V posledný májový týždeň (26.–29.5.) sa v slnečnom nemeckom meste Leipzig/Lipsko konal 30. ročník medzinárodného gotického festivalu Wave-Gotik-Treffen. Festival, na ktorý prilietajú gotici dokonca 15-hodinovým letom z Brazílie či Izraela. Kto by si pomyslel, že v krajine Ježiša Nazaretského fičí gotika... Prečítajte si reportáž, ktorú pre Hudba.sk pripravila Petra Dudáková.
Okrem hudby ľudí spája sloboda prejavu. Najmä toho vonkajšieho, fyzického. Na mindráky si tu nikto nepotrpí. Ak túžite počas svojej kariéry CEO po tom, aby ste si vyhodili z kopýtka a promenádovali sa po festivale v sieťkovaných podväzkoch a lodičkách vo veľkosti 11, tu máte na to ten správny priestor.
Ak vás už unavujú diéty a holky á la Kate Moss, natrite im to a ukážte sa v plnom sadle. Len s červenými glitrovými hviezdičkami cez bradavky a v koženej minisukni. Teraz opisujem tú extrémnejšiu časť účastníkov. Ale v cca. 20-tisícovom zástupe, kde sa každý snaží vyniknúť a dostať sa do pozornosti medzinárodných médií či fotenia vášnivých novinárov, skutočne možno vidieť čokoľvek. Väčšinou sú všetci gotici, takže čierna farba v najrozmanitejších materiáloch víťazí, ale možno vidieť aj postavy z Game of Thrones či komiksov. Proste, po čom komu srdce ráči.
Vrany sa zlietajú z celého sveta, len aby počuli svoju najobľúbenejšiu hudbu a užili si legendárny festival, na ktorý celý rok čakali. Tento festival je najväčší v gotickej subkultúre na svete. Štyri dni zahŕňajú dark music a umenie rozptýlené po vyše 50 lokalitách po meste, viac ako 200 interpretov a umelcov gothic rocku, EBM, noise, darkwave, metalu, neo-folku, neoklasickej či stredovekej hudby, industrialu, death-rocku, punku... A to sú len kapely. K tomu si treba pripočítať množstvo medzinárodných dídžejov, ktorí vás utancujú do rána v mnohých paralelne otvorených kluboch.
Zdroj: Simon Topp
Všetko, všade, naraz…
Festival vyzerá zhruba nasledovne: vo štvrtok je otváracia párty v najznámejšom miestnom klube Moritzbastei. Klub má štyri veľké miestnosti s rozličnou hudbou, dve záhrady vonku, kuchyňu a niekoľko barov, schodov, obkľúk a skratiek, ktoré sa po pár drinkoch zlúčia do jednej machuľe a vy budete rotovať ako vesmírna družica v márnej snahe nájsť tú správnu miestnosť, kde ste pred odchodom na toaletu naposledy videli svojich kamarátov. Otvorené sú aj ďalšie kluby, ale festival naostro vybuchne až v piatok.
Tým výbuchom si nepredstavujte festival Pohoda s niekoľkými pódiami, ale celé mesto s veľkosťou Bratislavy premenené na festival. Zachovaná architektúra, autobusy, električky a asi tridsať rozličných akcií prebiehajúcich súčasne po celom meste. Len tak pre ilustráciu si predstavte, že koncerty bežia súčasne v Randal clube, na Tyršovom nábreží, v Nu Spirite, vo Fuge, v Dóme Sv. Martina (tam povedzme hrajú Bacha, lebo na festivale nie sú len gotik-rockové žánre), na Slavíne prebieha módna prehliadka.
Na Devíne sú ďalšie pódiá, literárne kluby, čítačky, kiná (všetky, čo sú v meste, premietajú nejaké temné žánre či horory), v tržnici na Trnavskom mýte sú ďalšie akcie, v Starej tržnici sú stánky s oblečením a bižutériou, otvorené sú všetky galérie, obchody s alternatívnym oblečením a po dohraní koncertov, dakde medzi polnocou a jednou, za pulty zasadnú medzinárodní dídžeji a hrajú do rána bieleho. Podľa Murphyho zákona, samozrejme, veci, ktoré chcete vidieť, sa konajú väčšinou v približne rovnakom čase na opačnom konci mesta. A na Zlatých pieskoch je obrovský piknik a otvorené sú populárne bary s absinthom, kde si vyberiete absinth z knižky pripomínajúcej Zlaté stránky. A teraz naspäť do Lipska:
V obrovskej hale Agra hrávajú najmä headlineri. Tento rok to boli napríklad Lord of the Lost (i keď nemeckí gotici po ich účasti na Eurovízii teraz ohŕňajú nos), Hocico, Nachtmahr, Covenant, Front 242, Cold Cave, Lebanon Hanover, Diary of Dreams, Deine Lakaien, Front Line Assembly a The Mission.
