Čas nejde zastaviť a síce sa stále cítim a občas aj správam neprimerane svojmu veku, Mýšačka Fest 2024 mi minulý víkend nastavil nemilosrdné zrkadlo. Už po príchode do areálu môjho obľúbeného Campingu Sereď mi bolo jasné, že som s najväčšou pravdepodobnosťou najstarším návštevníkom. Neskôr som si všimol ešte dvoch pánov, ktorí mohli zamiešať karty, ale medailovou pozíciou som si stopercentne istý. Toto je pre mňa úplne nová skúsenosť, pretože vždy to bolo presne naopak a naozaj netuším, kedy sa to takto "zo dňa na deň" otočilo...
Zatiaľ čo som sledoval prevažne tvorbu rovesníkov a starších muzikantov, stihla tu vyrásť úplne nová generácia undergroundových hudobníkov a prehľad toho najlepšieho, čo táto scéna ponúka, ste mohli nájsť práve na prvom open-air festivalovom vydaní Mýšačka Festu. Napriek vekovému rozdielu som sa na festivale cítil veľmi príjemne a hudobne úplne ako doma, pretože v súčasnej tvorbe nachádzam množstvo spoločných prvkov s hudbou, na ktorej som vyrastal. Moje základy stoja v undergrounde 90. rokov, keď death metal zažíval svoj zlatý vek, pomaly vznikal nórsky black metal a kultový soundtrack k filmu Judgement Night spojil metal s hip-hopom, aby celú dekádu mohol uzavrieť nu metal, ktorého druhá vlna neskôr prerástla do mainstreamu.
No a Mýšačka bola doslova miešačkou rôznych žánrov. Videli sme rýdzi punk a thrash / death metal, hip-hop s punkovými, blackmetalovými alebo popovými prvkami, tanečnú elektroniku, folk či metalcore. No vlastne je úplne zbytočné riešiť nejaké škatuľky, pretože novej generácii to je zjavne úplne jedno a to je dobre. Podstatná je kvalita produkcie, autentickosť a posolstvo. Príjemným zistením bolo, že miešať všetky tieto veci dokopy zvládajú súčasní umelci výborne a s veľmi svojskou dávkou originality.
Zdroj: Branislav Vartovník
Pekne ostrý štart
Hneď, ako som sa pohodlne usadil na strategickej terase pred B-stage, odkiaľ som sledoval väčšinu diania už na Burn Feste, tak ma zo stoličky dvihli Kedinygeng. Dokonalý príklad žánrovej fúzie, čo som spomínal vyššie – obal ich zatiaľ jediného albumu Kedinygeng tape Vol. 1 (2023) si kľudne môžete pomýliť s obalmi od Darkthrone vrátane loga s typickým black metalovým fontom. Charizmatický frontman s pôsobivým corpsepaintom okrem výborného rapu ovláda aj severský havraní škrek, ktorý neváha v pravú chvíľu použiť, za podpory dynamických hudobných podkladov, kde bolo všetko od hip-hopu cez agresívny punk a spomínaný black metal až po brutálny rave.
Hneď mi bolo jasné, že na tomto festivale si poriadne rozšírim obzory a Kedinygeng bol pre mňa veľmi príjemným prekvapením a jedným z najlepších vystúpení celkovo. Bolo to temné, agresívne, ale nechýbal im ani nadhľad a vtip a skladba Rave na Kotlebovom hrobe mi trhá kútikom doteraz.
Nasledoval jeden z mnohých presunov pred hlavný stage, kde sa pomaly chystala česká speváčka Amelie Siba v doprovode svojho gitaristu. Amelie je mladá pesničkárka, ktorá už má na konte niekoľko nominácií a dve ocenenia Anděl za svoje prvé dva albumy. Po nakladačke od Kedinygengu to bolo príjemné a vítané zvoľnenie, ale na môj vkus trošku depresívne a ku koncu možno až monotónne. Toto je samozrejme môj subjektívny pocit, pretože objektívne môžem povedať, že Amelie svoje remeslo ovláda. Medzi pesničkami bola veľmi milá a nešetrila úsmevmi. Škoda, že sa ich nepodarilo prepašovať viac aj do pesničiek, ale každý to cítime inak a tak to má byť. Jej tvorba určite má svoje publikum, mne však ku koncu jej setu už uši ťahala zvukovka na B-Stage-i odkiaľ sa ozívali skreslené gitary a to na mňa vždy pôsobí priam magneticky, tak som sa moonwalkom začal presúvať zase naspäť.
