Healing (1990). Z nej na nemalé sklamanie väčšiny publika odznela iba jedna jediná položka Living Monstrosity, deficit našťastie vyvážil Maxov a Bobbyho súzvuk, rozvinutý ako koberec vyhrávok, prepletajúcich sa sól a unisono riffov. Navyše nerovnomerný počet skladieb z jednotlivých počinov je povinným javom koncertov už od nepamäti.


Vystúpeniu je tým pádom nemožné niečo vytknúť. Drobné technické problémy, odpočinkové prestoje medzi skladbami či horúčava nemôžu pokaziť dojem z výbornej atmosféry, energie skandujúceho davu a geniálnej hudby, ktorá ďaleko preďaleko prekročila limitujúce zábrany žánrového klišé. Pre úplnosť, hudobníci si neodpustili zaradiť do playlistu krátky fragment z piesne Deliverance švédskych Opeth, ktorá výborným rytmickým groovom proporcionálne zapadla medzi klenoty „made in Death“.

Tituly koncert roka či desaťročia si DTA strčili do kapsy hravo, pre mnohých ľudí však išlo najmä o splnenie celoživotného sna vidieť naživo hudbu, ktorej je dodnes ťažké úplne porozumieť. Napriek obvineniam z ekonomických pohnútok je koncertná spomienka na geniálneho štýlotvorcu Chucka Schuldinera úprimná a oprávnená. Smrť paradoxne neumiera a tam, kde iným prináša smútok, je v hudobnej podobe schopná sprostredkovať nezabudnuteľné a večne živé okamihy.

Setlist koncertu koncertu  Death (DTA) v Košiciach, 8. 4. 2016:

1. The Philosopher
2. Leprosy / Left To Die
3. Living Monstrosity
4. Suicide Machine
5. Overactive Imagination
6. Trapped In a Corner
7. Lack of Comprehension
8. Flattening of Emotions
9. Destiny
10. Symbolic
11. Zero Tolerance
12. Bite the Pain
13. Spirit Crusher

Prídavky:
14. Zombie Ritual/Baptized In Blood
15. Crystal Mountain
16. Pull The Plug

Autor: Marek Danko
Foto: archív, video: Matej Murín

Súvisiaci interpreti: Death