Zdroj: Simon Topp
Otvorené sú aj fetiš kluby, kde sa môžete promenádovať v sexy latexe, dať si napráskať bičíkom alebo si zašpásovať s ďalším párikom. Aby ste si nemysleli, že ste náhodou starí, uisťujem vás, že vek na festivale nehrá žiadnu rolu. Spodná hranica začína asi dakde pri 15 (nepočítam tie batoľatá v čiernych dupačkách Sisters of Mercy a malé deti, ktoré prišli s rodičmi, lebo niekedy vidieť celé gotické rodinky) a horná končí pri cca 70! Programy začínajú od rána od desiatej, takže je na vás, či začnete skoro a skončíte skoro, alebo začnete neskôr a skončíte neskôr, alebo či to dáte od nevidím do nevidím a vezmete si dodatočne ešte pár dní dovolenky alebo PN-ku na rekovalescenciu.
Na viktoriánskom pikniku to vyzerá ako na kráľovskom dvore a vidno tu ľudí, ktorí si museli zaobstarať kostýmy minimálne z národného divadla. Inak si tú dokonalosť neviem vysvetliť. Veľmi populárna je tzv. "pagan village", akási "pohanská stredoveká dedina" (v angličtine to znie lepšie a v nemčine si to neviem zapamätať), ktorá chŕli šťastím a pohodou. Grilujú sa tam prasiatka, ženy nosia plátené šaty, kvety vo vlasoch, koncerty sú väčšinou akustické, všade predávajú malinové, jahodové či mandarinkové vína (a mnohé ďalšie príchute). Je tu množstvo stánkov so zdravou stravou aj všelijakými nezdravými mňamkami, ale vidno, že vegetariánske a vegánske možnosti sú, na rozdiel od stredoveku, silne zastúpené. Na Steam punk piknik som nemala čas ísť, ale určite sa konal.
Neo-antická hala kupoly Volkspalast je jedným z najobľúbenejších miest na koncerty a býva tam aj každoročná sobotňajšia fetiš párty, na pompéznosti ktorej by si zgustla aj samotná markíza "de-plesibelié". Jednou z najväčších hál na koncerty sú historické verejné kúpele Stadtbad, ale historické budovy mesta v renesančnom, barokovom či Art Nouveau štýle ocenia všetci milovníci umenia, aj keby na festival nešli. A spomenula som už, že vstupy do múzeí sú úplne zadarmo počas celého festivalu?
Zdroj: Simon Topp
Program každý rok zahŕňa aj tzv. vyššie umenie (balet, klavírne árie, operu, filmové premiéry, muzikál), nech si človek aj trochu oddýchne od neustáleho pobehovania, postávania či tancovania. Aj keď tu opíšem ďalších 30 akcií, aj tak na niečo zabudnem a určite mi mnohé veci unikli. Napriek tomu, že som na festivale bola šesťkrát, až tento rok som sa dopočula o štvrtkovej warm-up párty v lese, ktorá nie je v oficiálnom programe a šíri sa len ústnym podaním medzi vyvolenými. Lokalita sa dala objaviť len prostredníctvom zaheslovaného linku a vstupné bolo jedna sviečka, ktorá sa pridala k asi stovke ostatných. Obrovské svietniky pod hviezdnatou oblohou na trávnatej plošine obkolesenej lesom pôsobili ako miesto nejakého rituálu a v ich kruhu tancovali dočierna oblečené postavičky.
Tento rok mi ušiel napríklad muzikál/opera Sweeney Todd, pretože divadlo naplnilo svoju kapacitu a neušlo sa mi miesto. Hrať sa na hudobného experta nemienim. Pri cca 300 interpretoch by to aj tak nemalo zmysel. Tento rok ma najviac zaujala francúzska kapela Rosa Crux, o ktorej existencii som doteraz nevedela. Doteraz rozmýšľam, ako cestujú na turné s obrovským stredovekým organom, kostolnými zvonmi a štyrmi obrovskými bubnujúcimi kostrami.
Životná sila tohto festivalu pramení z rozmanitosti hudobných štýlov a kreatívneho stylingu jeho účastníkov. Outsideri možno obdivujú povrchnú krásu, ale zmysel a dôležitosť temného hudobného prejavu a provokatívnych symbolov nosených návštevníkmi zostávajú ukryté. Zložitosť ohurujúceho programu sa organizátori tento rok rozhodli vyriešiť pomocou WGT appky, v ktorej si účastníci zaklikli, čo chcú vidieť a rovno im to ukázalo, ako je to ďaleko a možnosti dopravy či chôdze.