Zdroj: Branislav Vartovník
Bol som zvedavý, aké tváre sa skrývajú za tými zabijáckymi riffmi a pri pohľade na pódium som neveril vlastným očiam. Kapela Kovošrot podľa môjho odhadu patrila k najmladším účastníkom zájazdu, ale technikou hrania si môžu podať ruky s oveľa staršími a skúsenejšími hudobníkmi. Správne mladistvo nasratý mix thrashu a hardcoru s punkovou špinavosťou s úplne šialeným frontmanom, ktorého hlas vôbec nekorešponduje s jeho výzorom a doteraz nechápem, kde sa v tom milom chalanovi berie taký zverský rev.
Jasné, že stále je na čom pracovať, to je všeobecne známa vec a riadia sa ňou aj tí najväčší profíci. Keď sa tým budú riadiť aj Kovošrot, určite o nich ešte budeme počuť. Ich zatiaľ posledný singel Prekročiť prah (2024) nahrával multitalent Jakub Spiszak zo štúdia PULP, ktorý je podpísaný pod každým druhým CD, čo sa mi za posledné dva roky dostali do ruky, a zhodou okolností aj zvučil všetky kapely na B-Stage.
Netancujem, kývem hlavou
K štúdiu PULP má blízko aj prvá z hlavných hviezd večera, kapela Berlin Manson. O produkciu ich prvého dlhohrajúceho albumu Poor but Sexy (2024) sa postaral jeden zo zakladateľov tejto liahne kvalitných nahrávok, gitarista a producent Matej Turcer. V rámci prípravy na Mýšačku som našiel čerstvý a veľmi zaujímavý videorozhovor so spevákom Adamom Dragúnom, z ktorého som sa napríklad dozvedel, že študuje aj réžiu na DAMU v Prahe a napriek punkovému životnému štýlu (alebo možno práve preto) to má v hlave pekne upratané.
Príbeh vzniku Berlin Manson je ako vystrihnutý z hudobnej histórie 70. a 80. rokov, keďže sa dali dokopy viac-menej náhodou na "polosquatte" v ateliéroch na Košickej 37 a chvíľu aj vystupovali pod názvom Umelecké združenie Košická 37. Spolu s druhým hlavným členom Patrikom Nagyom vydali zopár singlov a dnes už kultový Netancujem, kývem hlavou ich vystrelil do povedomia fanúšikov u nás aj v Čechách, kde ich popularita rastie raketovým tempom. Do partie zobrali ešte skvelého bubeníka Tomáša Tabiša z dnes už neexistujúcich 52 Hertz Whale. Živé bicie na koncerte vždy potešia a elektronickému základu dodávajú ten správny drajv.
Zdroj: Branislav Vartovník
Pre mňa to bola premiéra na ich koncerte, ale publikum malo ich produkciu naštudovanú do podrobna a s kapelou odspievalo takmer celý set od slova do slova. Chytľavý elektronický punk so živou gitarou a bicími a výbornými textami sa jednoducho dostane pod kožu každému, kto má uši. Naozaj sa ťažko verí tomu, že to celé vzniklo relatívne nedávno, pretože vystúpenie bolo na profi úrovni a navyše Adam je rodený frontman a komunikácia s publikom mu ide perfektne. Zazneli všetky najväčšie hity ako spomínaný singel Netacujem, kývem hlavou, Hotel Kyjev alebo záverený song Najkrajší ľudia robia najškaredšie veci, kde na nahrávke hosťuje polka lineupu Mýšačka festu, a tak to aj vyzeralo na pódiu, kam nabehli všetci, čo boli po ruke, aby to s kapelou odspievali.
Kapele Joe & The Shitboys z Faerských ostrovov sa na festival nepodarilo doraziť, tak nasledoval náhradný program v podobe I Hate Berlin Manson DJ Set, čiže púšťanie známych aj menej známych pesničiek do tanca. Keďže ja odjakživa netancujem, len kývem hlavou, využil som prestávku na načerpanie síl pred jedným z vrcholov celého festivalu.
