Na potemnelej, prázdnej scéne odhalia bodové reflektory osamelú postavu štíhlej, elegantnej ženy s vlasmi do striebra... V Bratislave sa po štvrťstoročí opäť objavila prvá dáma protestsongu – Joan Baezová.

Nie je celkom jednoduché recenzovať koncert, na ktorom jeho spoločenský (chvalabohu už nie politický) význam presahuje význam kultúrny, či umelecký. Baezová je na hudobnej scéne polstoročie a jej hudba sa za ten čas zásadnejšie nezmenila – jednoduchá, folková hudba, hlas a gitara, angažovaný prejav v piesňach o slobode a za slobodu.

V zlatých šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa uviedla ako protestujúci hlas mladej generácie. Spievala na pochodoch za ľudské práva naprieč Amerikou, pomáhala k rozbehnutiu kariéry neznámemu Dylanovi, spievala vo Woodstocku, prežila ťažkú komercionalizáciu (či normalizáciu) hudobného priemyslu sedemdesiatych rokov. Pred štvrťstoročím zavítala na Bratislavskú lýru a ako dodnes spomínajú pamätníci, slabnúcemu komunistickému režimu spôsobila ťažký bolehlav otvorene deklarovanou podporou disentu. Prežila i nasledujúce dekády takmer zabudnutia, aby napokon ešte aj dnes dokázala zaplniť nielen kluby, ale aj haly.

Joan Baez na Pohode 2008 Zdroj: SITA/Michal BurzaMedzi vystúpeniami v Bratislave sa Joan Baez predstavila aj na Pohode 2008

Spievala Dylana, Lennona aj Kryla

Do Európy tentoraz priviezla okrem svojho stále podmanivého hlasu a gitary len dvoch hudobníkov - pianistu, gitaristu, bendžistu, huslistu a basistu v jednej osobe Dirka Powella a perkusionistu Gabriela Harrisa, v niektorých piesňach jej spoločnosť robila speváčka Grace Stumbergová.

Koncertný repertoár zahŕňal ľudovky americké (Lily Of The West, Swing Low Sweet Chariot), španielske (Gracias a la vida) i protestsongy (Joe Hill), predovšetkým však vlastné verzie piesňových drahokamov šesťdesiatych rokov: Cohenovu Suzanne, Dylanov Forever Young, Donovanov Catch The Wind, Boxera z dielne Simona & Garfunkela, alebo Lennonov hymnus Imagine. Že Baezovej občianska statočnosť stále nechýba, dokumentovala odvážnym, hoci beznádejným pokusom o interpretáciu Krylovho Bratříčku, zavírej vrátka ako symbolického pripomenutia časov minulých – osobné odhodlanie v tomto prípade pokorili nástrahy češtiny.  

Baezovej hudba je len prostriedkom, akokoľvek príjemným a pekným, ktorým odovzdáva publiku posolstvo (a poéziu) ukryté v textoch. Ako napríklad v nádhernej, vrúcne zaspievanej balade Jerusalem – prchavej vízii mieru na nepokojnom strednom Východe. Kto čakal veľké interpretačné umenie, nedočkal sa. Ale súdiac z reakcií, ľudia prišli skôr vzdať hold osobnosti Baezovej a svojou prítomnosťou sa prihlásiť k hodnotám, ktoré vyznávala a o ktoré aj dnes treba bojovať. Baezovej životný príbeh, a napokon aj bratislavský koncert, dokazujú, že pieseň je dobrá zbraň. 

Autor: Ivan Čeredejev
Ilustračné foto: AP Photo/I.Lopez (titulná fotografia), SITA/Michal Burza (foto v článku)

Súvisiaci interpreti: Joan Baez