Zdroj: Simon Topp
Nastavte si presne hodinky
Ďalšia skvelá vec festivalu je, že je nenormálne dobre zorganizovaný. Asi tým, že ho robia Nemci, všetko tiká ich presnosťou. Koncerty začínajú takmer na minútu presne, do hál sa vchádza a vychádza iným "otvorom", všade sú ľudia, ktorí to usmerňujú, navigujú, pomáhajú. Každý návštevník festivalu dostane náramok – na niektorých vidno náramky datujúce až kamsi do roku 2011, alebo aj viac. Náramok slúži ako vstupenka do areálov a zároveň s ním môžete naskakovať na všetky autobusy, električky a vyskakovať podľa potreby. Ideálne nie pod autá.
MHD je čistunká, moderná, chodí na čas podľa rozpisu na digitálnej tabuli. A toalety! Aj pri takom dave sú všade čistunké toalety s papierom, voňavým mydlom a modernou hučiacou sušičkou na ruky. Častokrát nájdete hneď vedľa zrkadla aj nejaký hydratačný kamilkový krém na ruky. Na zemi nenájdete jediný odhodený pohár, lebo sú inteligentne zálohované. Nikto nechce prísť zbytočne o dve eurá tým, že pohár nevráti späť na bar. Áno, aj ten lacný trojdecový z priesvitného plastu. A Nemci majú zase menej roboty, čo sa týka upratovania.
Zdroj: Simon Topp
Ubytovanie
Mesto ponúka množstvo krásnych a luxusných hotelov aj s vírivkou či masážami, ale lacné ubytovanie nájdete v rozľahlom kempe festivalu či cez Airbnb. Hotely v Lipsku sú preplnené už rok pred festivalom a každým rokom sú drahšie a drahšie. Mnohí sem chodia každý rok, takže si už pri check-oute rezervujú izbu na ďalší rok. Jednou z vecí, čo ma zaujala, bolo, že na festivale vidieť celkom dosť vozíčkarov či inak telesne znevýhodnených ľudí, veseliacich sa na parkete s ostatnými. Každý sa tu cíti slobodný a nikto nikoho nerieši, nečumí, nešušká si a neukazuje.
Jediné, čo by som mohla festivalu vytknúť bolo, že kúpiť alkohol bolo oveľa ľahšie ako zohnať pitnú vodu. Nosiť (i prázdne) fľaše do areálov bolo zakázané, ale zohnať novú fľašu s vodou bolo ťažšie, než by sa mohlo zdať. Pohár minerálnej vody sa však dal kúpiť na bare za 3 eurá (+ 2 za pohár). A v prepchatých halách vykúrených slnkom to veru dalo trochu zabrať.
Ako to všetko začalo?
Gotici vyjadrujú nesúhlas s horormi dnešnej doby estetickou provokáciou hlavne prostredníctvom hudby, viac-menej čierneho šatníka a umenia. Gotické novely 19. storočia, rovnako ako fantazijná a hororová literatúra a filmy, poskytujú modelové témy a motívy. Gotický stredoveký architektonický štýl je vnímaný ako samotné umenie. Od čias pohanského stredoveku až doteraz, sa gotická scéna zaujíma o všetko temné, chmúrne, zabudnuté a mysteriózne.
Hudobná gotická subkultúra vznikla začiatkom 80. rokov vo Veľkej Británii medzi fanúšikmi post-punku a new wave. Pred tridsiatimi rokmi sa dvaja gotici v Lipsku rozhodli, že nechcú vytvoriť len ďalší "dark music" festival, ale niečo nadnárodné, čo by zbližovalo rovnako zmýšľajúcich ľudí na uvoľnené stretnutia, pokecy a oslavy. Keď sa prvý ročník Wave-Gotik-Treffen uskutočnil v 1992 na okraji mesta, mal okolo 2 000 návštevníkov a len niekoľko kapiel.
Nikomu vtedy ani len nenapadlo, že o niekoľko rokov sa z neho stane najväčší gotický festival na svete, ktorý každý rok na Turíce opantá celé mesto. Miestni obyvatelia si za tri desaťročia na gotikov zvykli a gotici sú tu veľmi vítaní. Celé mesto je zahalené do akejsi temnej magickej atmosféry vytešených vysmiatych gotikov v obláčiku pačuli. Ak si chcete privoňať, ďalšie Turíce máte opäť šancu.
Lístky na štvordňový festival stoja okolo 170 eur, ale zahŕňajú aj verejnú dopravu. Viac info na www.wave-gotik-treffen.de.
Autorka: Petra Dudáková