Temný trap zabil piatok
Denis Bango je gitarista a spevák výbornej punkovej kapely The Wilderness, kde ho registrujem už dlhšiu dobu. Takisto sledujem nejaký čas aj rapový, alebo ak chcete trapový, projekt Fvck_Kvlt a keď ma náš šefredaktor upozornil na to, že Bango je aj Fvck_Kvlt, odpadol som. Denis je generačný talent a čoho sa chytí, premení na hudobné zlato. Jeho posledný album Cigán (2023) ako prvý v histórii vyhral v novinársku aj poslucháčsku cenu v kategórii album roka na Radio_Head Awards.
Napriek hrozivo pôsobiacim fotkám a vizuálom plným temnoty a okultizmu je Denis podľa všetkého veľmi milý človek, čo sa mi potvrdilo počas jeho príhovorov medzi pesničkami, s fanúšikmi sa počas setu objímal a aj po koncerte s každým, čo sa pristavil, ochotne podebatoval. Všetok hnev a frustráciu si necháva do svojej tvorby a je to veru poriadne natlakovaný hrniec. Banger Skurvensko hneď v úvode setu nás uviedol do deja a v tomto duchu sa nieslo celé vystúpenie. Ostrejšie skladby sa striedali s lyrickejšími, mňa osobne veľmi oslovila Miera s veľmi silným textom, s ktorým sa vie u nás veľa ľudí stotožniť. V sete vyčnievali skladby v rýchlejšom tempe, kedy očividne ožilo aj publikum a pri Boh stojí pri nás podvratných už lietali ruky nohy všetkými smermi. Svoj set uzavrel komorne – sám za klavírom, a to som odpadol znova, pretože výborná hra na klavír je ďalšou z (asi) nekonečných hudobných schopností Denisa Banga.
Zdroj: Branislav Vartovník
Aj napriek ozaj temnej atmosfére sálajúcej z tvorby Fvck_Kvlt som mal stále pocit, že tam niekde na konci tunela je svetlo. To nadobro zhaslo počas setu RNZ. A nielenže zhasol na konci tunela, on vybil žiarovky aj pred ním a tunel pre istotu vyhodil do vzduchu. Hotovo, konečná. Ja som domáci hip-hop prestal aktívne sledovať niekedy v dobe, keď si ešte Rytmus hovoril Patrik Metamorfolord, čiže nemám až tak veľa skúseností so živými vystúpeniami slovenských raperov, ale RNZ bol jednoznačne najväčší náklad, čo som kedy v tomto žánri u nás zažil. Čistokrvý deathcore rap bez štipky zľutovania so samopalovou kadenciou prednesu textov ostrých ako britva. Čiernočierne beaty plné punkových a metalových vsuviek, výborný hypeman Zbyšek by sa so svojim growlom nestratil v ktorejkoľvek deathmetalovej kapele, proste voda na môj mlyn. Nechýbal ani duet s Denisom Bangom, a tak bol tento set naozaj kvalitnou bodkou za prvým večerom.
Ten síce ešte pokračoval techno setom chorvátskeho dídžeja Only Fire, ale keďže sme už ledva stáli na nohách, tak sme sa po chvíli odkývali do auta a vyrazili za odpočinkom. Súdiac podľa redšie zaplnenej plochy pred pódiom počas jeho setu sa asi aj ostatní pomaly vybrali do stanov, no niet sa čomu diviť, pretože ustáť takmer celodenný program, navyše s takým brutálnym záverom v podobe RNZ, je ozaj drina.
Zdroj: Branislav Vartovník
Ticho pred búrkou
Na druhý deň sme žial nestihli prísť skôr ako na koniec setu folkovo-pesničkárskeho projektu Zabiť Františka, ktorý bol dramaturgicky vhodnou voľbou pre pomaly prebúdzajúcich sa návštevníkov festivalu. Ale magnetické riffy ozývajúce sa z B-stage dávali tušiť, že nasledujúci interpret už nebude taký ohľaduplný. Black Light je učebnicový thrash/death metal so všetkým, čo k tomu patrí. Po predchádzajúcom akustickom sete to bola rana rovno do ksichtu a nemilosrdný budíček pre všetkých, čo ešte dospávali včerajšiu noc. Perfektné inštrumentálne výkony a hetfieldovsky charizmatický gitarista a spevák ma okamžite vrátili do 80s & 90s metalu, kde som ako doma. Začiatok programu horúcej soboty bol vďaka Black Light ešte horúcejší.
From Our Hands sú dlhoroční kamaráti a myslím, že aj najdlhšie fungujúcou kapelou, čo sa na tomto festivale zúčastnila. Vystúpenie na Mýšačke bolo ukončením ich "letného turné" a ja som si ich užil rovnako ako na koncerte pred pár týždňami v klube Pink Whale (reportáž). Zahrali prierez toho najzásadnejšieho v ich tvorbe s dôrazom na aktuálny album Superheavy (2023). Hoťo okrem toho, že je výborný spevák a gitarista, je aj dobrý zabávač. Stále ešte nie úplne prebraté publikum s humorom jemu vlastným vyzval k circle pitu okolo zvukárskej veže, potom nasledovala wall of death a nakoniec ich nechal sa prebehnúť k bufetu pri B-Stage a naspäť a všetci prítomní si to užívali s úsmevom na tvári.
Zdroj: Branislav Vartovník
Keď som sa chcel s nimi rozlúčiť, opäť zafungoval magnetizmus zvukovej skúšky na vedľajšom pódiu a už sme šmykali nakuknúť, čo sa to tam chystá, pretože názov kapely Vojdi mi dovtedy nič nehovoril a dá sa pod ním predstaviť prakticky čokoľvek. Ja osobne som si určite nepredstavoval produkciu á la The Dillinger Escape Plan, či niektorí z psychopatických projektov Mika Pattona, ale presne niečo v tomto duchu chlapci hrajú. Šialený mathcore s jazzovými a miestami až popovými prvkami, s množstvom vtipných momentov a muzikanstkej virtuozity, o tom je trio Vojdi a ich set sa týmto zaradil medzi najlepšie v rámci festivalu. Keď na nich niekde natrafíte, nebojte sa a vojdite, budete príjemne prekvapení.
Rozhovor: Marek Buranovský z Vojdi: Na pustý ostrov by som si vzal tretry, budík a plutvy
Duše undergroundu
Nasledujúce duo post-hudba z Čiech bolo pre mňa takisto veľkou neznámou. Doteraz neviem, kam ich tvorbu zaradiť. V ich skladbách sa mieša tradičné pesničkárstvo s experimentálnymi prvkami a ich pozitívny náboj bol vítaným osviežením v prevládajúcej temnote. Nemôžem si pomôcť, ale niektoré melódie a refrény mi pripomínali povedzme Mňágu a Žďorp, keby sa rozhodli dať na elektronickú hudbu a aj keď to nie je úplne moja šálka kávy, na festival sa perfektne hodili.
Pre mňa najpríjemnejším prekvapením bol jednoznačne Edúv Syn. Všimol som si ho už pri jeho príchode do areálu, keď sa počas setu From Our Hands prirútil pred pódium, zhodil zo seba obrovský ruksak a s pivom v ruke rozbehol zbesilé pogo. Vtedy som si hovoril, že to asi bude len nejaký nadšený punkový fanúšik, ale keď vyšiel na pódium, padla mi brada. V tom, že ide o punkáča, som sa nemýlil, pretože Edúv Syn je punkáčom každou bunkou v tele a dokonalou reprezentáciou toho, čo tento štýl predstavuje. Okrem toho je aj výborný performer, raper a spevák, jeho šou bola emotívna a nekompromisná. Teraz som si vygúglil, že 11. októbra vystúpi v Bratislave, tak si určite pôjdem dať repete.
Zdroj: Branislav Vartovník
Dušan Vlk a Temný Rudo právom patria medzi najpopulárnejšie mená v rámci súčasného domáceho hip-hopového undergroundu. Už dopredu avizovali, že toto bude posledný koncert so starým setlistom, ktorý na aktuálnom turné vystrieda nový, keďže bude propagovať čerstvo vydaný album Duša undergroundu (2024). Dušan a Rudo sú zohratá dvojica a spolu im to funguje perfektne, či už vokálne alebo pohybom na pódiu. Príjemným spestrením bolo časté zrýchlenie do tempa drum&bassu, ktorý patrí medzi moje najobľúbenejšie elektronické subžánre. Nový album som počúval deň pred festivalom a určite si pôjdem pozrieť aj jeho koncertnú verziu.
Ráno biznis, večer fleks
Jano Jazvec je organizátorom celého festivalu, ale publiku je známy hlavne ako spevák kapely Brizolit. Beatdown hardcore s vtipnými textami najmä o petržalských stereotypoch si už od svojho vzniku vybudoval silnú fanúšikovskú základňu. Skladby ako Ráno biznis, večer fleks už doslova zľudoveli a mňa osobne potešila čerstvá novinka untergründ, kde si zahosťovala Terézia z kapely DETI. Keďže viem, čo je to za drina zorganizovať aj obyčajný večerný event, nieto ešte dvojdňový festival, tak Jazvec je ozajstný makač, že popri všetkých promotérskych povinnostiach vládal ešte vybehnúť na stage a podať stopercentný výkon.
Brizolit sa o hrací čas delil s bratskou Tatrofkou 200025000, čo v podstate znamenalo, že Jazvec odovzdal mikrofón Alanovi Grnjovi, keďže zvyšok kapely sa nemení. Alan je mimochodom spevákom aj v dnes už svetovej kapele Distant, ktorá sídli v Holandsku, albumy vydáva na prestížnom Century Media Records a to už je obdivuhodná kariéra. Tatrofka je naozajstným súrodencom Brizolitu, hudobne aj textovo, opäť tak prevládal politicky nekorektný humor. Je super, že si Alan vie nájsť popri Distant čas aj na Tatrofku, pretože tieto dve kapely by na Mýšačke proste nemali chýbať.
Zdroj: Branislav Vartovník
Najstreamovanejší český interpret vyvracia mýty
Keď mi týždeň pred festivalom niekto spomenul meno Redzed, len som sa priblblo usmieval a tváril sa, že viem, o čom je reč. Keď som zistil, o čom je naozaj reč, zostal som v nemom úžase. Redzed je aktuálne najstreamovanejší český interpret na Spotify, kde má cca 1,2 milióna prehratí mesačne, jeho videá si pozreli ďalšie milióny ľudí a jazdí po svete s vlastným headline turné. Na 26-ročného rodáka z Hustopeče je to priam neuveriteľný úspech. Redzed vyvrátil dlhozaužívaný mýtus, že rapovať sa u nás dá len v materčine a každý pokus o angličtinu skončil väčšinou posmechom od kolegov, lebo veď "vonku aj tak nikoho nebudeš zaujímať". Čísla ale nepustia, jeho publikum tvoria hlavne americkí poslucháči, a tým pádom celý tento mýtus spláchol do záchoda.
Jeho hudobný prejav je dieťaťom B-Reala zo Cypress Hill a Ozzyho Osbournea, ktorému akoby z oka vypadol a krstnými rodičmi sú Jonathan Davis a Max Cavalera. Jeho začiatky boli práve v znamení nu metalu, grungu a Black Sabbath a svoje korene ctí dodnes. Výborný crossover kombinujúci všetky tieto ingrediencie s jeho osobným faktorom X z neho spravili celosvetovú senzáciu. A na koncerte je to ešte lepšie ako z albumu, keďže Redzed to robí presne tak, ako to má byť a vystupuje so živou kapelou. Chápem, že nie každému to situácia umožňuje, ale keby si Fvck_Kvlt, RNZ alebo aj Edúv Syn zobrali k sebe aspoň bubeníka, tak by sa tie gule už ani nezmestili do treniek. Redzed sa síce v civile volá Zdeněk Veselý, no jeho tvorba je plná nekromancie, okultizmu a podobných chuťoviek, všetko samozrejme so zdravým nadhľadom. Keď však zlezie z pódia, je to jasný nomen omen a jeho výrazný smiech bolo počuť široko ďaleko.
Zdroj: Branislav Vartovník
Digitál vystriedal analóg
The Wilderness je materskou kapelou Denisa Banga, ktorý bol tento víkend na roztrhanie. Po piatkovom trapovom diktáte na seba hodil svoj typický pruhovaný sveter, zobral do ruky gitaru a so svojou kapelou predviedol punk, ako sa patrí a ako ho poznáme z ich albumov. Najmä ten s názvom III (2013) im otvoril dvere, či už k fanúšikom alebo k odbornej verejnosti, keď si ho nevedel vynachváliť napríklad Sveťo Korbeľ zo Slobodnej Európy a Shooty ho označil za "slovenský Nevermind". Za tie roky majú The Wilderness odohratých množstvo koncertov a je to vidieť na pohode a suverenite, ktorá vyžaruje z ich pobytu na pódiu. Znova môžem len dodať to, čo som už písal pri Denisovov piatkovom vystupení, že čohokoľvek sa dotkne, to sa zmení na hudobný klenot.
Francúzska speváčka žijúca v Londýne Coucou Chloe mi hádam prepáči, ale jej set som sledoval viac menej celý zo stoličky na terase, pretože sily mi už dochádzali a napriek tomu, že som milovníkom subwooferov, tak jej zvuk už bol prebasovaný aj na mňa. Baviacim sa tanečníkom to ale vôbec neprekážalo a jej tvorbu ovplyvnenú raným Snoop Doggom si užívali.
O polnoci už som naozaj ledva vládal a po tých dvoch dňoch som už bol aj slušne ohučaný, ale DETI som proste nemohol vynechať, pretože to bol jeden z hlavných dôvodov, prečo som sa na Mýšačku vybral. Ich debutový album Masaker (2023) patrí k mojim najobľúbenejším domácim debutom a keďže sú ich koncerty vyhlásenou atrakciou a celé leto sa mi na žiadny z nich nepodarilo dostať, teraz som si to už proste nemohol nechať ujsť.
Musím povedať, že ten hajp je oprávnený. Po všetkom tom digitále bol kompletný analóg príjemnou zmenou a všetky tie fuzzy, škrípoty a väzby ma znova postavili na nohy. Koncert pozostával zo skladbieb z prvotiny, ktorá zaznela v celej svojej kráse a dúfam, že sa čoskoro dočkáme nasledovníka, aby mohol byť ich setlist aspoň pár minút dlhší. Na kapelu sa aj veľmi dobre pozerá a všetkému dominuje výrazná speváčka Terézia s jej absolútne šialenou spartakiádou, ktorú zakončila zavesením sa zo stropu za nohy. Táto intenzívna šou tak skvele ukončila môj pobyt na Mýšačka Feste.
Zdroj: Branislav Vartovník
Underground je nezničiteľný
Napriek tomu, že som domáci hip-hop prestal sledovať veľmi dávno, mám pocit, že som viac-menej o nič neprišiel a Mýšačka ma vrátila zhruba tam, kde som skončil. Okrem tých pár funkčných veteránov, ktorí držia líniu podzemia, sa väčšina zabehnutých raperov skôr ako hudbe venuje predaju kadejakých krémov a rožkov po sociálnych sieťach. Preto ma veľmi teší nová udergroundová vlna, ktorá zaplnila dieru pre tých fanúšikov, čo majú hudbu so silným posolstvom stále na prvom mieste a najlepšie je, že ich vôbec nie je málo.
Frustrácia, hnev a nespokojnosť so súčasným establišmentom dominovala medzi odkazmi takmer všetkých účinkujúcich bez ohľadu na žáner, a niet sa čomu čudovať. Vo mne najviac zarezonovali tri, pod ktoré sa pokojne podpíšem. "Neverte kapelám, verte ideám," povedali Berlin Manson. Denis Bango to doplnil, že neverte ani politikom a je úplne jedno, či sú hnedí, modrí, červení, liberálni alebo konzervatívni, všetci sa vás snažia presvedčiť, že len oni sú tí správni a radšej sa snažte byť najlepšou verziou samého seba, pretože to jediné dáva zmysel. A nakoniec Edúv Syn, ktorý kašle na "cancel culture" a radšej sa snaží o dialóg a nekonečné vysvetľovanie, pretože bojovať proti extrémizmu iným extrémom nikam nevedie. Ďakujem Mýšačke za víkend plný skvelej hudby, ktorá priniesla svieži vietor do môjho skostnatelého playlistu a utvrdenie v tom, že underground je nezničiteľný. Možno predsa len nejaké to svetlo na konci tunela je.
Pre fanúšikov videa: Pozrite si aktuálne Tomketoviny a ich surový zostrih z vystúpení na Mýšačka Feste 2024:
Zdroj: Branislav Vartovník
Zdroj: Branislav Vartovník
Autor: Tomáš Danišovič
Vznik fotoreportu k tomuto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2024" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
